9.
Rozdielna
teplotná objemová rozťažnosť
kvapalín
Pomôcky
:
Sklenené
banky, zafarbená voda, sklenené trubice, zátky, horúca voda,
Realizácia:
V
tomto pokuse budeme používať ortuť, preto je potrebné dodržiavať všetky
bezpečnostné opatrenia týkajúce sa práce s jedmi. Do rovnakých sklenených
baniek dáme rôzne kvapaliny, napr.: vodu, lieh a ortuť. Banky tesne
uzatvoríme gumovými zátkami, ktorými prechádzajú rovnaké sklenené
trubice. V bankách pritom nesmie zostať vzduch. Snažíme sa dosiahnuť
rovnakú výšku kvapalín, a tú označíme gumovými krúžkami. Banky dáme
do sklenenej vaničky a nalejeme do nej horúcu vodu. Na hladinách vody v
trubiciach pozorujeme, že kvapaliny zvyšovaním teploty zväčšujú svoj
objem. Po vyrovnaní teplôt medzi vodou vo vaničke a kvapalinami v bankách
môžeme porovnať teplotnú objemovú rozťažnosť použitých kvapalín,
podľa rôzneho zvýšenia hladín kvapalín v trubiciach.
Fyzikálna
interpretácia:
Rozdielne
kvapaliny majú rôznu teplotnú objemovú rozťažnosť, ktorá je vyjadrená
rôznymi hodnotami súčiniteľov teplotnej objemovej rozťažnosti. Prejaví
sa to rôznym zvýšením hladín kvapalín v trubiciach. Počkať na
vyrovnanie teplôt je potrebné kvôli tomu, že rýchlosť stúpania kvapalín
je ovplyvnená nielen súčiniteľom teplotnej objemovej rozťažnosti, ale
aj mernou tepelnou kapacitou a tepelnou vodivosťou použitých kvapalín.
Pri použití vody a ortuti má ortuť menší súčiniteľ teplotnej
objemovej rozťažnosti ako voda, predsa však zo začiatku zväčšuje svoj
objem rýchlejšie ortuť. Je to spôsobené hlavne tým, že voda má niekoľkonásobne
menšiu tepelnú vodivosť ako ortuť. ( Súčiniteľ tepelnej vodivosti pre
vodu je 0,598 W.m-1.K-1, pre ortuť je 8,2 W.m-1.K-1.)
To znamená, že je potrebný dlhší čas na prenos tepla do celého objemu
vody v banke, než u ortuti. Rýchlejší počiatočný nárast stĺpčeka
ortuti v trubici je spôsobený aj rôznou mernou tepelnou kapacitou týchto
dvoch kvapalín. ( Merná tepelná kapacita vody je 4181,8 J.kg-1.K-1,
pre ortuť je to 139,4 J.kg-1.K-1.) Voda potrebuje
niekoľkonásobne viac tepla na zväčšenie teploty o 1°C, než ortuť.
Vzduch
v banke sa nesmie nachádzať preto, lebo by sa prejavovala aj teplotná
objemová rozťažnosť vzduchu, ktorá je veľmi veľká. ( Súčiniteľ
teplotnej objemovej rozťažnosti vzduchu je g
= 3,6728.10-3 K-1, pričom súčiniteľ teplotnej
objemovej rozťažnosti vody je g
= 0,207.10-3 K-1.)
Realizačná
poznámka:
Hladiny
stĺpcov kvapalín v trubiciach nastavíme vhodným zatlačením zátky. Zátka
na banke s ortuťou musí byť zatlačená veľmi pevne, pretože rozpínajúca
ortuť ju môže vytlačiť.
Ak
nalejeme do vaničky studenú vodu a zohrievame ju ponorným varičom, musíme
vodu premiešavať, aby sme zabezpečili jej rovnakú teplotu vo všetkých
častiach vaničky.
Metodická
poznámka:
Poukazujeme,
na zaujímavý fyzikálny jav, že počas ohrievania kvapalín je aktuálna
výška hladín kvapalín v trubiciach iná ako je výsledný stav.
Otázky
:
1.
Ako fyzikálne odôvodnite pozorovaný jav,
že počas ohrievania kvapalín je aktuálna výška hladín kvapalín v
trubiciach iná ako je výsledný stav
2.
Ako by ste zabezpečili väčšiu citlivosť daného merania ak by
sme potrebovali by sme odlíšiť dve kvapaliny s veľmi málo odlišnými súčiniteľami
teplotnej objemovej rozťažnosti ?