13. Vznik
indukovaného napätia
Pomôcky
:
Cievka
s 300, 600 závitmi, ampérmeter, tyčový
magnet, spojovacie vodiče,
Realizácia:
a)
Cievku s 300 závitmi pripojíme na ampérmeter.
Tyčový magnet zasúvame ( vysúvame ) do ( z ) dutinky cievky.
Sledujeme smer výchylky pri zasúvaní a pri vysúvaní. Zmeníme
polaritu magnetu a opakujeme zasúvanie a vysúvanie. Smer výchyliek je
opačný. Zväčšíme rýchlosť zasúvania a vysúvania magnetu.
Pozorujeme, že výchylka ručičky ampérmetra je väčšia.
b)
Položíme magnet do dutinky cievky a nepohybujeme s ním. Ampérmeter
neukazuje žiadnu výchylku. Pri vyberaní magnetu opäť zaregistrujeme výchylku
ručičky ampérmetra.
c)
Spojíme dva magnety súhlasnými pólmi k sebe. Zasúvame (vysúvame )
ich do ( z ) dutinky cievky.
Výchylka ručičky ampérmetra je pri pohybe dvoch magnetov väčšia ako
pri pohybe jedného magnetu. Pri zmene polarity magnetu sa opäť zmení
smer výchylky.
d)
Magnet upevníme na podložku tak, aby sme naň mohli voľne nasúvať
cievku. Posúvame cievkou a
sledujeme výchylku ručičky ampérmetra. Pri nasúvaní cievky na opačný
pól magnetu sú výchylky na ampérmetri opačné.
Zväčšíme rýchlosť pohybu cievky. Pozorujeme,
že výchylka ručičky ampérmetra je väčšia.
e)
300 závitovú cievku nahradíme 600 závitovou cievkou. Nasúvame
( vysúvame ) ju na ( z ) magnet (u ) a sledujeme výchylky ručičky ampérmetra.
V porovnaní s 300 závitovou cievkou sú výchylky väčšie.
Fyzikálna
interpretácia:
O
stacionárnom magnetickom
poli hovoríme vtedy, ak sa na danom mieste nemení počet a tvar
magnetických indukčných čiar. Počas pokusu nás bude zaujímať
počet indukčných čiar pretínajúcich plochu závitu cievky.
300 závitová cievka sa nenachádza v magnetickom poli ( mg. pole Zeme
neuvažujeme - alebo ho považujeme za homogénne ), počet indukčných
čiar pretínajúcich plochu závitu cievky
= 0. Permanentný magnet vytvára magnetické pole a v súlade s
pilinovým obrazcom jeho magnetického poľa, môžeme stanoviť počet
indukčných čiar v rôznych oblastiach
na osi magnetu. Pozri obrázok. Pri približovaní magnetu k
cievke narastá počet indukčných čiar pretínajúcich plochu závitu
cievky ( 0 – 5 - 10 ). Pri zasunutom magnete všetkých 10 indukčných
čiar pretína plochu závitu. Pri vyťahovaní magnetu z dutinky, počet
magnetických indukčných čiar klesá ( 10 - 5 - 0 ). Pri zmene počtu
indukčných čiar pretínajúcich plochu závitu cievky sa na
cievke indukuje napätie. V uzavretom obvode preteká prúd, ktorý
meriame pripojeným ampérmetrom. Ak je magnet položený v dutinke
cievky, jej plochu pretína 10 indukčných čiar, ale pretože sa počet
indukčných čiar pretínajúcich plochu závitu cievky nemení, indukované napätie na cievke nevzniká. Analogicky s
meniacim sa počtom indukčných čiar na ploche závitu cievky vysvetlíme
vznik indukovaného napätia pri pohybe cievky.
Realizačná
poznámka:
Ak
pohybujeme magnetom kolmo na cievku, nemalo by sa teoreticky indukovať
napätie, pretože indukčné čiary nepretínajú plochu cievky. V praxi
však ampérmeter zaznamená výchylku. Časť
indukčných čiar magnetického poľa permanentného magnetu je
zakrivená a práve toto zakrivenie spôsobí pri kolmom pohybe pretnutie
plochy závitu cievky a teda vznik indukovaného napätia. Ak by sme na
meranie indukovaného napätia pripojili voltmeter, jeho ručička by sa
vychyľovala minimálne. Do obvodu by sme spolu s voltmetrom zapojili aj
veľký odpor ( vnútorný odpor voltmetra ) a tiekol by ním len
veľmi malý prúd. Voltmeter by bol zapojený sériovo.
Otázky
:
1.
Prečo pri zmene upevnenia prívodných vodičov na ampérmetri sa
zmení smer vychyľovania ručičky?
2.
Ak pohybujeme dvoma magnetmi položenými súhlasnými pólmi na
sebe v okolí cievky, pozorujeme zväčšenie výchylky v porovnaní s
pohybom jedného magnetu. Ak však tie isté magnety položíme opačnými
pólmi na seba, pozorujeme výrazný pokles výchyliek ampérmetra pri
pohybe magnetov. Vysvetlite fyzikálnu príčinu tohto javu.