Pomôcky:
Wimhurstova indukčná elektrika, elektroskop, statív s ihlou, sviečka, zápalky, prívodné vodiče

Realizácia pokusu:
V miestnosti, v ktorej je bezvetrie zapálime sviečku. Jej plameň je priamy, nevychyľuje sa výrazne do žiadneho smeru. Ku plameňu sviečky priložíme vodivý hrot ( ostrý klinec ), ktorý je vodivo pripojený na pól Wimhurstovej indukčnej elektriky a upevnený tak, aby bol kolmý ku plameňu sviečky. Jeho vzdialenosť od plameňa je 1 - 2 cm. Prítomnosť hrotu nemá  na smer plameňa vplyv. Po rozkrútení indukčnej elektriky náboj sršiaci z hrotu vychýli plameň sviečky z jeho zvislého smeru.

Fyzikálna interpretácia:
Najväčšia hustota elektrického náboja rozmiestneného  na vodiči je na jeho hrotoch. Roztočenie sa vrtuľníčka a uhýbanie plameňa sviečky je dôkazom javu zvaného elektrostatický vietor. Teoreticky hrot má polomer zakrivenia nekonečne malý  ( bod ), hustota náboja v ňom je teoreticky nekonečne veľká. Preto hrot priťahuje čiastočky vzduchu s prachom, ktoré sa elektrizujú a potom odskakujú. Odnášajú so sebou časť elektrického náboja. Takto nabité častice potom vytvárajú prúd nábojov, tzv. elektrostatický vietor. Ten spôsobuje roztočenie vrtuľníčka či uhýbanie plameňa sviečky.

Realizačná  poznámka:
Pri pokusoch 14,15, treba dať pozor na to, aby v pokusnej miestnosti bolo bezvetrie. Vrtuľníček je výhodnejšie umiestniť na samostatný stojan a vodivo pripojiť na pól indukčnej elektriky. Jeho upevnenie na guľu Van de Graffovho generátora vyvolá síce žiadaný jav roztočenia, no žiaci môžu mať pochybnosti o tom, či je spôsobený skutočne vplyvom elektrostatického vetra a nie napr. otrasmi spojenými s točením generátora.

Otázky:
Čo uvádza do pohybu vodič tvaru S a čo vychyľuje plameň sviečky?
Čo je po fyzikálnej stránke plameň?