12.
            NÁBOJ NA POVRCHU VODIČA I.
      Pomôcky:
      Wimhurstova indukčná
          elektrika, elektroskop, kovová dutá guľa, prívodné vodiče
      Realizácia pokusu:
      Faradayov
          pohár, čiže vodivú guľovú plochu s otvoreným vrchom vodivo
          pripojíme na jeden pól Wimhurstovej indukčnej elektriky. Po roztočení
          elektriky sa pohár nabije. Pokusnou tyčinkou sa dotkneme guľovej
          plochy na jej vonkajšej strane, 
      potom sa ňou dotkneme platničky elektricky neutrálneho
          elektroskopu. 
      Ručička ukazuje výchylku. Elektroskop vybijeme tak, že sa
          dotkneme jeho platničky rukou. Znova sa tyčinkou dotkneme guľovej
          plochy, tentokrát na vnútornej strane. Po priložení pokusnej tyčinky
          na platničku elektroskopu 
      zisťujeme, že elektroskop neukazuje žiadnu výchylku.
      
      Fyzikálna
        interpretácia:
      Ak
          nabijeme elektrický vodič, náboj sa po jeho povrchu rozmiestni
          nerovnomerne. Vnútorné časti vodiča ( dutiny ) neobsahujú nosiče
          náboja. Najväčšia hustota náboja na povrchu vodiča prislúcha tým
          miestam, kde je zakrivenie povrchu najväčšie. Rovinné časti
          obsahujú náboja menej, dutiny nenesú žiadne elektrické náboje.
      
      Otázky:
      Vysvetli
              prečo vo vnútri vodiča, na ktorého povrchu je rozložený náboj
              nie je elektrické pole?
      V
              čom vidíš fyzikálnu príčinu toho, že sa plošná hustota náboja
              na povrchu vodiča nemí v závislosti od polomeru zakrivenia
              plochy?