FYZIKA |
|
Školský
Informačný
|
|
|||||||||||
|
S mydlovými bublinami možno robiť veľa zábavných pokusov. Mnohé z nich sú aj poučné, lebo nám ukazujú vplyv a význam povrchového napätia kvapalín. Už sám guľovitý tvar bublín ukazuje, že ide o plochu, ktorá pri najmenšom povrchu uzatvára v sebe najväčší objem. Dúhovité farby blany vznikajú interferenciou svetla, odrazeného od vonkajšieho a vnútorného povrchu vrstvy. Určité vlnové dĺžky sa stretávajú pri odraze o pol fázy posunuté a rušia sa, takže zostávajú len ostatné farby. Povedzme si najprv, aký roztok potrebujeme na tvorbu veľkých bublín. Obstarajme si na ne destilovanú alebo aspoň dažďovú vodu, lebo s obyčajnou pitnou vodou sa nám to nepodarí urobiť.
Ešte väčšie bubliny vytvoríte z roztoku saponínu. Možno ho vyrobiť aj vylúhovaním rozstrúhaných konských gaštanov horúcou vodou a do vychladnutého výťažku pridajte ešte mydlo. Z takého roztoku sa vám podarí vyfúknuť bubliny v priemere až 10 cm. (Pre zábavu malých detí môžete roztok mierne sfarbiť fluorescínom alebo inými anilínovými farbami.) Trvalé bubliny, ktoré vydržia aj niekoľko dní, dostanete takto: Trošku živice roztopíte na panvičke, pridáte k nej asi desatinu včelieho vosku a ešte menej ľanového oleja. Bubliny sa musia vyfukovať za horúca teplou fúkačkou. Ak tieto bubliny naplníte vodíkom, dlho vám zostanú pod povalou. Vhodná je na to aj rozohriata zmes 5 dielov kolofónie a jeden diel gutaperči.
Jednoduché experimenty na spestrenie vyučovacej hodiny Pripravte si horiacu sviečku. Po vyfúknutí veľkej bubliny, prv než sa odtrhne od slamky, zapchajte slamku prstom a potom priblížte otvor k plameňu. Spozorujete, že vzduch fúka z otvoru a že sa bublina zmenšuje. Povrchové napätie kvapaliny spôsobí, že vo vnútri bubliny proti vonkajšku vždy panuje určitý pretlak. Najzaujímavejšie je
plniť bubliny vodíkom. Do obyčajnej lekárnickej
fľaštičky nastriháte kúsky zinkového plechu a
polejete ho slabým roztokom kyseliny, napríklad soľnej
alebo sírovej. Obvyklé katalyzátory netreba
pridávať, ba je lepšie, keď sa vodík vyvíja pomaly.
Do hrdla vsadíme zátku so sklenenou trubičkou, cez
ktorú nasadíme gumovú hadičku. Na tú potom nasadíme
slamku alebo cigárnik. Ak donesiete bublinu z teplej kuchyne do chladnej izby, jej objem sa viditeľne zmenší. Naopak, rozšíri sa, ak s ňou prejdeme z chladu do tepla. Príčinou tohto javu je rozpínanie vzduchu v bubline. Ak by ste si dali prácu a presne by ste zmerali priemer bubliny, mohli by ste z nej vypočítať absolútny bod mrazu ( mínus 273oC). Ak je napríklad za teploty mínus 15oC objem bubliny 1000 cm3 a ak ju prenesieme do izby, kde je teplota 20oC, zväčší sa jej objem približne o 1000 x 35 x 1/273 = 130 cm3. Samozrejme, keby ste meranie naozaj urobili, museli by ste zmeniť objemové rozmery na dĺžkové a uspokojiť sa len s približnými výsledkami. |
|||||||||||
|
Na misku do vody naškrabte nožom obyčajné mydlo, nie však
mydlo toaletné. Mydlo miešajte lyžičkou dovtedy, kým
sa nerozpustí, aby ste dosiahli nasýtený roztok. Potom
nechajte roztok na niekoľko minút ustáť, a z povrchu
zoberte vzniknutú zrazeninu. Nakoniec do roztoku
prilejeme trošku čistého glycerínu.
Vyfukovať
bubliny možete
alebo slamkou z malinovky, kúskom obyčajnej slamy,
alebo brkom rozrezaným na konci na niekoľko lúčov,
ktoré roztvorte navonok do vejára kolkolom na os. Ešte
lepšie sa dajú vyfukovať cigárnikom, vyhĺbeným do
podoby malej fajočky, do ktorej jednoducho roztok
naberiete. Fúkať musíte pomaly a opatrne. Bublina
naplnená teplým vzduchom sa najprv vznáša nahor a len
po vychladnutí klesá.
Posledná aktualizácia: 09.02.2001