NETRADIČNÉ  EXPERIMENTY VO VYUČOVANÍ  FYZIKY
RNDr. Ľudmila Onderová

V súlade s Piagetom [1] základným cieľom vzdelávania je vychovať ľudí, ktorí sú schopní robiť nové veci, nielen jednoducho opakovať to, čo už iné generácie urobili, teda ľudí tvorivých, vynaliezavých a objaviteľov t.j. formovať také ľudské vedomie, ktoré dokáže byť kritické, vie si veci overovať a neakceptuje všetko, čo sa mu ponúka. To vyžaduje, aby žiaci boli aktívni, aby sa sami vďaka svojej aktivite a materiálu, ktorý pre nich pripravíme učili a pripravovali na budúci život. Znamená to, že aj vo vyučovaní fyziky by malo ísť o poznatky neformálne, poznatky operatívneho charakteru, ktoré by žiaci vedeli prakticky aplikovať a príp. i tvorivo rozvinúť. Faktografický spôsob vyučovania fyziky nezodpovedá sú­časným požiadavkám, škola musí pripraviť žiakov tak, aby po jej absolvovaní boli schopní nadobúdať ďalšie poznatky sa­mostatne.

Sebelepšie napísaná učebnica nedokáže vždy učivo dos­tatočne aktualizovať, t.j. spájať ho so životom a aktuálnymi problémami mládeže. Táto úloha prislúcha učiteľovi a ponúka mu široký priestor pre uplatnenie jeho vlastnej tvorivosti. On má viesť žiakov k tomu, aby so záujmom pozerali okolo seba a fyzikálne problémy videli príp. i riešili doma, v prírode, pri rôznych záujmových činnostiach a pod. Ak sa mu to podarí ovplyvní tým výrazne postoje žiakov k fyzike a zvýši ich záujem o tento predmet, ktorý v štatistike obľúbených predmetov zaujíma posledné priečky. Zvýšený záujem žiakov nájde potom odraz v zvýšenom úsilí na hodinách fyziky a v lepších výsledkoch výučby.

Pri odstraňovaní formalizmu vo vyučovaní fyziky zohráva dôležitú úlohu práve fyzikálny experiment, ktorý oživuje vyučovací proces, robí vyučovanie zaujímavým a príťažlivým. Fyzikálny experiment je nahliadnutím do štruktúry prírody, do štruktúry sveta. Fyzikálny experiment predstavuje významnú formu názornosti. V dnešnej dobe nám však nejde len o názornosť ilustratívnu, ale je potrebná názornosť vyššieho stupňa názornosť operatívna. Práve prostredníctvom experimentov nadobúdajú vedomosti žiakov neformálny charakter, žiaci si lepšie prekladajú poznatky do svojho vnútorného jazyka - hlbšie ich internalizujú. Okrem tradičných foriem experimentovania je potrebné využívať aj ďalšie účinné možnosti napr. uplatnenie netradičných fyzikálnych experimentov, t.j. experimentov realizovaných improvizovanými resp. svojpomocne vyhotovenými pomôckami. Jedná sa hlavne o jednoduché, názorné a z hľadiska prípravy i finančnej náročnosti čo najdostupnejšie experimenty. Fyzikálnym experimentom učíme žiaka najbezprostrednejším spôsobom, nie cez slovné zvraty a matematické formulácie. Fyzikálne experimenty vytvárajú zároveň zásobu zmyslových skúseností pre ďalšie učenie resp. život žiaka. Ak učiteľ vhodne spája konanie experimentu s osobnými skúsenosťami žiakov, ak ide o experiment s veľkým a pre žiakov prekvapivým efektom stáva sa tento účinným prostriedkom motivácie k poznávacej činnosti. Experimenty realizované nenáročnými, každému učiteľovi, ale hlavne každému žiakovi dostupnými pomôckami plnia túto motivačnú úlohu dvojnásobne. Dostupnosť pomôcok potrebných k takémuto experimentovaniu umožňuje žiakovi, na rozdiel od pokusov realizovaných síce efektnými príp. modernými, ale žiakovi neprístupnými pomôckami, uskutočniť si predvádzaný pokus aj doma. Tu si ho môže viackrát zopakovať a pokojne sa zamyslieť nad jeho priebehom. Pokiaľ mu nevyjde na prvý krát, môže ho zopakovať viackrát, čo ho zároveň vedie k premýšľaniu, k hľadaniu príčiny neúspechu. Tak sa demonštračný experiment transformuje na žiacky pokus. Žiak si pri ňom bezprostredne overuje užitočnosť osvojovaných fyzikálnych poznatkov a je nútený samostatne a tvorivo uplatňovať svoje vedomosti nadobudnuté pri vyučovaní fyziky. Takéto žiacke pokusy predstavujú významný prostriedok pre formovanie osobnosti žiaka. Takto získané vedomosti sú hlbšie a trvalejšie než pri osvojovaní učiva inými metódami. Pri žiackych pokusoch sa rozvíjajú manuálne, ale aj intelektuálne zručnosti žiakov napr. pozorovacia schopnosť žiaka, schopnosť analyzovať pozorovaný jav, vyčleniť jeho podstatné znaky a ďalšie. Žiacke pokusy rovnako významne prispievajú k utváraniu osobných vlastností žiakov, ako sú samostatnosť, rozhodnosť, cieľavedomosť, disciplinovanosť, presnosť a pod.. Prostredníctvom takýchto pokusov sa fyzika v očiach žiakov priblíži k reálnemu životu a prestane byť len nezáživnou "knižnou" vedou.

Experimentovanie je však spojené so zvýšenou námahou učiteľa fyziky, ktorá zatiaľ ešte nikdy nebola primerane oceňovaná. Snáď aj preto je dosť učiteľov, ktorí nemajú k experimentovaniu až taký dobrý vzťah, ako by sa žiadalo. Chýba im istá dávka experimentálnej hravosti. Aby sme v rámci prípravy budúcich učiteľov fyziky neprispievali k zvyšovaniu počtu tejto skupiny učiteľov musíme to v ich príprave zohľadniť. Navyše skúsenosti z prípravy učiteľov napr. [2] poukazujú, na pretrvávajúce nedostatky v tomto smere. Po absolvovaní Špeciálneho praktika školských pokusov sú študenti schopní zopakovať pokusy, ktoré sa naučili v praktiku, ale málokedy sú schopní realizovať požiadavku samostatne navrhnúť iné spôsoby demonštrácie daného javu alebo merania niektorej fyzikálnej veličiny. Vyučovanie fyziky na školách si však vyžaduje, aby učiteľ robil nielen oficiálne predpísané pokusy, ale aby preukázal nápaditosť a vynachádzavosť pri využívaní pomôcok nachádzajúcich sa v kabinete danej školy, aby si vedel navrhnúť vlastné jednoduché pomôcky a pomocou nich žiakom približoval fyziku každodenného života.