DIDAKTIKA FYZIKY

FYZIKA

 
FYZIKÁLNE ÚLOHY

EXPERIMENTY
UČEBNÉ TEXTY
TESTY
VÝUČBA
DIDAKTIKA FYZIKY
WWW STRÁNKY
ENV. FYZIKA
PUBLIKÁCIE
DIPLOMOVÉ  PRÁCE
UČEBNÉ POMÔCKY
ĎALŠIE VZDELÁVANIE
KUF - KLUB UČITEĽOV
DIDFYZKE
AKTUALITY

 

Školský Informačný
Servis

 

 Pošlite e-mail - odkaz na ŠIS fyzika

 
ORGANIZAČNÉ FORMY A METÓDY VYUČOVACIEHO PROCESU
Doc. RNDr. Josef Gajdušek, CSc.

Organizačné formy vyučovacieho procesu

Podľa pomeru učiteľovej činnosti k žiackej činnosti sa formy organizácie vyučovacieho procesu rozdeľujú na:
a) hromadné
b) skupinové
c) individuálne

Základnými formami vyučovania fyziky na ZŠ a SŠ sú:
a) vyučovacia hodina (vyučovacia jednotka) v triede
b) vyučovacia hodina (vyučovacia jednotka) v špeciálnej učebni
c) exkurzia z fyziky

Vyučovacie hodiny fyziky možno rozdeliť napr. podľa funkcie v časovo širšie ponímanom vyučovacom procese na .
- úvodné hodiny
- hodiny základného preberania učiva
- hodiny venované zovšeobecňovaniu učiva
- záverečné hodiny

Príprava učiteľa fyziky na vyučovanie - Etapy prípravy

Kvalita vyučovania a jeho výsledky závisia v značnej miere od kvality prípravy učiteľa na vyučovanie. V príprave na vyučovanie má učiteľ zosúladiť predpísaný obsah (učivo) s možnosťami žiakov, s materiálnymi a nemateriálnymi podmienkami práce, aby vo výchove žiakov zabezpečil optimálne dosiahnutie projektovaných cieľov.

Príprava učiteľa fyziky pozostáva z dvoch etáp a to:

I.etapa - etapa teoretickej prípravy, ktorej obsahom je :

1. Štúdium dokumentov o školstve (cieľ výchovy, poslanie, ciele školy a predmetu, ...)  
2. Štúdium učebných osnov - z hľadiska osvojenia si základných cieľov a úloh vyučovania fyziky na danom druhu školy - pri príprave na vyučovanie témy či tematického celku či vybranej časti učiva
3. Štúdium odbornej fyzikálnej a odbornej didaktickej literatúry.

Výsledkom štúdia podľa uvedených bodov 1.-3. je:

a) Vypracovanie tematického plánu - obsahová náplň jednotlivých vyučovacích hodín, laboratórnych prác, zhrnutí, opakovaní, kontrol, exkurzií, výchovné a vzdelávacie ciele pre logicky ucelené časti učiva, prípadne aj učebné a technické pomôcky. Ak je obsah fyziky rovnaký, môže učiteľ postupovať podľa toho istého tematického plánu v paralelných triedach daného ročníka.

b) Vypracovanie časového plánu práce - časové termíny vyučovaných tém, zhrnutí, laboratórnych prác

II.etapa - technická príprava na vyučovanie, ktorá zahrňuje prípravu:

1. Didaktickej diagnostiky
2. Ilustračného materiálu
3. Demonštračných experimentov
4. Žiackych experimentov
5. Fyzikálnych úloh
6. Otázok a ich postupnosti
7. Písomnú prípravu na danú vyučovaciu hodinu.

Kritériom takejto prípravy je: má mať takú formu, aby bola účinným vodítkom pre činnosti učiteľa a žiakov vo vyučovacom procese.

Písomná príprava by mala obsahovať:

     a) označenie ročníka a triedy
b) názov vyučovanej témy
c) hlavné vzdelávacie a výchovné ciele  
d) označenie typu vyučovacej hodiny  
e) zoznam pomôcok pre učiteľa a pre žiakov  
f) štruktúru vyučovacej hodiny - t.j. postupnosť učebných situácií - pre činnosť učiteľa - pre činnosť žiakov  
g) konspekt obsahu vyučovacej hodiny  
h) obsah a obraz zápisov na tabuli  
i) obsah a obraz zápisov v žiackych zošitoch

  Hospitácia ako forma prípravy učiteľa na vyučovanie

Učiteľ fyziky sa pripravuje na vyučovanie aj tým spôsobom, že študuje skúsenosti iných učiteľov. Takto sa učitelia navzájom oboznamujú najmä s efektívnymi vyučovacími metódami a metodickými postupmi danej témy. Osobitne význam majú hospitácie v rámci tzv. otvorených hodín, ktoré organizuje predmetová komisia školy, školského obvodu, okresu či kraja. Pri hospitácii by si mal učiteľ všímať -

-   jednotlivých bodov písomnej prípravy [a) - i)]
-   spôsob motivácie a riadenia činnosti žiakov, dodržiavanie projektovanej štruktúry a celkové vystupovanie učiteľa
-   činnosti žiakov, ich aktivitu, spontánnosť, samostatnosť a tvorivú činnosť na vyučovacej hodine

Hospitujúci si získané údaje zaznamenáva a hodnotí ich z hľadiska adekvátnosti k vytýčeným cieľom. Svoje názory konfrontuje s názormi vyučujúceho.

 

Didaktické prostriedky vo vyučovaní fyziky - triedenie.
Učebné pomôcky a technické prostriedky.

Z hľadiska didaktickej teórie možno interpretovať vyučovanie ako transformáciu vedeckého poznania do vedomia žiakov. Na sprostredkovanie transformácie, ktorá je zameraná na príjemcu- žiaka, používame rozmanité vyučovacie prostriedky. Tieto rozlišujeme na:

a)   Nemateriálne prostriedky. Sem patria napr. učiteľova znalosť pedagogickej psychológie (ako prostriedok na udržanie pozornosti, motivácie,....), učebné metódy, organizačné formy a pod..

b)   Materiálne prostriedky. Tie môžu mať rôzne postavenie a úlohu vo vyučovaní fyziky a odlišujú sa aj vonkajšou formou. Zvykneme ich preto deliť na:

           A       Učebné pomôcky       B.       Technické prostriedky

I.       predmetové (reálne)       I.       Zariadenia učební  
II.       obrazové (ikonické)       II.       Stroje a prístroje  
III.       zvukové (fonické)          III.       Nástroje a technické pomôcky  
IV.       písomné (literárne)       IV.       Materiál

  Medzi učebné pomôcky predmetové zahrňujeme všetky reálne predmety, prístroje a zariadenia, ktorých pozorovaním alebo manipuláciou s nimi, žiaci získavajú fyzikálne poznatky. Predmetové pomôcky spravidla delíme podľa ich vzťahu k obsahu učiteľom odovzdávaných (sprostredkovaných) informácií a to na:  

I.1 Prirodzené objekty  
-   prírodniny
-   technické zariadenia a ich konštrukčné prvky
-   didakticky upravené vzorky

I.2       Modely fyzikálnych a technických objektov
-   geometricky podobné
-   technický funkčné
-   realizované ideálne modely

I.3 Pomôcky na demonštráciu javov
-   pre priame zmyslové vnímanie
-   nedostupných priamemu zmyslovému vnímaniu
-   pomôcky na modelový experiment (simulovanie javov)

I.4   Pomôcky na pozorovanie a meranie fyzikálnych veličín -
-   indikačné pomôcky a prístroje
-   meracie prístroje a pomôcky
-  prístroje na pozorovanie funkčných závislostí fyzikálnych veličín

II. Učebné pomôcky obrazové

II.1 Obrazy pre priame pozorovanie -
-  nástenné obrazy fixné
-  nástenné obrazy prenosné
-  obrazy pre individuálne pozorovanie
-  sveteľné tabuľa

II.2 Obrazy pre svetelnú projekciu
-   diapozitívy
-   fóliogramy
-   obrazy pre epiprojekciu

II.3 Školské filmy

II.4 Televízny záznam
-   televízny obraz
-   videorekordér  


Vyučovacie metódy a metodické postupy používané
vo vyučovaní fyziky na ZŠ a SŠ

  Metódy:
- informačne receptívna,
- reproduktívna,
- heuristická,
- problémová
- výskumná.

Optimalizácia vyučovacích foriem a metód

          Každá metóda je sústavou uvedomených postupných a nadväzujúcich činností človeka vedúcich k dosiahnutiu vytýčeného cieľa. Predpokladá sa teda cieľ, cieľu zodpovedajúca činnosť, potrebné prostriedky, proces zmeny objektu, dosiahnutý cieľ (výsledok použitej metódy).

Štruktúra vyučovacej metódy je iná, ako štruktúra metódy, určenej pôsobiť na objekty neschopné cieľavedomej činnosti. Preto sa vyučovacia metóda odlišuje niektorými osobitosťami. Sú zapríčinené tým, že žiak, ktorý slúži ako objekt učiteľovho pôsobenia, je súčasne aj subjektom, t.j. osobnosťou, od vôle a záujmov ktorej závisí jeho činnosť v súlade s pôsobením učiteľa. Vyučovacia metóda je teda spôsob, akým dosahuje učiteľ vytýčený vyučovací a výchovný cieľ.

Početné výskumy psychológov a skúsenosti zo školy svedčia o tom, že každému druhu obsahu zodpovedá istý spôsob jeho osvojovania. To je aj dôvodom na existenciu didaktík vyučovaných predmetov. Niektoré spôsoby sú špecifické, iné obecné. A naviac záleží od kritérií, podľa ktorých rozdelenie vyučovacích metód realizujeme.

         Rozlíšenie metód:

I) podľa charakteru poznávacej činnosti žiakov:
1) Ilustratívno-výkladová (informačno-receptívna)  
2) Reproduktívna
3) Problémová
4) Heuristická (čiastkovo-zisťovacia)
5) Výskumná

II) podľa procesuálneho charakteru vyučovania (L.Mojžíšek: Vyučovací metody, str.76-78 - prednáška z obecnej didaktiky) metódy rozlišujeme na:
A) Expozičné
B) Fixačné
C) Aplikačné
D) Diagnostické

Vyučovacie metódy: informačno-receptívna a reproduktívna

  Ilustratívno - výkladová metóda, nazývaná tiež informačno receptívna, spočíva v tom, že učiteľ organizuje oznamovanie informácií, ktoré si majú žiaci osvojiť. Uvedená metóda pozostáva z toho, že učiteľ oznamuje hotovú informáciu rôznymi formami a prostriedkami, žiaci ju prijímajú, dostávajú do vedomia a fixujú v pamäti. Používajú sa pritom:

a)  metódy priameho prenosu: metódy monologické - rozprávanie, prednáška, opis, vysvetľovanie pomocou tlačeného textu, učebnica
b)  metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov názorom (názorné pomôcky)

1. demonštračné metódy
2. metóda dlhodobého pozorovania javov
3. metódy manipulačné a pracovné

Žiaci vykonávajú tú činnosť, ktorá je potrebná pre prvý stupeň osvojenia - počúvajú, sledujú, ohmatávajú, čítajú, pozorujú, porovnávajú novú informáciu s osvojeným učivom a zapamätávajú si ju. Je jednou z najekonomickejších spôsobov odovzdávania informácií a zovšeobecnených a systemizovaných skúseností ľudstva dorastajúcej generácii.

  Reproduktívna metóda

     Obnovovanie (reprodukcia) a opakovanie spôsobu činnosti podľa úlohy od učiteľa sú hlavným znakom tejto metódy. Vedomosti získané informačno - receptívnou metódou nevytvárajú návyky a zručnosti tieto vedomosti používať. Aby žiaci získali návyky a zručnosti a tým dosiahli druhý stupeň osvojenia vedomostí, učiteľ toto zabezpečuje systémom cvičení a organizovaním činnosti žiakov.

  Vyučovacie metódy - heuristická a problémová

  Problémová metóda - jej podstata spočíva v tom, že učiteľ nastoluje problém, sám ho rieši, pritom však ukazuje spôsob riešenia v jeho skutočných, žiakom ale prístupných protikladoch, poukazuje na myšlienkový postup pri jeho riešení. Význam tejto metódy spočíva v tom, že učiteľ ukazuje vzory vedeckého poznávania a vedeckého riešenia problémov. Žiaci kontrolujú presvedčivosť tohto postupu, v myšlienkach sledujú jeho postup, logiku a takto si osvojujú jednotlivé etapy riešenia komplexných problémov. Táto metóda, ako aj heuristicka, má žiakov postupne naučiť:

     a) vidieť (postrehnúť) problém
b) dávať otázky smerujúce k obsahu problému  
c) vyvodzovať závery z ukázaných faktov  
d) samostatne formulovať nájdený problém  
e) vysloviť predpoklad  
f) zostaviť plán preverenia predpokladov a tvrdenia.

Pod problémom sa rozumie situácia, v ktorej je žiak postavený pred riešenie opisu javu alebo vlastnosti objektu s ktorým sa už v predchádzajúcom vyučovaní stretol, ale doterajšie vedomosti nie sú postačujúce na riešenie predloženej situácie.

  Heuristická metóda - učiteľ nastoľuje problém a pod jeho vedením ho žiaci riešia. Za týmto účelom učiteľ :

       a) rozčleňuje úlohu na niekoľko jednoduchších úloh
b) realizuje heuristickú besedu vedúcu k cieľu

 

Niektoré spôsoby prípravy problémových situácií:

1.          Uvedenie žiakov do situácie, v ktorej sa žiaci stretávajú s novými faktami a javmi, ktoré si vyžadujú teoretické vysvetlenie (napr. fázy mesiaca)
2.          Využívanie učebných či praktických skúseností žiakov
(napr. zapojenie elektrospotrebičov v aute, lustra a vypínačov)
3.          Zadanie problémových úloh k vysvetleniu javov (napr. súvis zúženia hadice so vzdialenosťou dostreku)
4.          Podnecovanie žiakov k analýze skutočností a javov, ktoré sú v rozpore s ich doterajšími poznatkami a skúsenosťou (napr. minca na povrchu kvapaliny)
5.          Tvorenie hypotéz, formulácia záverov a ich experimentálne overenie (napr. vedenie el. prúdu v kvapalinách)
6.          Vedenie žiakov k predbežnému zobecneniu faktov (napr. jav elektromagnetickej indukcie)
7.          Oboznámenie žiakov s faktami, ktoré sú zdanlivo nevysvetliteľné (Franckov-Hertzov pokus, Barkhausenov jav)

 Vyučovacia metóda výskumná. Optimalizácia vyučovacích foriem, metód a prostriedkov

  Vyučovacia metóda výskumná

Výskumná metóda je taká, ktorá napodobňuje metódy vedy. Jej aplikáciou vo vyučovaní sa snažíme dosiahnuť u žiakov toho, aby boli dosiahnuté ciele dané funkciami, ktoré táto metóda má a to:

1.     Naučiť metódam vedeckého poznávania
2.     Osvojovať si spôsoby (postupy) tvorivej činnosti  
3.     Pomáhať prebúdzať záujem, potrebu činnosti a konania  
4.     Dávať kvalitné, premyslené vedomosti, ktoré možno operatívne a pružne používať

         Pretože uvedená metóda je značne náročná, nepoužívame ju tak často ako iné metódy. Pri jej použití na konkrétnu úlohu túto rozčleníme na malé úlohy tak, aby žiak musel prejsť všetkými etapami výskumného procesu (porovnaj s etapami vedeckého poznávania). Tieto etapy sú:

     1.          Pozorovanie a štúdium faktov a javov  
2.          Vyjasnenie nepochopiteľných javov, ktoré treba vyskúmať (vymedzenie problémov)
3.          Vyslovenie, formulovanie hypotéz
4.          Zostavenie výskumného plánu  
5.          Realizácia plánu  
6.          Formulácia zistených skutočností  
7.          Previerka riešenia  
8.          Praktické závery o možnom využití získaných poznatkov

Optimalizácia vyučovacích foriem, metód a prostriedkov.

  Najpoužívanejšou vyučovacou formou je vyučovacia hodina- to je organizačná forma, pri ktorej učiteľ v priebehu presne stanoveného času a na výhradne na to určenom mieste vedie kolektívnu poznávaciu činnosť stálej skupiny žiakov (triedu), pričom rešpektuje osobitosti každého z nich; využíva formy (kolektívne, skupinové či individuálne), metódy a prostriedky práce, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky na to, aby žiaci zvládli základy preberaného učiva hneď v priebehu vyučovacieho procesu, ako aj podmienky priaznivé pre výchovu a rozvoj poznávacích schopností žiakov.

Na optimalizáciu použitia vyučovacích metód a prostriedkov nie je známe všeobecne platné pravidlo okrem toho, že ich využívame tak, aby vyučovanie bolo efektívne. Spravidla v jednej vyučovacej hodine používame viacero metód vo vhodnej a účelnej kombinácii a to aj s prihliadnutím na použité didaktické prostriedky. Každé vyučovanie by malo obsahovať všetky procesuálne stránky (motiváciu, expozíciu, fixáciu a hodnotenie). Preto správnosť voľby a kombinácie jednotlivých faktorov vidíme až na konci vyučovacieho procesu, pri aplikovaní spätnej väzby. Len vtedy zistíme, či cieľ učiteľa bol dosiahnutý na primeranej úrovni.

Posledná aktualizácia: 09.02.2001