I. / II. / III.
/ IV. / V. / VI.
/ VII. / VIII. / IX.
/ X. / XI. / XII.
/ XIII. / XIV. / XV.
/ XVI. / XVII. / XVIII.
/ Literatúra
Prilíšná zhovievavosť hraničí so spoluvinou.
ANONYMUS
10.1. CHEMICKÉ VÝROBY
Počet chemických látok izolovaných z prírodných
alebo syntetických produktov sa odhaduje na 4 milióny. Ročne sa syntetizuje
asi 15O tisíc nových látok, z ktorých sa vyše 5O tisíc používa. Tieto chemické
látky sa stali súčasťou nášho života a používajú sa v domácnosti, priemysle,
poľnohospodárstve. Je pochopiteľne, že s nimi vzrastá aj riziko ich používania.
V súvislosti s nimi okrem negatívnych
účinkov vynárajú sa aj problémy zo zvyšovaním ich koncentrácie v životnom
prostredí (napr.ťažké kovy).
Základnými údajmi, ktoré sú potrebne pre
hodnotenie chemickej látky v prostredí, sú údaje o ich produkcii, prípustných
stratách vo výrobe, doprave, údaje o mieste a spôsobe ich využívania (domácnosti,
priemysle, poľnohospodárstvo). Závažné delenie je podľa toho, či sa používajú
v uzatvorených systémoch (plastifikátory v produktoch z PVC, polychlórované
bifenily v transformátoroch), alebo sa používajú v otvorených systémoch
v dispergovanej podobe (freóny v aerosoloch, olovo v benzíne, pesticidy).
Z hľadiska množstva exhalátov znečisťujúcich
ovzdušie je chemický priemysel na 3. mieste za energetikou a dopravou.
Z hľadiska toxicity a mutagenity odpadových látok patrí pri znečisťovaní
ovzdušia na 1.miesto.
C h e m i c k ý priemysel, najdôležitejšia
oblasť chemicko - technologických procesov. Pri výrobe anorganických zlúčenín
sa ŽP najviac znečisťuje v dôsledku výroby uhličitanu sodného, hydroxidu
sodného, kyseliny sírovej, dusičnej, fosforečnej, chlóru, amoniaku
a priemyselných hnojív.
Do života človeka a biosféry zasiahla výrazne
výroba priemyselných hnojív, cementu a stavebných materiálov, syntetických
liečiv, rozpúšťadiel a náterových hmôt, tenzidov, pesticidov, kozmetických
prípravkov, barviv, fotomateriálov, syntetických makromolekulárnych látok,
aditiv atď.
Chemický priemysel sa podieľa na znečisťovaní
prostredia:
-produkuje plynné, kvapalné a pevné odpady priamo pri chemickej výrobe,
-pri aplikácii chemikálií, chemických prípravkov, chemických procesov
a chemických materiálov v iných odvetviach vznikajú odpady, ktoré sú dôsledkom
chemizácie hospodárstva.
Odpady z chemického priemyslu znečisťujú
ovzdušie, vodné toky a pôdu.
10.1.1. Anorganická technológia
-technológia silikátov:najzavážnejším zdrojom
sú vápenky, cementárne a magnezitky. Pri výrobe a manipulácii vzniká prašnosť.
Ďalším výrazným producentom prašných emisií sú keramické závody, sklárne,
smaltovne. Pri výrobe, leštení a leptaní vznikajú toxické exhaláty: PbO,
F, PH2, floridy. Na obmedzenie sa používajú
odlučovače - absorbery. Odpadné vody sú znečistené nerozpustnými anorganickými
látkami.
Technológia palív
plynárstvo-veľmi rôznorodé priemyselné
odvetvie zaoberajúce sa chemickou technológiou výroby plynu alebo zmesí
plynov. Pri výrobe a čistení dochádza k znečisťovaniu ovzdušia (vodná para,
COx, NH4, SO2, H2S, dechtové pary,
nasýtené a nenasýtené uhľovodíky, NH3, HCN, prach) a vody (decht,
benzén, fenoly, amoniak, kyanidy, chloridy).
-koksárenstvo- pri výrobe koksu z čierneho
uhlia pomocou vysokotepelnej karbonizácie vznikajú exhaláty a pri spracovaní
produktu dochádza k značnému znečisteniu vody,
-výroba tepla, pary a elektrickej energie
- znečisťujúce látky závisia od druhu spaľovaného materiálu a technológie.
Tuhé látky predovšetkým popolček ale aj arzén, flór, oxidy síry a dusíka,
aldehydy, ketóny a rôzne uhľovodíky.
-Technológie výroby železitých a neželezitých
kovov-V prevádzkach hutníctva železa sú najzavážnejšími zdrojmi SO2
aglomerácia rúd, koksovne, vysoké pece, oceliarne. V závodoch
farebnej metalurgie vzniká obrovské množstvo SO2.
10.1.2. Organická technológia
Technológia tuhých palív-spracovanie dechtu
a surového koksáreň-
ského benzénu. Spracovanie dechtu a surového koksárenského benzénu predstavuje
jeden z najvýznamnejších zdrojov znečistenia
odpadných vôd organickými zlúčeninami. Do vody prechádzajú uhľovodíky (benzén,
toluén, xylén, antracén a iné)., kyslíkaté (fenol, kresol), dusíkaté (pyridin).,sírne
(metylmerkaptan), organické zlúčeniny a látky anorganického charakteru
(čpavok a sírouhlík). Odpadné vody je potrebné vyčistiť nakoľko hrozí toxické
ohrozenie pre všetky vodné živočíchy a znehodnotenie organoleptických vlastnosti.
Do ovzdušia sa rozptylujú plynné uhľovodíky a amoniak.
Technológia dreva-Pri výrobe sulfitovej
buničiny sa do ovzdušia dostáva zvlášť SO2 ale aj H2S, metantiol,
dimetylsulfid. Napriek malým produkovaným množstvám sú nežiadúce,
nakoľko sú aj pri malých koncentráciách výrazne čuchom vnímateľné. Odpadové
vody môžu obsahovať vlákna buničiny, sírniky, páchnuce sírne zlúčeniny,
terpentín, chloridy, lignisulfonáty, sacharidy, furfural, methanol, acetón,
kyselinu mravčiu, kyselinu octovú, atď. Tento druh výroby predstavuje jeden
z najvýznamnejšich zdrojov znečistenia odpadných vôd. V zmiešaných odpadových
vodách z tejto výroby sú to látky ťažko rozložiteľné (lignosulfonáty),
ľahko odburateľné (sacharidy). Výrazne tiež svojou farbou ovplyvňujú organoleptické
vlastnosti, penivosť (lignisulfonáty), a schopnosťou rýchle odčerpať z
vody rozpustený kyslík buď chemickou
cestou (siričitany) alebo biologickou cestou (sacharidy). Sacharidy podporujú
rozvoj vláknitých organizmov.
Tenzidy-organické látky zo schopnosťou
znižovať povrchové napätie na rozhraní dvoch fáz, preto sú nedeliteľnou
súčasťou pracích a čistiacich prostriedkov. Hlavný podiel sa dostáva do
odpadu najmä vôd. V súčasnosti predstavujú širokú škálu výrobkov s rozdielnou
biodegradabilitou, toxickým a eutrofizačným účinkom. V kombinácii s prísadami
(fosforečnany) je možne pripraviť detergenty (pracie
prostriedky). Vzhľadom na malú odburateľnosť väčšiny ich obsah v našich
recipientoch sa výrazne zvýšil, čo spôsobuje zníženie samočistiacej schopnosti
vôd.
Pesticidy-chemické látky, ktoré sa používajú
na ničenie škodlivých organizmov v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve
za účelom odstránenia nežiadúcich organizmov a zníženia podielu ľudskej
práce pri týchto zásahoch. Sú najvýznamnejšiou agrochemikáliou, ktorej
spotreba naďalej stúpa. (Iba straty na úrodách u nás sa odhadujú na 10-12%,
v trópoch na 30-50%. Podľa odhadu len
za prvých 10 r. používania insekticídu DDT zachránilo život 5 miliónov
ľudí a zabránilo, aby 100 miliónov ľudí onemocnelo na maláriu, týfus, dizentériu
a viac než 20 miliónou ľudí onemocnelo ďalšími chorobami, prenášanými hmyzom).
Podľa druhu škodlivých činiteľov, proti
ktorým sa používajú, rozdeľujeme:
-algicídy-látky hubiace riasy,-fungicídy-proti hubovitým chorobám,
-herbicídy-proti burinám,-arboricídy-proti drevinám,-insekticídy-
proti hmyzu,-rodencídy-proti hlodavcom
atď.
V súčasnosti nemožno pochybovať o pokroku,
ktorý ľudstvu prinieslo používanie pesticídov. Avšak ich bezmedzné používanie
prinieslo celý rad problémov súvisiacich s dobou rozkladu, špecifickým
vplyvom na živé systémy.
Účinky biocidov-herbicídov:
-zmeny štruktúry a funkcie ekologických systémov,
-zmeny normálneho správania sa živočíchov
a ich reprodukčnej schopnosti,
-zmeny vyživovacej hodnoty potravín,
-zvýšenie citlivosti organizmov na choroby a predátorov,
-zmeny prirodzeného vývinu organizmov.
Účinky jednotlivých druhov pesticídov sú
doteraz neznáme. Napr.aj pri druhoch s relatívne krátkym polčasom rozpadu
sa po rokoch objavili psychické poruchy. Z hľadiska používania pesticídov
sa javí požiadavka vypracovať normy prípustných reziduálnych množstiev
v prostredí (pôda, voda, vzduch, živé organizmy). Hlavnou úlohou v oblasti
pesticídov by mal byť ďalší vývoj prípravkov, ktoré budú vysoko selektívne.
Pesticídy 3.generácie učinkujú na princípe blokovania biochemických procesov
pre jednotlivé druhy organizmov a nepredstavujú
nebezpečenstvo pre človeka.
Petrochémia- Ropa a ropné produkty svojimi
účinkami výrazné a dlhodobo znehodnocujú ŽP. Surová hmota je zmesou najrôznejších
uhľovodíkov (parafínov, naftalénov, aromatických uhľovodíkov, kyslíkatých
a dusíkatých organických zlúčenín, sírovodíka a rôznych organických zlúčenín).
Ropa a jej produkty prenikajú do pôdy až na hladinu podzemnej vody. Rýchlosť
vsakovania závisí od množstva ropy a na zložení pôdnych vrstiev (v štrkovitej
pôde preniká takmer zvislekolmo, ilovité
častice brzdia prenikaniu). Znehodnocovanie vody je už pri nízkých koncentráciach.
Napr. pitná voda je znehodnotená už pri koncentrácii O,O1 mg.l-1.
Únik väčšieho množstva ropných látok do povrchovej alebo podzemnej vodyoznačujeme
ako ropnú haváriu. Odstraňovanie RL robíme vo vode sústreďovaním pomocou
norných stien a odsávaním pomocou čerpadiel, absorpčných látok a následné
spaľovanie na skládkach. Veľký význam ma biologická eliminácia pomocou
baktérií schopných konzumovať rpné uhľovodiky.
10.2. ENERGETIKA
Spotreba energie rastie v závislosti od
počtu obyvateľstva a ich životnej úrovne, resp.technologickej náročnosti.
Niektoré prognózy počítajú zo zvýšeným počtu obyvateľstva za 20 rokov až
2,5 násobne avšak spotreba energie by sa mala zvýšiť až 11 x. Najväčší
podiel pripadá na tuhé palivá, menší na kvapalné. Jadrová energia môže
byť z niektorých hľadísk považovaná za čistý zdroj aj napriek skutočnosti,
že likvidácia radioaktivných odpadov je problematická a pri spaľovaní plynných
palív vznika isté množstvo škodlivín.
Naš štát v porovnaní s inými europskými krajinami má nepriaznivú energetickú
základňu nakoľko uhlie obsahuje vysoký podiel síry a popolčeka.
Na zlepšenie terajšej situácie je potrebné:
-zvýšiť účinnosť využívania energie a orientovať
sa na úsporné opatrenia (krátkodobé opatrenia),
-uplatnenie nefosilných zdrojov (dlhodobé opatrene),
-vývoj a zavedenie nových technológii,
napr. skvapaľnovanie a splyňovanie uhlia (strednodobé opatrenia).
10.3. DOPRAVA
Súčasný stav dopravy spôsobuje:-čerpanie
prírodných surovín
-znečisťovanie ŽP prostredia
-narastanie odpadov
K zhoršovaniu ŽP prispieva doprava výrazne
produkciou výfukových plynov, únikom pohonných hmôt a mazacích olejov,
nadmerným hlukom a chemickými posypmi vozoviek v zimnom období.
Podiel dopravy na motorových vozidlách vo vyspelých štátoch je 50-70 %.
Produkcia nečistôt na 1OO km:-nadzvukové
lietadla 2,6 kg
-železničná 2,8 kg
-automobilová 24 kg.
V priemere vyprodukuje jeden automobil za rok 1OOO kg škodlivých plynov,
z toho 8OO kg CO, CO2, 100 kg uhľovodíkov,
7O kg oxidov dusíka, 1O kg pevných častíc, menšie množstvo sadzí a toxických
látok (olovo, aldehydy, ketóny, polycyklické aromáty atď). Najškodlivejšou
zložkou výfukových plynov je CO - vytesňuje kyslík z oxyhemoglobínu v ľudskom
organizme. Počet uhľovodíkov vo výfukových plynoch dosahuje 200. Časť polyaromatických
zlúčenín je karcinogénna. Olovo sa dodáva ako antidetonačný prostriedok
v 1 l benzínu asi 425-64O mg. Ukladá sa v pečení, obličkách, CNS, kostiach.
Vznika celková slabosť, nechuť, bolesti
hlavy a kĺbov. Je zaujímavé, že najviac olova, ale aj kadmia a niklu sa
ukladá v hubách v blízkosti ciest. Výfukové plyny spolu s emisiami a vykurovacími
dymami z domácnosti sa môžu výrazne podieľať na vzniku smogu. Posypové
látky majú veľmi negatívny vplyv na
rastliny pozdĺž vozoviek. Škodí im hlavne chlór, ktorý sa uvoľňuje z posypových
solí. K značným ekonomickým stratám dochádza urýchlením korózie na karosériách
aut.
10.4. URBANIZÁCIA
Neustále sa zvyšujúci počet obyvateľstva
žijúceho vo veľkých aglomeračných centrách prináša rad ekologických problémov,
často až katastrofalného charakteru. V r. 195O žilo v mestách asi 3O %
obyvateľstva sveta, v r.1980-40%, predpokladá
sa, že do r.2OOO
počet obyvateľstva žijúceho v mestách nad
4 milióny sa zdvojnásobí. V súčasnosti vznikajú mestá nad 10 miliónov,
tzv.megalopolis. V r.1950 boli známe iba tri (New York, Londýn, Šanghaj),
v r.1980 stúpol ich počet na 7, predpoklad v r.2OOO - na 22. Najväčšie
Mexiko-City pravdepodobne bude mať nad 26 miliónov.
Tieto mesta vznikali na nížinách obyčajne do 4OO m n.m. Podmienkou ich
rozvoja bolo dostatok prírodných zdrojov. Tieto podmienky postupne nahrádzali
sociálno-ekonomickými a obyvateľstvo sa sústreďuje do miest s najväčšími
ekonomickými aktivitami. Vznikajú následné
problémy zo zásobovaním potravinami, vodou, zdravotnými a problémami s
odpadom. Analogická situácia, aj keď nie tak výrazná, je aj na Slovensku.
Tento stav je výsledkom socio-ekonomických a prírodných podmienok, ktoré
sú zachované na unosnej miere. Prognóza
vývoja urbanizácie počíta so zvyšujúcou, ale pozvoľnou, koncentráciou obyvateľstva.
Okrem bytových problémov budú narastať problémy s údržbou bytového fondu,
zasobovania vodou a odpadmi.
10.5. POĹNOHOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárska výroba v 8O-tých a 9O-tých
rokoch dosiahla na Slovensku vysokú produkciu vo viacerých produktoch v
rastlinnej a živočíšnej výrobe pri relatívne nižšej produktivite práce,
vysokých vstupoch a veľkých dopadoch na životné prostredie. Viaceré výsledky,
porovnateľné s najvyspelejšími krajinami,
boli dosiahnuté širokým uplatňovaním priemyselnej formy poľnohospodárskej
výroby, hlavne upustením od biologických princípov poľnohospodárstva. Následkom
toho začala stabilizácia, dokonca aj pokles produktivity pri vysokých energetických
vstupoch, vo forme agrotechnických zásahov, hnojív, ochranných prostriedkov
proti škodcom atď. Navyše ekologické vlastnosti pôdy sa zhoršovali, následkom
čoho klesla úrodnosť pôdy, zhoršila sa kvalita podzemných vôd. Podobne
v krajine boli zlikvidované stabilizačné
krajinné prvky (rozptýlená mimolesná stromová vegetácia, pasienky, stromoradia,
osamelé stromy, medze). Vytvorili sa uniformné polia, ktoré podporovali
činnosť veternej a vodnej erózie. Na veľkých plochách sa prejavila degradácia
ekosystémov, ktorá často mala ireverzibilný
charakter. Snaha o rozšírenie pôdného fondu súvisela z veľkými zábermi
pôdy na rôzne hospodárske činnosti. Túto skutočnosť si krajinní ekológovia
i poľnohospodári uvedomili a snaha po vytvorení ekologicky vyváženej krajiny
bola právne zakotvená vo vytváraní "Územného systému ekologickej stability-ÚSES".
Tento systém usporiadania v krajine vychádza z požiadavky vytvárania stabilnejších
časti krajiny (biocentra, biokoridory, segmenty), ktoré budu vzájomne funkčne
a priestorovo spojené.
Okrem zníženia úrodnosti pôdy a narušenia
stability došlo vplyvom používania ťažkej agrotechnickej techniky k zhutňovaniu
pôdy, ktorá sa prejavuje znížením kolobehu vody a živín a zvýšeným povrchovým
odtokom. Vznikal problém nedostatku vody, zavlažovania a nedostatočného
využívania priemyselných hnojív. Nedostatok živín v pôde bol nahradzovaný
vysokými dávkami priemyselných hnojív (3OO-4OO kg čistých živín NPK), ktoré
neboli ani sčasti efektívne využívané. Jednostranne chápaný potravinársky
program (t.z. výroba obilovín) viedol k redukovaniu osvedčených osevných
postupov a obiloviny zaberali až 6O % ornej pôdy. Súčasťou dosahovania
vysokých úrod bolo nadmerné používanie nešpecifických pesticídov, ktoré
spôsobili hubeniu hmyzu a ich konzumentov,
nevynímajúc opeľovačov, bioregulátorov a humusotvor-
ných organizmov. Pesticídy vo forme rezidualných
látok sa koncentrovali v potravinových reťazcoch a spôsobili zníženie početnosti
až vyhubenie drobnej poľovnej zveri. Podobne došlo k zníženiu celkového
počtu a druhového zloženia vtákov. Niektoré druhy burín sa prispôsobili
vysokým dávkam a vytvorili reziduálne populácie. Problémy nastali aj v
živočíšnej výrobe prílišnou koncentráciou hospodárskych zvierat, spojenou
s exkrementmi a výrobou siláži, ako
aj zošľapovaním pasienkov.
10.6. REKREÁCIA
Vyžaduje priestor, ktorý je náročný na
štruktúru krajiny, obyčajne na najcennejšie časti regiónov. Masové využívanie
veľakrát spôsobuje kritické až kalamitné situácie spôsobené záťažami a
dopravou. Tieto časti krajiny sa nachádzajú v chránených oblastiach, ktoré
tvoria základ ekologickej stability krajiny. Okrem priameho poškodzovania,
zvýšenú návštevnosť sprevádzajú odpady a synantropizácia. Z hľadiska ochrany
prírody vznika objektívna potreba obmedzovania
alebo úplného zamedzenia návštevnosti. Vznikajú strety záujmov medzi ochranou
prírody a jej súčasným využívaním. Medzi dôležité kritériá pre posudzovanie
vplyvov je miera únosnosti návštevnosti, s ktorou súvisia hygienické limity,
ktoré možno objektívne určiť na základe
posúdenia kapacity pitnej vody, likvidácie odpadov, regulácie hluku. Podobne
existuje aj biologická záťaž, ktorá je daná schopnosťou príslušných ekosystémov
vyrovnávať sa z rekreačným zaťažením, bez narušenia biologickej a ekologickej
rovnováhy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že sa stáva jedným z vážnych
civilizačných fenoménov, ktoré výrazne ovplyvňujú životné prostredie. Rekreačná
činnosť (šport v prírode, turistika, automobilizmus, chatárenie, záhradkárstvo)
zaberá podstatnú časť voľného času.