EKOLÓGIA

 
ÚVOD
METODICKÉ MATERIÁLY
NOVÉ TRENDY
EKOLOGICKÝ SLOVNÍK
EKO LITERATÚRA
PREZENTÁCIA ŠKÔL
ORGANIZÁCIE, ZDRUŽENIA 
ZAUJÍMAVOSTI Z EKOLÓGIE
WWW STRÁNKY
KONFERENCIE A LETNÉ ŠKOLY
DISKUSNÝ KLUB EKO

I.VÝZNAM A ROZDELENIE EKOLÓGIE

I. / II. / III. / IV. / V. / VI. / VII. / VIII. / IX. / X. / XI. / XII. / XIII. / XIV. / XV. / XVI. / XVII. / XVIII. / Literatúra

Názov ekológia zaviedol nemecký zoológ Ernst Haeckel (1866). Vznikol z gréckeho oikos - obydlie, hospodárstvo a značí hospodárenie, ekonomiku prírody. Z veľkého množstva rôznych definícií, ktoré sú uvádzané v učebniciach ekológie považujeme podľa zákona priority za základnú Haeckelovú definíciu (1866) "Ekológia je veda o vzájomných vzťahoch medzi organizmami a ich anorganickom a organickom prostredí". Haeckel svoju pôvodnú definíciu pozmenil v roku 1979 "Ekológia je veda o ekonómii prírody". Tento smer sa v poslednej dobe najviac rozvíja. (Prostredie tvorí zložka živá - organizmy a zložka neživá - geologické a klimatické pomery. Do prostredia významnou mierou zasahuje ľudská činnosť). V súčasnosti sa často použiva definícia zavedena Odumom (1977) ako "veda o štruktúre a funkcii".

Ekológia sa často považuje za interdisciplinárný prístup k štúdiu životného prostredia, vrátane životného prostredia človeka. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Environmentalistika je chápana ako interdisciplinárna nauka o životnom prostredi človeka a aplikovaná environmentalogia je považovaná za technológiu životného prostredia. Rozsiahlosť pracovnej problematiky si vynútila členiť odbor ekológie na čiastkové disciplíny. Základné rozdelenie je na ekológiu všeobecnú (zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov) a na ekológiu špeciálnu (študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia) a použitú (aplikovanú). Ekológiu tiež delíme na ekológiu mikroorganizmov, ekológiu rastlín a živočíchov alebo podľa jednotlivých taxonomických skupín, napr.ekológiu hmyzu, ekológiu rýb, cicavcov atď.

Podľa úrovne biotickej organizácie ekologického systému ďalej rozoznávame: 1. autekológiu, ktorá skúma vzťahy druhov k ich prostrediu; 2. demekológiu (ekológiu populácií), zameranú na výskum štruktúry a dynamiky populácií; 3. synekológiu (cenológiu), ktorá študuje štruktúry, funkcie a produktivitu celých spoločenstiev. Čiastkovou disciplínou synekológie je produkčná biológia. Rieši vzťahy látkovej a energetickej výmeny v jednotlivých životných spoločenstvách.

Ekologické problémy majú stále väčšiu úlohu pre uchovanie produktívneho životného priestoru. Aby si ľudstvo zabezpečilo ďalšiu existenciu, musí poznať a rozumne využívať prírodu, inak nie je možné zabezpečiť základné podmienky života (výživu, suroviny a energiu pre prebiehajúcu populačnú explóziu.