I. / II. / III.
/ IV. / V. / VI.
/ VII. / VIII. / IX.
/ X. / XI. / XII.
/ XIII. / XIV. / XV.
/ XVI. / XVII. / XVIII.
/ Literatúra
Názov ekológia zaviedol nemecký zoológ
Ernst Haeckel (1866). Vznikol z gréckeho oikos - obydlie, hospodárstvo
a značí hospodárenie, ekonomiku prírody. Z veľkého množstva rôznych
definícií, ktoré sú uvádzané v učebniciach ekológie považujeme podľa
zákona priority za základnú Haeckelovú definíciu (1866) "Ekológia
je veda o vzájomných vzťahoch medzi organizmami a ich anorganickom a
organickom prostredí". Haeckel svoju pôvodnú definíciu pozmenil
v roku 1979 "Ekológia je veda o ekonómii prírody".
Tento smer sa v poslednej dobe najviac rozvíja. (Prostredie tvorí zložka
živá - organizmy a zložka neživá - geologické a klimatické pomery. Do
prostredia významnou mierou zasahuje ľudská činnosť). V súčasnosti sa
často použiva definícia zavedena Odumom (1977) ako "veda o
štruktúre a funkcii".
Ekológia sa často považuje za interdisciplinárný
prístup k štúdiu životného prostredia, vrátane životného prostredia
človeka. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie
problémov životného prostredia. Environmentalistika
je chápana ako interdisciplinárna nauka o životnom prostredi človeka
a aplikovaná environmentalogia
je považovaná za technológiu životného prostredia. Rozsiahlosť pracovnej
problematiky si vynútila členiť odbor ekológie na čiastkové disciplíny.
Základné rozdelenie je na ekológiu všeobecnú (zovšeobecňuje ekologické
javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov) a na ekológiu
špeciálnu (študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia)
a použitú (aplikovanú). Ekológiu
tiež delíme na ekológiu mikroorganizmov, ekológiu rastlín a živočíchov
alebo podľa jednotlivých taxonomických skupín, napr.ekológiu hmyzu,
ekológiu rýb, cicavcov atď.
Podľa úrovne biotickej organizácie ekologického
systému ďalej rozoznávame: 1. autekológiu, ktorá skúma vzťahy druhov
k ich prostrediu; 2. demekológiu (ekológiu populácií), zameranú na výskum
štruktúry a dynamiky populácií; 3. synekológiu (cenológiu), ktorá študuje
štruktúry, funkcie a produktivitu celých spoločenstiev. Čiastkovou
disciplínou synekológie je produkčná biológia. Rieši vzťahy látkovej
a energetickej výmeny v jednotlivých životných spoločenstvách.
Ekologické problémy majú stále väčšiu úlohu pre uchovanie produktívneho
životného priestoru. Aby si ľudstvo zabezpečilo ďalšiu existenciu, musí
poznať a rozumne využívať prírodu, inak nie je možné zabezpečiť základné
podmienky života (výživu, suroviny a energiu pre prebiehajúcu populačnú
explóziu.