EKOLÓGIA

 
ÚVOD
METODICKÉ MATERIÁLY
NOVÉ TRENDY
EKOLOGICKÝ SLOVNÍK
EKO LITERATÚRA
PREZENTÁCIA ŠKÔL
ORGANIZÁCIE, ZDRUŽENIA 
ZAUJÍMAVOSTI Z EKOLÓGIE
WWW STRÁNKY
KONFERENCIE A LETNÉ ŠKOLY
DISKUSNÝ KLUB EKO

I. / II. / III. / IV. / V. / VI. / VII. / VIII. / IX. / X. / XI. / XII. / XIII. / XIV. / XV. / XVI. / XVII. / XVIII. / Literatúra

Človeka treba hodnotiť podľa toho čo, dáva a nie čo je schopný získať. 

EINSTEIN

Environmentálna veda obsahovo zodpovedá ochrane a tvorbe životného prostredia, resp. starostlivosti o životné prostredie.

Predmetom enviromentálnej vedy je súbor vzťahov na kvalitatívne vyššej úrovni v porovnaní s klasickou ekológiou. Je to systém tvorený ľudskou spoločnosťou, ktorá je v interakcii s prostredím. Tento systém má svoju vnútornú štruktúru, hierarchiu a je zakončený na socioekosystemovej planetárnej úrovni. Na takejto úrovni je možne skúmať odraz vzťahu človeka a jeho životného prostredia v spoločenskom vedomí. Redukovanie enviromentálnej vedy len na materiálne (umelé alebo prirodzené) životné prostredie človeka môže byť v rámci analýzy problémov užitočné, ale nemôže poskytnúť dostatočnú úroveň pre pochopenie štruktúry a funkcie celého socioekosystému. Dôležitú úlohu v tomto systéme majú sociálne vzťahy.

Vedný odbor environmentalistika má byť študovaný a vysvetľovaný komplexne (environment - prostredie a človek, spoločnosť). Ako samostatný vedný odbor kladie dôraz na vzťahy medzi ľuďmi a hmotným svetom pričom skúma nielen ich ekonomickú stránku, ale aj politické, kultúrne, hygienické psychické, etické, biologické a ďalšie stránky v ich vzájomných interakciách. Konfrontáciou a spojením čiastkových poznatkov rôznych odborov vzniká syntetická teória životného prostredia človeka - ŽPČ.

Podiel a rozsah využívania prírodných a technických vied je väčšinou prijímaný bez výhrad. Predmetom diskusií je len rozsah využívania spoločenských vied. Súvisí to s odmietaním poznatkov z tradičných oblasti spoločenských vied, často poplatných politickému systému, ale aj so skutočnosťou, že sa formujú nové odvetvia zamerané na ekologickú (environmentálnu) problematiku, napr. environmentálna psychológia, estetika, etika, právo životného prostredia (často sa hovorí aj o ekopolitike, ekológii duše, rozpracovávajú sa filozofické aspekty ŽP). Intenzívne sa využívajú vedy o riadení, najmä pri organizovaní ochrany životného prostredia a pri výstavbe siete príslušných organov a inštitúcií.

7.1.ŽIVOTNÉ PROSTREDIE (ŽP)

je vo všeobecnosti chápané ako prostredie, ktoré umožňuje základné prejavy a funkcie organizmov. Môžeme ho chápať z hľadiska látkovej a energetickej vzájomnej interakcie organizmus - prostredie, z hľadiska priestoru, z kvalitatívneho a kvantitatívneho aspektu osídlenia, alebo časového prejavu ako dynamický systém.

Najčastejšou definíciou (ŽP):

- ŽP je tá časť sveta, s ktorou je organizmus (aj človek) v interakcii, t.j. ktorú používa, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje (Wika 1967).

- ŽP je vytvárané súhrnom prírodných, umelých a sociálnych zložiek materiálneho sveta, ktoré sú alebo môžu byť v bezprostrednej interakcii s človekom (Min.školstva ČSR).

- ŽP je komplexným mnohozložkovým systémom vytvoreným a určeným fyzikálnym, chemickým a biologickým prostredím a sociálnym prostredím, v ktorom človek žije a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby (Blažej 1981).

ŽP rozdeľujeme podľa:

-vzniku jeho zložiek: prírodné a umelé

-činnosti človeka: pracovné, obytné, rekreačné, ďalšie (napr. kultúrne, liečebné, výchovné atď).

Demek a Vondráček (1974) rozdeľujú životné prostredie na:

-Makroprostredie-krajina s prírodnými zdrojmi, ovzduším, vodami, pôdnym krytom a vegetáciou

-Mezoprostredie-mestá, dediny

-Mikroprostredie-pracovné, obytné a kultúrne prostredie

Podľa zložiek životné prostredie človeka rozdeľujeme na:

Prírodné prostredie Umelé prostredie Sociálne prostredie

-ovzdušie -pracovné -výchovné

-voda -obytné -spoločensko-kultúrne

-fauna -rekreačné -liečebné

-flóra -sociálne pomery

-hornina -rodinné pomery

-medziľudské vzťahy
 
 

7.1.1. Znehodnotenie životného prostredia: Zásah do ŽP, ktorý má negatívny vplyv na ekosystém, sa odrazí aj na sledovanej populácii, resp. na narušení dynamickej rovnováhy ekosystému následkom čoho dôjde k premene ekosystému na iný.

Spôsoby znehodnocovania životného prostredia možno rozdeliť do skupín:

-Odber látok z ekosystému. Často použivaný spôsob za účelom zmeny ekosystému (rúbanie lesov za účelom získania ornej pôdy). Každoročne sa zmenšuje o 2O miliónov ha plocha lesov Zeme, čo spôsobuje aj úbytok fauny a flóry.

-Vnášanie látok a energií do ekosystému - v takom množstve a kvalite, že ekosystém nemôže svojimi rozkladnými mechanizmami spracovať a zaradiť do látkového kolobehu. Napr. problematika DDT

vo vodných ekosystémoch - aplikácia na komáre - zvyšovanie koncentrácie v planktóne-ryby-vtáky, resp.krehké škrupinky vajiec.

-iné spôsoby, meniace režim ekosystému - sem patrí široký okruh činnosti človeka, napr. následok stavebnej činnosti človeka. (Zachovanie jedného stromu je z ekologického hľadiska dôležitejšie než výsadba dvoch nových v umelých podmienkach). Každá plánovaná stavba by mala byť zhodnotená aj z hľadiska negatívneho vplyvu na životné prostredie. Na predchádzanie takýchto negatívnym vzťahom je potrebné uplatňovať právnu normu vypracovaním tzv. EIA - Environment Impact Assessment (ekologické posudzovanie činnosti a technológií).

7.1.2. Spoločenské dôsledky znehodnocovania ŽP:

Vplyvy pôsobiace na človeka

-zvýšenie výskytu respiračných chorôb v dôsledku znečistenia ovzdušia (oxidy síry, dusíka) pevnými časticami a dráždivými látkami, napr.halogénovodíkmi).

-zvýšenie početnosti výskytu karcinogénnych ochorení, napr.vplyvom azbestového prachu, radionuklidov, radioaktívneho žiarenia, porušovania ozónovej vrstvy, derivátov uhľovodíkov (PCB) atď.

-zvýšenie početnosti mutanogenných a teratogenných chýb v dôsledku pôsobenia predovšetkým niektorých uhľovodíkov a ich derivátov, radionuklídov, elektromagnetického žiarenia atď.

-zvýšenie výskytu psychických a nervových chorôb v dôsledku dlhodobého pôsobenia priameho kontaktu s škodlivinami, ale aj vplyvmi nadmerného hluku, zápachu atď.

-toxické pôsobenie ťažkých kovov predovšetkým ortuti,kadmia,olova

-methemoglobinémia v dôsledku nadmerného obsahu dusičnanov v pitnej vode

Vplyvy na významné druhy fauny

-poruchy zdravotného stavu, zníženie pôrodnosti a počtu zdravých jedincov -celkový pokles užitkovosti (zníženie prírastkov, dojivosti, kvality mlieka, kvality srsti pri kožušinových zvieratách), zvýšenie úhynu zapríčinené odpadovými vodami, zvýšenou teplotou, použivaním pesticídov atď.

Vplyvy na významné druhy flóry

-postihnutie funkčných orgánov-oxid siričitý odfarbuje chlorofyl a tým znemožňuje rastlinám asimiláciu.

-zníženie odolnosti, čo sa prejavuje zvýšenou chorobnosťou rastlín (najmä plesňami, hubami atď).