|
|||||||||||
|
|
|||||||||||
|
Zhrnutie poznatkov z mechaniky kvapalín |
|||||||||||
| Tekutiny | látky v kvapalnom, alebo v plynnom skupenstve - kvapaliny a plyny. | ||||||||||
| Spoločné i rozdielne vlastnosti kvapalín a plynov sú dané ich časticovou štruktúrou, vzájomným pôsobením a pohyblivosťou častíc. | |||||||||||
| Kvapalné teleso | tvorené látkou v kvapalnom skupenstve, nestály tvar, objemová stálosť pri zmene tvaru, veľmi malá stlačiteľnosť, v tiažovom poli vytváranie voľného vodorovného povrchu. | ||||||||||
| Plynné teleso | tvorené látkou v plynnom skupenstve, nestály tvar a objem (teleso má tvar a objem nádoby v ktorej je uzavreté), veľká stlačiteľnosť. | ||||||||||
| Tekutosť | spoločná vlastnosť kvapalných a plynných telies (nestály tvar, schopnosť tiecť). Príčinou rôznej tekutosti rôznych tekutín je ich rôzna viskozita (vnútorné trenie). | ||||||||||
| Ideálna kvapalina | model kvapaliny, ktorá nemá časticovú štruktúru, je dokonale tekutá (má nulovú viskozitu), je dokonale nestlačiteľná | ||||||||||
|
|
|||||||||||
| Tlak v tekutine |
 |
||||||||||
| (F – veľkosť tlakovej sily pôsobiacej na plochu S) charakterizuje stav tekutiny v pokoji. | |||||||||||
| Pascalov zákon | Tlak vyvolaný pôsobením vonkajšej sily pôsobiacej na voľný povrch kvapaliny v nádobe je v každom mieste kvapaliny rovnaký. | ||||||||||
| Pascalov zákon platí aj pre plyny. Jeho platnosť nie je ovplyvnená hustotou, ani objemom tekutiny, platí aj v beztiažovom stave. | |||||||||||
| Hydrostatický tlak | p = h ρ g (h – hĺbka pod voľným povrchom kvapaliny, ρ - hustota kvapaliny, g – tiažové zrýchlenie) je tlak v kvapaline vyvolaný pôsobením tiažovej sily. | ||||||||||
| Atmosférický tlak | je tlak vo vzduchu spôsobený pôsobením tiažovej sily. Normálny atmosférický tlak je pn = 1,013 25 . 105 Pa | ||||||||||
| Archimedov zákon | Na teleso ponorené do kvapaliny pôsobí v tiažovom poli hydrostatická vztlaková sila, ktorej veľkosť sa rovná veľkosti tiaže kvapaliny vytlačenej ponoreným telesom. | ||||||||||
| Hydrostatická vztlaková sila | má veľkosť Fv = V ρ g (V - objem ponorenej časti telesa v kvapaline s hustotou ρ ) pôsobí proti tiažovej sile a umožňuje plávanie telies. | ||||||||||
|
|
|||||||||||
| Zákon zachovania hmotnosti pre prúdiacu ideálnu tekutinu | Svρ= konšt. | ||||||||||
| Rovnica spojitosti toku (kontinuity) | S v = konšt. vyjadruje, že objemový tok QV ideálnej kvapaliny je pri ustálenom prúdení ideálnej kvapaliny v každom priereze prúdovej trubice rovnaký (v – veľkosť rýchlosti prúdenia v priereze s obsahom S, ρ - hustota tekutiny). | ||||||||||
| Bernoulliho rovnica | Zákon zachovania celkovej mechanickej energie pre prúdiacu ideálnu kvapalinu | ||||||||||
|
|
|||||||||||
| vyjadruje, že súčet mechanických energií: kinetickej, tiažovej potenciálnej a tlakovej potenciálnej, pripadajúcich na objemovú jednotku prúdiacej ideálnej kvapaliny je v každom priereze prúdovej trubice rovnaký a konštantný | |||||||||||
| Odporová sila pri obtekaní tuhého telesa reálnou tekutinou |
|
||||||||||
| C – súčiniteľ odporu (závisí odtvaru telesa), S – obsah prierezu telesa kolmého na rýchlosť v obtekania telesa | |||||||||||
 |
|||||||||||
|
|||||||||||
