Obsah
  3.3 Hydrostatický paradox 3.5 Demonštračné experimenty - video  

3.4 Atmosférický tlak
Prečo sa na vrcholoch hôr ťažšie dýcha?  Väčšina plynov planéty sa sústreďuje blízko morskej hladiny. Čím vyššie ideme, tým menej plynov sa v atmosfére nachádza. Preto ľudia hovoria, že je vzduch "redší", teda je tam menej kyslíka na dýchanie.
Prečo je na vrchole hory menší tlak vzduchu ako na jej svahu? Tlak vzduchu súvisí s tiažou vzduchu. Podobne ako hydrostatický tlak aj tlak vzduchu je v nižších miestach väčší.

Celý povrch Zeme je obklopený atmosférou - vzduchom. Na každé teleso obklopené vzduchom pôsobí statický tlak vyvolaný tiažovou silou vrchných vrstiev - atmosférický tlak. Tento tlak klesá s výškou nad povrchom zeme, pretože čím vyššie, tým je hrúbka vrstvy vzduchu menšia a teda aj jeho hustota je menšia.
Molekuly plynov v atmosfére sú v dôsledku pôsobenia tiažovej sily priťahované zvisle nadol, k zemskému povrchu. Podobne, ako v kvapaline, aj v každom mieste atmosféry pôsobí  kolmo na zvolenú plochu atmosférická tlaková sila Fa, spôsobená tiažou molekúl. Tlak vyvolaný pôsobením atmosférickej tlakovej sily nazývame atmosférický tlak pa.
Pre výpočet veľkosti atmosférického tlaku nemôžeme použiť vzťah pa = hρg používaný pre tlak v kvapalinách, pretože
  • hustota vzduchu s rastúcou výškou nad zemským povrchom klesá,
  • atmosféra plynulo prechádza do kozmického priestoru a jej hrúbku môžeme vyjadriť iba približne.
Prečo stúpa voda v slamke, ktorou pijeme vodu? Slamka v pohari vody
Nasávaním sa zrieďuje vzduch v slamke a tým v nej klesá tlak. Pôsobením vonkajšieho pretlaku je voda vháňaná do slamky.
 
Na hladine mora má stredný atmosférický tlak hodnotu 1,013 bar t.j. 1 013 hPa.
K meraniu tlaku používame prístroje nazývané manometre, prístroje určené k meraniu atmosferického tlaku barometre. (Na obrázku princíp ortuťového tlakomeru, a tzv. aneroidu)
Ortuťový tlakomer 
Ortuťový tlakomer		 Aneoridný Barometer
Aneroid
Atmosférický tlak má vplyv na vývoj počasia: 
Tlaková výš alebo anticyklóna je oblasť vysokého tlaku vzduchu. Najväčší tlak vzduchu je v strede tlakovej výše, preto vzduch pri povrchu prúdi zo stredu do strán smerom k oblasti s nižším tlakom vzduchu. Pôsobenie zemskej rotácie má za následok, že prúdenie nie je priamočiare, ale stáča sa na severnej pologuli v smere hodinových ručičiek a na južnej v protismere. Na miesto vzduchu, ktorý prúdi von, klesá z väčších výšok studený vzduch. Ten sa stlačovaním ohrieva približne o 1°C na každých 100 metrov. Jeho relatívna vlhkosť sa zmenšuje a oblaky sa strácajú. Preto býva v stredoch tlakovej výše väčšinou pekné, jasné alebo len málo oblačné počasie. V jesennom a zimnom období sa zvykne v oblasti vysokého tlaku vzduchu vytvárať hmla alebo nízka oblačnosť najmä v nižších polohách. Na horách panuje v tomto období pekné počasie. 
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tlakov%C3%A1_v%C3%BD%C5%A1

Tlaková níž alebo cyklóna alebo depresia je oblasť nízkeho tlaku vzduchu. V jej strede je tlak vzduchu nižší ako na jej okrajoch. Vzduch preto prúdi z okrajov do stredu, z vyššieho tlaku smerom k nižšiemu. Rotácia Zeme spôsobuje, že prúdenie nie je priamočiare, ale stáča sa proti smeru hodinových ručičiek na severnej pologuli a v smere hodinových ručičiek na južnej pologuli. V oblastiach s tlakovou nížou prevláda oblačné počasie často sprevádzané zrážkami, čo je výsledkom výstupných pohybov vzduchu, predovšetkým na poveternostných frontoch, s ktorými bývajú cyklóny spojené. Predná strana býva charakterizovaná prílevom teplejšieho vzduchu a prináša trvalejšie a rozsiahlejšie zrážky. Na zadnej strane panuje prehánkové počasie a z vyšších zemepisných šírok sem preniká chladnejší vzduch. 
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tlakov%C3%A1_n%C3%AD%C5%BE
Tlaková výš  Tlaková níž 
 
3.3 Hydrostatický paradox 3.5 Demonštračné experimenty - video
Obsah