Sú to:

	farby, laky,
	rozpúšťadlá (odstraňovače škvŕn, benzín, odlakovače, lepidlá),
	batérie, akumulátory,
	autobatérie,
	dezinfekčné prostriedky, prostriedky proti hmyzu, postreky na rastliny,
	žiarivky,
	návnada na potkany,
	teplomer,
	lieky,
	obaly od sprejov,
	pracie prostriedky.

Priemyselný a výrobný odpad
Môže byť podľa pôvodu neškodný alebo extrémne nebezpečný. Zloženie siaha od obalových materiálov, bední, kovových a plastových odpadov až po škvaru, kyseliny, zlúčeniny ťažkých kovov, rozpúšťadlá a iné extrémne jedovaté látky. 
Problém s priemyselným odpadom je v jeho množstve a jedovatosti.

Poľnohospodárske odpady
Kedysi sa kompostovali a používali ako hnojivo. 
Pri masovom chove je ale problém s veľkým množstvom odpadového blata. Pri priemyselnom spôsobe poľnohospodárstva pripadajú k tomu okrem iného zbytky postrekových látok a nepoužité hnojivá.

Sedimentačné bahno
Vzniká vo veľkých množstvách pri čistení vody v čističkách. Obsahuje skoro všetky minerálne hnojivá, ponúka sa nám preto ako poľnohospodárske hnojivo. Sedimentačný odpad obsahuje aj množstvo nežiadúcich látok ako napr. ťažké kovy.

Rádioaktívne odpady
Tento druh odpadu je najnebezpečnejší. Odpadové produkty jadrového priemyslu sú na jednej strane vysoko jedovaté, na strane druhej – tisícročia rádioaktívne žiariace.
 

úloha

Triedime – aký odpad produkujeme

Podľa ročného obdobia sa môžu nasledujúce aktivity vykonávať vonku alebo v miestnosti (v škole alebo doma).

Zbierať – merať

Deti (mládež) prinesú zo sebou odpad, ktorý sa nahromadil za jeden deň. Najskôr sa množstvo odváži a zapíše, koľko ľudí žije v domácnosti, z ktorej pochádza odpad. Z toho sa dá vypočítať priemerný odpad na osobu.

Následne sa dá všetko na kopu (na zem je potrebné položiť plastovú fóliu), vypočíta sa objem a kopa sa odfotografuje.

Triedenie

	aký je veľký podiel (hmotnostne a objemovo),
	organické látky (kuchynské odpady),
	papier (staré noviny),
	lepenkový papier (obalové materiály),
	sklo (prázdne fľaše),
	kovy (plechovice od nápojov),
	umelé hmoty (obaly),
	atď.

Námetom pre praktickú činnosť môže byť i jednoduchý pokus, pri ktorom si žiaci overia, za aký čas sa niektoré odpady rozložia v zemi, prípadne či sa vôbec rozkladajú. Pokus je dlhodobejší, môže prebiehať i niekoľko mesiacov.

Na školskom pozemku vložíme do zeme niektoré druhy odpadov – napr. kúsok plastu, polystyrén, papier, jablko, konárik… Odpad označíme a zasypeme pôdou. Po určitom čase – časové intervaly si určíme podľa toho, ako dlho chceme zmeny sledovať. Odpad vyhrabeme, už po mesiaci pozorujeme zmeny na jabĺčku, papieri, konáriku – rozkladajú sa. Rýchlosť rozkladu bude závisieť od množstva vlahy a tepla. Plast a polystyrén sú nezmenené. Závery, vyvodené z pozorovaní, výchovne využijeme. Výsledky nám jasne dokazujú, ktoré materiály sú pre našu prírodu neprijateľné. Pokusu by mala predchádzať beseda na danú tému.