Prírodné odpady
Odpad existuje odkedy jestvuje život. V
prírode sú odpady zvierat alebo rastlín surovinami pre ďalšie organizmy.
Keď ešte neexistovala
fotosyntéza, skladala sa naša atmosféra z oxidu uhličitého, metánu a
dusíka. Až v priebehu miliárd rokov, počas vývoja rias a vyšších rastlín,
sa atmosféra obohatila kyslíkom a súčasne sa prispôsobovali vznikajúce
druhy zvierat tomuto, spočiatku novému a nepriateľskému prostrediu.
Skládky odpadu doby kamennej
Jedna z najstarších
skládok odpadu sa našla v sídle človeka doby kamennej v Nórsku. Obrovská
hromada odpadu kostí, črepov a popola, približne 320 m dlhá, 65 m
široká a 8,5 m vysoká. Archeologické výskumy ukázali, že skládka bola
príležitostne podpálená, pravdepodobne aby sa odstránili najhoršie
pachy.
Toalety a vodné splachovanie v antickom Ríme
V antickom Ríme existovala asi od roku
600 pred n. l. tzv. Cloaca Maxima, kanál 4 m vysoký, ktorý umožňoval
aj inšpekčné plavby po člne.
V tej dobe boli už aj verejné WC. Keď sa
pri vykopávkach prvý raz narazilo na takéto staromódne zariadenia, myslelo
sa, že sú to chrámy, keďže tieto miesta potreby boli veľmi prepychovo vybavené.
Smradľavý stredovek
V stredovekých hradoch sa zbytky jedál a odpadky jednoducho sypali
z hradného kopca. V mestách sa odpadky a nočníky vyprázdňovali jednoducho
na ulicu. Nečudo, že Európa bola pravidelne navštevovaná epidémiami ako
mor a cholera.
V roku 1348 spozorovali v Paríži súvislosti
medzi hygienickými podmienkami a epidémiami.
Až v 19. storočí sa pristúpilo,
pod dojmom cholery rozšírenej cez celú Európu, na riešenie problému.
Anglicko malo primát. Toalety s vodným splachovaním a prípojom na kanalizačnú
sieť boli (znovu) objavené a bol zriadený aj mestský odvoz odpadkov.
