Letálny ekvivalent – heterozygotný stav génu, ktorý je v homozygotnom stave letálny. Označuje aj kombináciu dvoch génov v heterozygotnom stave, pričom každý z nich je v homozygotnom stave letálny pre 50 % homozygotov, resp. akúkoľvek inú ekvivalentnú kombináciu.

Lokus – lokalizácia, miesto génu na chromozóme. Lokus môže byť obsadený rôznymi formami génu (alelami).

Lyonovej hypotéza (lyonizácia) – inaktivácia chromozómu X.

Manifestný heterozygot – žena, ktorá je heterozygotná pre X-viazanú chorobu, ale vzhľadom na náhodnú inaktiváciu chromozómu X znak sa u nej manifestuje približne v rovnakom stupni závažnosti ako u postihnutého hemizygotného muža.

Mapová jednotka – miera vzdialenosti medzi dvoma lokusmi chromozómu, odvodená od percenta rekombinácie medzi nimi: jedna mapová jednotka zodpovedá jednému centimorganu alebo 1 % rekombinácie.

Mediátorová RNA (mRNA) – RNA prepísaná z génovej DNA, tvoriacej templát, z ktorého sa prekladá štruktúra proteínu.

Meióza – je to osobitný typ bunkového delenia. Prebieha v zárodočných bunkách, ktoré sú diploidné, a vedie ku vzniku haploidných gamét. Existuje prvé a druhé meiotické delenie. Redukcia počtu chromozómov nastávav prvom meiotickom delení.

meióza

Meiotický posun - tento termín sa vzťahuje na situáciu, keď sa jedna z alel heterozygota prenesie na potomstvo s oveľa väčšou pravdepodobnosťou ako druhá. Prezygotická selekcia preferuje jednu alelu na úkor druhej.

Metafáza – štádium mitózy alebomeiózy, v ktorom sú chromozómy maximálne kondenzované a usporiadané v stredovej rovine bunky a napojené na vlákna deliaceho vretienka. V tejto fáze sa dajú chromozómy najľahšie sledovať.

Mitochondriálna DNA – DNA kruhového chromozómu mitochondrie, cytoplazmatickej organely, ktoré obsahujú vlastnú a jedinečnú DNA. Mitochondriálna DNA je materského pôvodu a v bunke sa vyskytuje vo viacerých kópiách.

Mitóza – delenie somatických buniek, ktorého výsledkom sú dve bunky s rovnakým chromozómovýcm komplementom.

Monoklonálne protilátky – pozri hybridóm.

Monozómia – chorobný stav, pri ktorom chýba jeden z chromozómov páru, napr. monozómia X, Turnerov syndróm. Existujú aj parciálne monozómie.

Monozygotné dvojčatá – identické dvojčatá, ktoré vznikli z jediného oplodneného vajíčka.

Mozaika – jedinec (alebo tkanivo), ktorý má aspoň dve línie s odlišným genotypom a karyotypom, pričom tieto línie sú odvodené z jedinej zygoty. Mozaiku odlíšiť od chiméry.

Multifaktoriálny – podmienený viacerými faktormi s malými účinkom. Činitele môžu byť genetické aj negenetické. Tiež polygénový.

Mutant – gén, v ktorom vznikla mutácia, nositeľ takéhoto génu.

Mutácia – každá dedičná zmena v postupnosti genómovej DNA. Obvykle sa vzťahuje len na zmenu jediného génu (bodová mutácia), niekedy sa však tento termín používa aj v širšom zmysle, napr. pre štruktúrové zmeny chromozómov.

Mutácia meniaca zmyse – mutácia, ktorá mení kodón pre jednu aminokyselinu tak, že kóduje inú aminokyselinu.

Mutácia terminátora – mutácia (nonsense mutation), ktorá mení zmysel terminačného kodónu.

Mutačná frekvencia – frekvencia vzniku mutácie na danom lokuse. Vyjadruje sa v mutáciách na gamétu a lokus za generáciu.

Mutagén – faktor, ktorý zvyšuje mutačnú frekvenciu tým, že spôsobuje zmeny DNA.

Myelóm – tumor, ktorý vychádza z klonu plazmatických buniek a produkuje jedinú protilátku.

Náhodné kríženie – výber partnera bez ohľadu na jeho genotyp. V populácii s náhodným spôsobom výberu partnera nie je frekvencia rozličných typov kríženia oplyvnená frekvenciou sledovaných génov.

Nemý gén – mutovaný gén, ktorý nemá zistiteľný fenotypový prejav.

Nezávislá kombinovateľnosť – náhodné rozdelenie rôznych kombinácií rodičovských chromozómov do gamét. Nealelické gény okrem prípadov genetickej väzby sa v gamétach kombinujú nezávisle.

Nondisjunkcia – zlyhanie oddelenia sa chromozómov jedného páru počas anafázy bunkového cyklu, takže sa obidva chromozómy dostanú do tej istej dcérskej bunky.

Nukleotid – molekula, ktorá sa skladá z dusíkovej bázy, 5-uhlíkového cukru a fosfátovej skupiny. Nukleová kyselina vzniká polymerizáciou množstva nukleotidov.

Nukleozóm – základná jednotka štruktúry DNA v procese kondenzácie chromatínu. Podrobnosti v texte.