Biologický smer sa zameriava najviac na poznanie a usmerňovanie biologických procesov rastu a vývinu rastlín a zvierat v poľnohospodárstve. Vyzdvihuje význam mykorízy mikroorganizmov okolia koreňov rastlín, mliečneho kvasenia, vplyvu vita-energie, vita-radiácie, Mesiaca a kozmických síl na klíčenie osiva, rast rastlín, kvitnutie, tvorbu úrody, dojivosť, znášku vajec a pod. Používajú sa rôzne biologické preparáty k stimulácii rastlín, života v pôde a tvorbe kompostov. V technológiách pestovania rastlín a chove zvierat sa uplatňuje kalendár prác, v ktorom sú uvedené najvhodnejšie termíny pre jednotlivé poľnohospodárske úkony.

 
 

Biologicko-dynamické hospodárenie. Biologicko-dynamická pestovateľská metóda poníma pôdu, rastlinstvo, zvieratá a človeka ako navzájom pôsobiace súčasti prírody, ktoré sú prepojené aj terestrickými a kozmickými vplyvmi. Veľký význam sa prikladá kompostovaniu s prídavkom mletých hornín. Metóda uplatňuje tiež zásady alelopatie, t.j. poznatky o vzájomnom pôsobení rastlín. Obrábanie pôdy je prispôsobené miestnym podmienkam. Piesočnaté pôdy sa kypria plytko, ílovité hlboko, aby obrobená pôda prijala kozmické vplyvy. Hnojenie neslúži k výžive rastlín, ale k stimulácií pôdy. Z hnojív sa povoľuje malé množstvo čílskeho liadku, zásadité trosky a horečnaté fosfáty, síran horečnato-draselný, vápenaté riasy, dolomit, vápenec, mikroelementy z extraktov rastlín a morských rias. Ochrana rastlín proti chorobám spočíva v aplikácií síry, kremičitanu sodného a výluhov rastlín. Proti premnoženiu škodcov sa používajú biologické spôsoby (feromónové lapače, rozmnoženie prirodzených nepriateľov, prírodné preparáty). Regulácia burín spočíva v mechanickom a termickom prístupe.

Organicko-biologické hospodárenie na pôde. Teoretické zásady sa odvíjajú z biologickej podstaty života. Z obrábania pôdy sa odporúča len povrchové kyprenie. Kompost a zelené hnojenie sa môže doplniť aj aplikáciou horninových múčiek, trosky a síranu horečnato-draselného. Alkalické látky sa používajú k odbúraniu pôdnej kyslosti. Kyslá rašelina, ihličie a mletá kôra k okysleniu alkalickej pôdy. Pôda musí byť stále porastená rastlinami, alebo prikrytá mulčom. Preto sa kompostuje na povrchu pôdy v tenších vrstvách. Priemyselné hnojivá a pesticídy sú zakázané. V ochrane rastlín sa používa kremitý púder proti plesni a chrastavitosti, síra proti plesni, feromónové lapače proti hmyzu, baktérie proti húseniciam a pod. Súčasne sa zvyšuje odolnosť rastlín proti chorobám a stimuluje ich rast rôznymi biopreparátmi. Buriny sa regulujú mechanicky a termicky. Technológie tohoto druhu sú rozpracované pre poľnú a záhradnícku produkciu a chov zvierat na komerčnom základe.

Organický smer venuje najviac pozornosti organickým látkam. Preto obmedzuje alebo vylučuje vstupy minerálnych látok (hnojivá, pesticídy, lieky, prísady) do pestovania rastlín a chovu zvierat. V tomto smere sa najviac pozornosti venuje výrobe kompostov (vermikompost, rýchlokompost, hrobľový kompost), mulčovaniu povrchu pôdy organickým odpadom, zelenému hnojeniu a sústavnému porastu na pôde. Ochrana proti chorobám a škodcom spočíva v prevencií (vyvážená harmonická biocenóza, mikrobiálne činná pôda) a v používaní prípravkov vymedzených smernicami IFOAM.

 
 
 

	ANOG - prírode blízke pestovanie rastlín. Systém sa zameriava na udržiavanie úrodnosti pôdy a ochranu rastlín. K hnojeniu sa používa najmä kompost (kompostovanie organických látok v tenkej vrstve priamo na povrchu pozemku) a zelené hnojenie. Na poliach, najmä pri pestovaní zemiakov sa pravidelne zaraďujú ďatelinoviny a bôbovité rastliny. Pri obrábaní pôdy sa používa plytká povrchová orba a kyprenie. Takto sa bojuje najmä proti burinám, ktoré sa regulujú aj tepelne pálením zvyškov rastlín na pozemkoch. Ochrana ovocných stromov spočíva v aplikácií síry a hydroxidu meďnatého. K rastovej stimulácií sa používajú extrakty z morských rias, výluhy žihľavy, roztoky kremičitanu sodného a niektoré ďalšie prípravky. Rozhodujúcu úlohu v agrotechnike má trvalý mulč a zelená prikrývka pôdy pričom v ovocných sadoch sa niekedy striedajú pásy zelene a úhoru.
	Organické hospodárenie podľa Howard-Balfour. Systém sa snaží využívať prirodzenú úrodnosť pôdy. Preto sa minimalizuje obrábanie pôdy, ktoré sa často obmedzuje iba na kyprenie a povrchové premiešanie. Hnojenie má podporovať rozvoj prikoreňových mikroorganizmov. Preto sa uprednostňuje hnojenie kompostom pripraveným hrobľovým spôsobom na hromadách z organického odpadu premiešaného s prídavkami sušenej krvi, mletej rohoviny, kostnej múčky, guána a pod. Aplikuje sa aj zelené hnojenie, pričom ďatelinoviny sa striedajú s trávami. Často sa praktizuje zelené hnojenie každý rok. Typické je využívanie medziplodín a strniskových plodín na zelené hnojenie a výživu zvierat. Z iných hnojív sa používa zásaditá troska (hnojenie P), horninová múčka (hnojenie K), sliene, vápence a dolomity (Ca, Mg), vápenaté riasy a trosky k obohateniu pôdy mikroživinami. Stimulácia rastu rastlín sa dosahuje aplikáciou extraktov rôznych rastlín. Ochrana rastlín proti chorobám spočíva vo využívaní preparátov medi proti zemiakovej plesni, odvar prasličky proti hubovým chorobám, formalínu k moreniu osiva a pod. Ochrana proti škodcom sa zakladá na aplikácií cesnakového prášku proti hmyzu, extraktu čiernej bázy proti voškám a pod. Používajú sa aj pripravené preparáty z výťažkov rastlín.
	Organické poľnohospodárstvo podľa Lamaire-Boucher. Systém, v ktorom dominuje používanie kompostov, využívanie rastlín na zelené hnojenie a univerzálny prípravok Calmagol, v rôznych verziách, ako stimulátor rastu rastlín a prostriedok k regulovaniu chorôb a škodcov. Calmagol predstavuje jemne mletý korálový vápenec s riasami, bohato sa vyskytujúci na francúzskom a britskom pobreží. Obrábanie pôdy spočíva v plytkej orbe, ale hlbokom kyprení, pričom toto je podobné ako v konvenčnom poľnohospodárstve. Hnojenie napomáha udržiavať pôdnu úrodnosť. Vplyv organických látok na celé pestovanie rastlín sa dosahuje každoročne zeleným hnojením a trvalou prikrývkou pôdy rastlinami. Systém vylučuje používanie akýchkoľvek minerálnych hnojív (vrátane horninových múčok, mletého vápenca atď.). Používajú sa iba mleté korálové vápence s riasami a výťažky rastlín. Tieto pod názvami Vitiphytol a Stimuphytol sa dokonca pri konverzií z konvenčného na alternatívne poľnohospodárstvo aplikujú do pôdy, aby urýchlili jej očistu. Vitiphytol v podobe postreku podporuje rast viniča a Stimuphytol ostatných rastlín. Namáčanie osiva do Calmagolu H podporuje klíčenie, zatiaľ čo Calmagol P (prídavok mletého fosfátu) naviac chráni rastliny pred chorobami a škodcami. Odporúčajú sa aj iné výťažky rastlín, napr. žihľavy proti voškám, prasličky proti mykózam a pod. Striedanie poľných plodín je obdobné ako v konvenčnom poľnohospodárstve, s výraznejším zastúpením tráv a bôbovitých (vikovitých) plodín. Pri chove hospodárskych zvierat sa maštaľný hnoj kompostuje. Zaujímavé je kontinuálne pestovanie rajčiakov v Holandsku, kde monokultúra sa každoročne hnojí kompostom zo zvyškov rastlín predchádzajúceho porastu.

Ekologický smer trvalo udržateľného poľnohospodárstva zdôrazňuje environmentálne hľadisko. Preto odporúča také postupy a technológie, ktoré chránia prírodné zdroje, nepoškodzujú prírodu a približujú vzťahy človeka k pôde, rastline a zvieraťu k prirodzeným ekologickým vzťahom v prírode. Ekologické zásady hospodárenia na pôde sú značne nejednotné, ale v porovnaní s ostatnými smermi najbližšie ku konvenčnému poľnohospodárstvu. V obmedzenej miere sú povolené priemyselné hnojivá a pesticídy, minimalizuje sa obrábanie pôdy, používa sa však klasické striedanie plodín a chov hospodárskych zvierat.

 

Ekologické poľnohospodárstvo (ecological agriculture) možno definovať ako vyvážený agroekosystém trvalo udržateľného charakteru, ktorý sa v čo najväčšej miere zakladá na lokálnych a obnoviteľných zdrojoch. Vychádza z holistického poňatia ekologických, ekonomických a sociálnych aspektov poľnohospodárskej produkcie. Cieľom ekologického poľnohospodárstva je snaha produkovať potraviny s vysokou nutričnou kvalitou a v dostatočnom množstve, trvalo uchovávať prirodzenú úrodnosť pôdy, vytvoriť ekologicky priaznivé prostredie pre chované zvieratá, hospodárne využívať prírodné zdroje, znížiť energetické vstupy a zabezpečiť čo najväčšiu recilkuláciu živín a energie. Ekologické poľnohospodárstvo je modernou formou obhospodarovania pôdy a teoreticky je považované za prechodný systém od konvenčného poľnohospodárstva k trvalo udržateľnému. Hlavným kritériom pri zavádzaní ekologických systémov hospodárenia na pôde je aplikácia poznatkov z funkčnosti naturálnych ekosystémov, ktoré sa vyznačujú mnohotvárnosťou druhov rastlín a zvierat a zdrojom energie je výlučne slnečné žiarenie (obrázok 1). V kultúrnych (umelých) agroekosystémoch štruktúru narušuje človek tým, že produkciu odčerpáva za hranice agroekosystému (obrázok 2). Ekologický systém sa zameriava na teoretické rozpracovanie sústav hospodárenia v pásmach ochrany podzemných a povrchových vôd, imisných oblastiach, národných parkoch, chránených prírodných oblastiach a na pôdach silno ohrozených eróziou. V popredí je neustála ochrana prírody a prírodných zdrojov a preto výrazné intenzifikačné prvky konvenčného poľnohospodárstva (vysoké dávky hnojív, plné využitie pesticídov, každoročne hlboká orba, veľké hony, vysoké zastúpenie obilnín, veľkochovy zvierat, ťažká mechanizácia) sa zamieňajú technológiami s výrazne ekonomickými a ekologickými prvkami (minimalizácia orby, protierózne striedanie plodín, kontrola výživy rastlín, integrovaná a biologická ochrana rastlín, ľahšia mechanizácia, voľnejšie chovy zvierat).

 

Udržiavací (trvalo udržateľný) smer predstavuje aplikáciu systému, ktorý zdôrazňuje potrebu vyváženého kolobehu látok v prírode a teda aj v poľnohospodárstve. Z tohoto dôvodu sa vylučuje používanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, vrátane fosílnej energie (uhlie, nafta, plyn). Samozrejme aj vnášanie nových látok, najmä škodlivín (agrochemikálie, prísady a pod.) sa zakazuje a obmedzuje.

Trvalo udržateľné poľnohospodárstvoako druh udržiavacieho poľnohospodárstva predstavuje krajný variant organického poľnohospodárstva. Podľa Howard-Balfour, založeného na dominancii kompostov, zeleného hnojenia a univerzálneho prípravku Calmagol, je uplatňovaný najmä v USA pod názvom “sustainable farming”. Pri jeho zrode boli myšlienky J.I. Rodala o vytvorení trvalo udržateľného, vyváženého a životnému prostrediu neškodného agroekosystému. V centre pozornosti je “recycling”, t.j. kolobeh látok bez používania neobnoviteľných prírodných zdrojov. Naopak do prirodzeného kolobehu je potrebné kompostovaním vrátiť čo najviac poľnohospodárskych odpadov. Praktické technológie sú obdobné ako pri ANOG. Snaha o realizáciu produktov na trhu vedie k podriadeniu systému smerniciam IFOAM, podobne ako pri podnikoch realizujúcich ekologický systém hospodárenia na pôde.

 
 
 

	Sektársky smer spočíva vo vytváraní uzavretých komunít roľníkov, ktorí sa vo svojom hospodárstve riadia osobitnými predpismi. Spravidla produkty nepredávajú a základným myšlienkam je podriadené aj stravovanie (vegáni), správanie sa k okoliu a celý život.
	MAZDAZNAN Praktické hospodárenie na pôde je zahalené rúškom tajomstva a prístupné len vyznávačom zaroastrizmu (páraizmu). Zakladá sa na usadlom spôsobe života, citlivom vzťahu k obrábaniu a zavlažovaniu pôdy, prirodzenejším formám dobytka a uprednostňovaniu prirodzených prostriedkov ku hnojenie a ochrane rastlín pred chorobami a škodcami. Veľký význam sa pri hospodárení na pôde prikladá kultu ohňa. Výrobky sa nepredávajú, ale sú základom mliečno-vegetariánskej stravy páraistov.
	Veganické poľnohospodárstvo. Teoretické základy úzko súvisia s vegetariánskym spôsobom stravovania. Odpor k mäsu a zvieratám vyúsťuje až do zákazu používania animálnych organických hnojív: maštaľného hnoja, hnojovice, močovky a k príprave kompostov. Obrábanie pôdy spočíva v úplnom vylúčení orby, kyprí sa len motykou a hrabľami najviac do 0,10 m. Sústavným kyprením pôdy je vyriešený obmedzený rast burín. Hriadky zeleniny sú úzke, aby sa mohli obrábať z chodníkov vystielaných slamou. Priemyselné hnojivá sa nepoužívajú. Významnú úlohu zohráva kompostovanie a mulčovanie. Kompostovanie sa riadi osobitnými zásadami. Do kompostu nepatrí len hospodárske hnojivo, ale ani zemiaková vňať, lístie zo stromov, piliny a odpady z kuchyne. Kompost sa má skladať z vrstiev zuhoľnatého dreva, slamy, rastlinného odpadu, sena a liečivých rastlín. Hrobľa sa prikrýva zeminou a vápni, zavlažuje a pridáva aktivizačný roztok z bylinných macerátov (žihľava, rumanček, púpava, dubová kôra, myší chvost). Pôda sa sústavne mulčuje kompostom, slamou alebo pokosenou trávou. Z hnojív sa používajú ešte sadze, ktoré pôdu zohrievajú, dodávajú malé množstvo dusíka a pôsobia proti drôtovcom. Žulová múčka ako draselné hnojivo zlepšuje chuť zeleniny. Hnojenie mikroelementami spočíva v aplikácií výluhu z morských rias. Škodcov a buriny odstraňujú iba mechanicky, ručne. Proti chorobám pôsobí najmä striedanie a zmiešané kultúry (okolo rajčiakov petržlen. jahody po cibuli, horčica vedľa šalátu a pod.).