|
|
|
Klimax
|
|
konečné štádium vegetačného vývoja.
Závisí od geografických podmienok, ktoré podmieňujú vývoj pôdy a reliéfu.
V našom pásme je klimaxom les.
EKOHRA: PAVUČINKY
MIESTO: trieda, klubovňa, les...
POMÔCKY : väčšie klbko vlny
POJMY A VZŤAHY: ekosystém, potravinový
reťazec, prírodná rovnováha, zásahy do prírody
ÚVOD: Niekedy si neuvedomujeme, že celá
príroda, živá i neživá, je navzájom popretkávaná krehkými vzťahmi. Že keď
drevorubač vytne strom, alebo zberatelia nazbierajú veľké množstvo motýľov
toho istého druhu, alebo ľudia vytrhajú na čaj všetku materinu dúšku a
nenechajú ani korienok, že týmito a ďalšími činnosťami ovplyvnia v prírode
celý reťazec vzťahov nasledujúcich. Asi tak,
ako keď pomykáme na pavučine jedno vlákno a pohýbu sa všetky ostatné.
Skúste sa zahrať na takúto pavučinku.
HRA: Všetky deti sa postavia do kruhu,
jeden z nich drží klbko a začne: “Som (napríklad) dub. Žije na mne veverička.”
Drží začiatok klbka. a klbko hodí kamarátovi (veveričke). Veverička pokračuje:
“Ja mám rada oriešky. Prosím, pani lieska, chyť si klbko.” Klbko
putuje ďalej k červíkovi, ropuche bocianovi...podľa potravinových vzťahov,
až sú všetci pospájaní, niektorí aj viac krát. Až kým sa klbko neminie.
A čo sa stane, ak príde drevorubač a strom
vytne, Nezničí len strom, ale ovplyvní tak život všetkých organizmov, ktorí
boli so stromom spojení. Naruší sa tak jemná rovnováha, ktorá medzi nimi
bola.
POZNÁMKA:
| hru môžete hrať na záver rozprávania o ľubovoľnom
ekosystéme (močiar, periodická mláka, lúka, pole...), |
| upozornite deti aj vzťahy medzi živou a neživou
prírodou (nech zaraďujú do reťazca aj pôdu, vzduch, vodu...), |
| aj záver môžete ľubovoľne upraviť: |
*ak drevorubač zotne strom,
*ak močiar bude vysušený,
* ak sa vyrúbe celý les,
*ak územie bude zaplavené.
Obmena: To, čo platí pre jemné vzťahy
v prírode, platí aj pre vzťahy medzi ľuďmi. Pavučinky si môžete zahrať,
ak si tieto vzťahy potrebujete uvedomiť, ak si chcete pripomenúť, že patríte
k sebe.
Ten ,kto hádže klbko druhému, povie mu,
čo sa mu na Ňom páčilo (úsmev, ochota pomôcť, odvaha...), vždy nájde na
tom druhom niečo dobré, hodné ocenenia. Každý je predsa rád chválený a
dobre hodnotený.
Na záver, keď sú všetci pospájaní aj viackrát,
všetci pomaly pavučinkou pohýbu a vtedy možno pocítia súnáležitosť. Sme
tu, sme spolu, patríme k sebe. |
|