Deti si svoje tvrdenia o rozložiteľnosti, či nerozložiteľnosti odpadu overia jednoduchým pokusom:

	do väčšej ponožky z umelého materiálu dajú odpady rôzneho pôvodu: sklo, listy, gombíky, kosť, vlnu, kelímky, ohryzok...,
	zapíšu si dátum a spíšu zoznam, čo všetko sa v ponožke nachádza,
	ponožku zahrabú tak, aby ju nebolo vidieť a viditeľne označia miesto zakopania,
	čakajú asi tri mesiace (dobré je zvoliť koniec školského roku, ale ak je veľmi sucho, občas je potrebné zaliať vodou),
	po troch mesiacoch ponožku deti vyhrabú, porovnajú obsah ponožky so zoznamom.

Čo chýba? Čo sa stalo? Z čoho ostali len zvyšky?

Na záver sa opäť porozprávajte o tvorbe odpadu, o jeho likvidácii a o tom, čo ju sprevádza. A samozrejme o potrebe radšej vzniku odpadu predchádzať!