Vedci vyvinuli systém, do ktorého možno zatriediť akýkoľvek organizmus. Systém je užitočný pri výskume života na Zemi a umožňuje tiež skúmať, ako sa život celé veky od svojich mikroskopických prvopočiatkov vyvíjal. Starší systém, ktorý poznal iba dve ríše – rastlinnú a živočíšnu – bol nedávno nahradený novým systémom s piatimi ríšami, ktorý je založený na rozdieloch v bunkových štruktúrach. Aj tento nový systém sa však ešte vyvíja podľa najnovších poznatkov vedy.

rodosrom života

MONÉRY
Sú najjednoduchšie životné formy. Delia sa na dve hlavné skupiny – baktérie a sinice (Cyanobacteria).
Chrakteristický znak - nemajú bunkové jadro.
Fosílie potvrdzujú, že monéry boli prvé živé formy, ktoré sa objavili na Zemi pred vyše 3 miliardami rokov.

PROTISTA
Sú prevažne jednobunkové organizmy, ako meňavky a drobné riasy, alebo malé mnohobunkové organizmy, ktoré majú všetky bunky takmer rovnaké. Niektoré z nich sa živia rovnako ako živočíchy, čiže požieraním potravy, iné sú skôr ako rastliny a energiu získavajú zo slnečného svetla. Niektorí príslušníci tejto ríše dokážu oboje.

HUBY
Sú organizmy, ktoré sa živia vytváraním a vylučovaním určitých látok, ktoré rozkladajú telá iných životných foriem. Rozložené a rozpustené živiny potom vstrebávajú. Medzi huby patria napríklad plesne, slizovky, kvasinky a hríby.

RASTLINY
Základnou vlastnosťou rastlín je, že dokážu zachytávať slnečnú energiu. Tento dej sa nazýva fotosyntéza. Získanú energiu rastliny využívajú na zlučovanie jednoduchých látok, na základe čoho vznikajú sacharidy, bielkoviny a iné molekuly. Z nich si rastliny budujú časti tela a zabezpečujú životné pochody. Existuje veľa druhov rastlín od rias cez machorasty a papraďorasty až po krytosemenné byliny a dreviny, ako sú stromy.

ŽIVOČÍCHY
Živočíchy sa živia trávením častí iných živých organizmov a ich rozkladaním na jednoduché látky. Z jednoduchých látok si potom budujú svoje telo, kým energia získaná z potravy ich udržiava pri živote. Hubky, hmyz, ryby, vtáky alebo cicavce, to všetko patrí medzi živočíchy.