Projekt modré z neba

Zaoberá sa znečisťovaním ovzdušia v Európe. Do projektu sa zapojilo veľmi veľa krajín v Európe. Projekt vedie Nórska spoločnosť pre ochranu prírody. Táto organizácia sa usiluje chrániť prírodu v Nórsku, ale i inde vo svete, pred škodlivými vplyvmi ľudskej činnosti. Môžu za to exhaláty, ktoré do ovzdušia vypúšťajú elektrárne a autá zo všetkých európskych krajín. Proti tomuto ohrozeniu musia bojovať ľudia v každej krajine. Žiaci spoznávajú, akými rozličnými spôsobmi sa poškodzuje životné prostredie a čo môže urobiť každý z nás, aby sa poškodzovaniu predišlo i ako môžeme zistiť znečistenie v ovzduší.

Projekt kyslý dážď

Dážď plný kyselín voláme kyslý dážď. Ak takýto dážď prší na pôdu a jazerá, spôsobuje, že aj ony sa stávajú kyslejšími. Keď je pôda alebo voda kyslejšia ako obyčajne, poškodzuje to rastliny, zvieratá i ľudí.

Meranie kyslosti sa uskutočňuje v monitorovacej stanici v určitých termínoch. Pozorovania a merania sa zaznamenávajú do záznamovej karty. Zapisujeme hodnoty pH, smer vetra, typ a množstvo zrážok. Vyplnenú záznamovú kartu posielame do Banskej Štiavnice, odtiaľ ju spolu s inými záznamovými kartami posielajú do ústredia v Nórsku.

Do projektu sú zapojené mnohé európske krajiny. Ponúka sa možnosť nájsť si triedu – dvojča z inej krajiny, ktorá sa tiež zúčastňuje na projekte znečisťovania ovzdušia v Európe. Jazykom projektu je angličtina. Zatiaľ sme si triedu – dvojča nenašli.

Lišajníkový projekt

Prírodný detektor síry, súčasti kyslého dažďa, teda “zariadenie” na zisťovanie výskytu síry, je lišajník. Je ich asi 20 000 druhov, ktoré sa obyčajne líšia vzhľadom. Rastú na skalách, na stromoch. Lišajník vznikol symbiózou huby a riasy. Lišajník prijíma vodu – kyslý dážď – priamo v koncentrovanej forme, preto sú lišajníky prírodným detektorom síry.

No lišajníky nám môžu oznamovať i dobré správy. V lese, kde rastie veľa druhov lišajníkov, je vzduch čistý. Lišajník nie je schopný tolerovať znečistenie, ale na druhej strane je obdivuhodne húževnatý. Ak je vzduch čistý, môžu určité druhy lišajníkov žiť aj niekoľko sto rokov.

Pozorovanie sme uskutočnili týmto spôsobom:

Druhy stromov – strom ihličnatý, breza, alebo iný druh listnatého stromu.

Počet rôznych druhov lišajníkov.

Rozdelenie lišajníkov do skupín – kôrovité, lístkovité, kríčkovité.

Percentuálne pokrytie – na kmeň priložíme papierový rámček tam, kde si myslíme, že je najviac lišajníkov. (Papierový rámček si urobíme z kartónu formátu A4. Vo vnútri vystrihneme štvorec, ktorý má presne 15x15 centimetrov. Teraz musíme zistiť, koľko lišajníkov sa nachádza vo štvorci: - menej ako štvrtina štvorca, menej ako polovica štvorca, viac ako polovica štvorca.

Miesto, kde strom rastie.

Vzdialenosť k najbližšiemu zdroju znečistenia.

Vyplnené karty posielame do Banskej Štiavnice, kde ich vyhodnocujú a odtiaľ do Nórskej spoločnosti pre ochranu prírody.

(Spracované podľa Kataríny Šiňajovej: Práca s nadanými a talentovanými žiakmi v prírodopise, 1997)