Prečo blesk”udrie” s najväčšou pravdepodobnosťou práve do
bleskozvodu
?
Búrkové mraky sa pohybom
po oblohe navzájom o seba trú a tým sa nabíjajú. Majú svoj elektrický
náboj. Tento náboj
indukuje
na povrchu zeme
elektrický náboj opačného znamienka. V určitom okamihu majú
mrak a povrch zeme také elektrické náboje, že vzduch prestáva
byť izolantom. Nastane prechod elektrického náboja
- blesk.
Toto sa udeje medzi bodmi, ktoré sú najbližšie a to je hrot bleskozvodu
a mrak.
Pohybom po oblohe sa v búrkovom
mraku trením o iné mračná alebo trením rôznych vrstiev mraku
po sebe presúva elektrický náboj
(väčšinou je v
spodnej časti mraku záporný) a indukuje na povrchu
zeme elektrický náboj opačného znamienka. Intenzita
tohto indukovaného elektrického poľa dosahuje najväčšie
hodnoty na hrotoch. Ak je vyššia ako ~10 6 V/m, prestáva
vzduch spĺňať funkciu izolátora,
ionizuje
sa a dochádza medzi
mrakom a povrchom zeme (resp. hrotom bleskozvodu) k
vzniku elektrického výboja -
blesku.