Na ožiarení obyvatežstva sa v prevažnej miere podiežajú prírodné zdroje. Vežkosť tohto ožiarenia možno regulovať iba v obmedzenej miere. Trvalým zdrojom prírodného pozadia je kozmické žiarenie. Vzniká v mimozemskom priestore a jeho intenzita je ovplyvňovaná iba geografickými podmienkami (magnetickym požom zemegule a absorpciou v atmosfére). Na rovníku v úrovni mora je o 14% vyššia ako na póloch. Možno odhadnúť, že intenzita kozmického žiarenia sa zdvojnásobuje každých 1500 m nadmorskej výšky. Kozmické žiarenie vytvára interakciou s atmosférou rad rádioaktívnych nuklidov. Viac ako polovicu ožiarenia spôsobuje 14C. Prírodnú rádioaktivitu zemského povrchu spôsobujú predovšetkým 40K, 87Ru, a rádionuklidy vznikajúce najmä rozpadom 238U (226Ra, 222Rn) a 232Th.
Ožiarenia z tohto zdroja ionizujuceho ziarenia vzniká dvoma spôsobmi:
Vonkajšie žiarenie spôsosobené rádionuklidmi v zemskom povrchu nemožno ovplivniť. Za normálne prírodné pozadie sa považuje oblasť obydlia s dávkovými príkonmi v rozpätí 340-70nGy/h.
Vo vnútornom ožiarení obyvatežov z prírodných rádionuklidov má prevládajúcu úlohu izotop radónu(222Rn) a najmä jeho dcérske produkty. Radón emitovaný zo zemského povrchu je turbulentnou difúziou vetrom vežmi rýchlo rozptýlený do vyšších vrstiev atmosféry. Radón emitovaný z podlažia či stavebných materiálov do miestností sa tam však môže vzhžadom na pomerne dlhý polčas rozpadu radónu (3.8 dňa) kumulovať.
K hlavným umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia vplývajúceho na obyvatežstvo patrí: