Radon ..................................... Návrat

---

Vo vseobecnosti sa odhaduje, ze najzavaznejsim zdrojom prirodneho ziarenia je radon (Rn) a jeho dcerske produkty radioaktivnej premeny, ktore sposobuju takmer polovicu radiacnej zataze obyvatelsva.
Radon ako produkt radioaktivnej premeny radia sa zvycajne nachazda v podnom vzduchu. Ako radioaktivnyinertny plyn lahko prenika cez rozne prostredia, nasledkom teplotneho i tlakoveho rozdielu vo vnutri budov a mimo nich je nasavany z podlozia budov a moze bit pricinou zvysenej objemovej aktivity radonu v ovzdusi budov.

Radon v podnom vzduchu

Zdrojom radonu v podnom vzduchu su prirodne radionukly pritomne v zemskej kore, v ktorych radioaktivnou premenou vznikaju radioaktivne plyny z dvoch zakladnych premenovych radov uranu 238 a toria 232.
Uran 238 je vychodiskovy nuklidprirodneho premenoveho radu, ktory cez devetnast medzistupnov radioaktivnej premeny, medzi ktorymi jeaj radium, vedie k stabilnemu izotopu olova (Pb206). Pri toriu sa prirodny premenovy rad konci po desiatich medziproduktoch stabilnym izotopom olova (Pb208).
Vzacny plyn radon ma tri izotopy: Rn219; Rn220; Rn222.
Radon je inertny radioaktivny plyn bez farby, chuti a zapachu, ma vecsiu hustotu ako vzduch a je rozpustny v kvapalinach. Vznika postupnou radioaktivnou premenou U238.

Poslednym predchodcom radonu je prvok radium, ktory sa nachadza v stopovych mnozstvach v horninach a v pode na celej zemeguli. Radon sa rozpada na dalsie pevne produkty premeny (Po218, Pb214, Bi214, Po214 a Pb210). Su to vyznamne silne alfa ziarice.
Zdrojom radonu je zvisena uranova mineralizacia uzemi zlozenych z tzv. "kyslych hornin", ktore tvoria granity s vyskytom pegmatitovych zil alebo sedimenty geneticky spojene so zvysenou uranovou mineralizaciou.
Vdaka svojim vlastnostiam radon a jeho dcerske produkty prenikaju z relativne velkych hlbok a vzdialenosti. Ich sirenie umoznuju najme tektonicke poruchy a zony, ako aj porovitost sedimentov. V praxi to znamena, ze zvysene objemove aktivity radonu a jeho dcerskych produktov mozeme zistit aj v budovach postavenych v oblastiach s nizkou prirodnou radioaktivitou, ktorych povrch sa vobec neprejavuje zvysenou radioaktivitou.

Vyznamny vplyv na prenikanie radonu do budov ma:

• priepustnost podlozia pod objektom (priepustne horniny, strky, strkopiesky, geologicke poruchy, zlomy a pod.)

• trhliny a otvory v betonovych podlahach, ktore su v priamom styku so zemou
• praskliny v malte spajajucej tvarovky v stene suterenu
• instalacne priestupy v podlahe
• vykurovanie a kanaly
• styk podlahovych a stenovych konstrukcii

Objemova aktivita radonu v podlozi sa meni v sirokom rozsahu, zavisi to aj od rocneho obdobia, obsahu vlhkosti v pode, barometrickeho tlaku a teploty, od rychlosti vetra. Kym dazd, sneh a vysoky atmosfericky tlak znizuju rychlost uniku radonu z pody, silne vetry a vyssie teploty sposobuju zvyseenieobjemovych aktivit radonu v pode.

Radioaktivita stavebnych materialov a suruvin

Niektore prirodne suroviny (vapno, hlina, piesok, strk a pod.), ktore sa pouzivaju v stavebnictve, uvolnuju radon podla svojho geologickeho povodu a zlozenia a podla svojej zrnitosti. Exhalaciu radonu z hotoych stavebnych vyrobkov ovplyvnuje okrem nmozstva, mernej aktivity Ra a emancneho koeficientu pouzivanych surovin aj technologia spracovania.
Umele hmoty (PVC, epoxidy a pod.)obsahuju velmi malo prirodnych radioaktivnych latok a mozu sluzit ako bariery proti vnikaniu radonu do ovzdusia bytov, musia vsak byt dostatocne hrube, bez skar a nepopraskane.
Zdrojmi radonu mozu byt aj kamenne steny, kominy a ohniska postavene z prirodneho kamena s vysokym obsahom radia.

Voda

Radon, ktory sa nachadza v spodnej vode, sa z nej uvolnuje v plynnej forme, ked voda prichadza do styku so vzduchom. Pri vrtanej studni ma vzduch k cerpanej vode velmi maly pristup, teda radon v nej zotrvava, kym sa nerozpadne.
Objem vody pouzivanej v priemernej domacnosti je v porovnani s objemom vzduchu v budove velmi maly. Preto by v nej bola potrebna velmi vysoka objemova aktivita radonu, aby vyznamne prispela k zvyseniu jeho koncentracie vo vzduchu obytneho priestooru.
Zvysene hodnoty koncentracie radonu v pode sa namerali po dazdi. Dazdova voda pri vsakovani do pody zabranuje prenikaniu radonu do atmosfery.
Suvisla snehova prikryvka v zime posobi ako bariera proti prenikaniu podneho plynu do atmosfery.

Opatrenia na znizenie urovne objemovej aktivity radonu v budovach

Pred zacatim protiradonovych opatreni v obytnych miestnostiach, ktore vyplynuli z vysledkov integralnych merani, je potrebne najst v objekte hlavne zdroje radonu a lokalizovat ich. Technicke opatrenia mozu byt potom ucinne a ekonomicky nenarocne.
Zabranit prenikaniu radonu do budovy je najbeznejsim a navjac odporucanym opatrenim, ktore ma mimoriadnu ucinost aj v lokalitachs vysokou koncentraciou radonu v podnom vzduchu.

Preniku radonu do budovy mozno zabranit:

• izolovanim podlahy najnizsieho podlazia
• lokalnym utesnenim miest vstupu radonu z pody do budovy
• podtlakovym odvetranim podlozia
• zvysenim atmosferickeho tlaku v suterennych priestoroch
• rekonstrukciou podlahyv suterene

Objemove aktivity radonu v ovzdusi budovy mozno znizit najme dostatocnym vetranim bytov.