PROJEKT  DAAD

KAPITOLA 2
Príloha 2

Sila a základný zákon mechaniky
Hermann Härtel
Marián Kireš, Zuzana Ješková, Ján Degro

3. O sile

3.1 Vlastnosti sily
Od čias Aristotela, teda viac než 200 rokov, bola sila považovaná za príčinu pohybu. Až Newton v 17. storočí objavil, že teleso pohybujúce sa rovnomerne, konštantnou rýchlosťou, nepotrebuje silu.

Silu potrebujeme iba vtedy, ak chceme zmeniť veľkosť rýchlosti
resp. jej smer, teda iba ak sa teleso pohybuje zrýchlene.

Aj vtedy, keď sa teleso pohybuje konštantnou rýchlosťou (zrýchlenie sa rovná nule), môžu na teleso pôsobiť rôzne sily. Všetky tieto sily sú však v rovnováhe a ich výslednica sa rovná nule.
Newton tiež zistil, že nie je jednoduché vytvoriť jednu samostatnú silu. Ak na seba pôsobia dva objekty, sily sa vždy vyskytujú v pároch. Tieto sily sú rovnaké čo do veľkosti, ale pôsobia opačným smerom. Tento fakt je známy ako akcia a reakcia.

3.2 Sila ako vektor
Sily patria k fyzikálnym veličinám, ktoré majú veľkosť aj smer. Takéto veličiny sa volajú vektory. Vektory sú tiež napr. rýchlosť a zrýchlenie.


3.3 Skladanie síl
Vektorové veličiny možno skladať. Dve sily môžeme nahradiť jednou výslednou silou, ktorá má rovnaký účinok ako dve jednotlivé sily. Pri takomto skladaní sa používa obyčajne grafická metóda, ktorá je ukázaná na nasledujúcom obrázku.
Výslednica dvoch síl F(1) a F(2) je rovná sile F. Táto sila F tvorí uhlopriečku rovnobežníka so stranami F(1) a F(2). Veľkosť uhlopriečky určuje veľkosť sily F.
 

 

Opačný proces k skladaniu je rozklad síl. Sila môže byť rozložená na dve alebo viac zložiek. Účinok sily F môže byť nahradený napr. jej dvomi zložkami orientovanými v smere x a y. Pre takýto rozklad sa používa rovnaká metóda rovnobežníka.
Pretože x a y sú navzájom kolmé, rovnobežník prechádza na obdĺžnik.



3.4 Jednotka sily
Jednotka pre meranie sily sa volá Newton, skratka N.
Jednotka Newton však nie je základná jednotka, ale odvodená.
Jej súvis so základnými jednotkami (m, kg, s) je prostredníctvom Newtonovho zákona mechaniky:

F = m.a
1 N = 1 kg.m.s-2
 

3.5 Meranie jednotiek a simulácie
Keď vykonávame reálne experimenty, musíme definovať jednotky, ktoré budeme používať. Keď robíme experimenty pomocou počítačových similácii, experimenty sú vykonávané vo virtuálnom svete, kde používanie jednotiek ako meter by boli umelé. Vzdialenosti medzi objektami na obrazovke nemôžu byť v metroch. Jednotky preto vyberieme voľne a pomenujeme ich. Kvôli nedostatku priestoru na obrazovke budú názvy jednotiek schované. Avšak keď budeme robiť výpočty, tieto jednotky musíme uvažovať.
 

4. Základný zákon mechaniky

4.1 Definícia
Základný zákon mechaniky objavený Newtonom v 17. storočí popisuje vzťah medzi výslednicou síl pôsobiacou na teleso a jeho zrýchlením, ktoré táto sila spôsobuje.
Tento zákon možno vyjadriť v matematickej forme nasledovne:

F = m.a

kde: F = sila; m = hmotnosť; a = zrýchlenie

Slovami:
Ak výslednica síl (súčet viacerých síl) pôsobí na teleso, toto teleso sa bude pohybovať so zrýchlením a. Hmotnosť telesa m sa niekedy nazýva zotrvačná hmotnosť. Charakterizuje, v akom rozsahu sa bude meniť zrýchlenie pod vplyvom tejto výslednej sily. Čím väčšia zotrvačná hmotnosť, tým menšie zrýchlenie pri danej sile a naopak.
 

Príklady
Auto sa pohybuje po diaľnici konštantnou rýchlosťou. Na auto pôsobia rôzne sily: ťažná sila motora, odpor vzduchu, trenie, tiaž a reakcia cesty, ktorá kompenzuje tiaž. Pretože sa rýchlosť auta nemení, môžeme povedať, že všetky sily sú v rovnováhe, teda výslednica síl sa rovná nule.

Lietadlo pristáva a všetky prístroje ukazujú, že jeho rýchlosť je konštantná. Na pristávajúce lietadlo pôsobí tiažová sila, vztlaková sila, trecia sila, ktoré nepoznáme. Pretože je rýchlosť lietadla konštantná, výslednica síl sa musí rovnať nule.

Plavec pláva v bazéne. Ak sa jeho telo pohybuje konštantnou rýchlosťou (zanedbávajúc pohyb rúk a nôh), môžeme povedať, že výslednica síl pôsobiacich na plavca sa rovná nule.