GANDHÍ

Ak sú súčasné predpovede o náraste populácie pravdivé a

aktivity človeka zostanú nezmenené, veda a technológia nebudú schopné predísť nenapraviteľnej degradácii životného prostredia, ani trvajúcej chudobe väčšej časti sveta.

Podstata globálnej krízy je v rozpore medzi narastajúcimi problémami životného prostredia a ekonomickým procesom, ktorého cieľom je neustále zvyšovanie produkcie. Najväčším problémom sú hranice prírodných zdrojov, resp. tým, že Zem nedokáže dostatočne rýchlo dopĺňať prírodné zdroje a nedokáže eliminovať dôsledky súčasného hospodárskeho rastu (poľnohospodárske a priemyselné znečistenie). Je skutočnosťou, že produkcia výroby i znečistenia je sústredená do oblastí, kde žije asi 1/5 obyvateľstva,t.j. cca 1 miliarda. Problém je o to naliehavejší, že aj ostatné krajiny chcú dosiahnuť úroveň priemyselne vyspelých krajín. Pokiaľ by táto tendencia pokračovala, osud Zeme je spečatený. Filozofia rozvoja sa nutne musí zmeniť.

V čom spočívajú tieto narušenia prírody? Človek na základe skúsenosti si príliš uvedomuje svoje osobitné zvláštne postavenie "pán tvorstva". Na druhej strane si tiež uvedomuje, že je súčasne kolieskom v hodinách prírody a jeho chcenie má podobne účinky ako kolieska v hodinách, môže urýchľovať, spomaľovať chod stroja, chce však byť navyše aj hodinárom. Súvisí to s absencia spätných väzieb u človeka. Napr. Pri uhasení smädu človek pije vodu. S množstvom vypitej vody sa smäd znižuje, ak však pri hasení smädu sa použije napr. pivo v kombinácii zo slanými orieškami proces skonči nadspotrebou tekutiny, ktorá mala slúžiť na uhasenie smädu. Teda princíp spočíva v rovnováhe, resp.v jej narúšaní.

Podľa amerického Inštitútu pre sledovanie sveta je snaha vytvoriť udržateľnú globálnu ekonomiku, ktorá má sledovať obnovenie stability podnebia, ochranu ozónovej vrstvy, obnovenie lesných porastov, ochranu pôdy pred eróziou a kontrolu populácie. Na zvládnutie problémov je vypracovaných niekoľko koncepcií.Napr.Svetová stratégia ochrany prírody spolu s Svetovou úniou ochrany prírody a krajiny (IUCN), Program spojených národov na životné prostredie (UNEP) a Svetový fond pre ochranu prírody (WWF), ktorého hlavnými úlohami sú:

1. Udržať zakladané ekologické deje a systémy udržujúce život na Zemi (kolobeh živín, kolobeh a čistenie vody, ochrana a regenerácia pôdy) od ktorých závisí prežitie a ďalší osud ľudstva.

2. Zachovať genetickú rozmanitosť (diverzitu), od ktorej závisí fungovanie procesov a systémov uvedených v bode 1, aj na šľachtenie, vedecko-technický pokrok, technické inovácie a fungovanie priemyselných odvetví založených na využívaní živých prírodných zdrojov.

3. Zabezpečiť dlhodobé využívanie rastlinných a živočíšnych druhov i celých ekosystémov, ktoré udržujú milióny vidieckých komunít a tvoria základ pre priemysel.

Snahy o riešenie sa objavujú v dokumentoch OSN (1987), ktoré

navrhujú:

-prehodnotiť rast,

-zmeniť kvalitu rastu,

-uspokojovať základné potreby (práca, potrava, energia, voda, sanitárne zariadenie),

-zabezpečenie a posilnenie zdrojov,

-zmena technológií a zníženie rizík vyplyvajúcich z technológii,

-prehodnotenie hľadísk ŽP a ekonómie pri rozhodovaní.

Trvalou podmienkou zdravého prostredia ľudstva je život v medziach únosnosti Zeme. Ak nebudeme využívať zemské zdroje trvalo udržateľným spôsobom uprieme ľudom ich budúcnosť. Cieľom tohoto spôsobu využívania je nájsť také štýly a cesty rozvoja, ktoré rešpektujú prírodné hranice únosnosti a v rámci nich sa rozvíjajú. Tento prístup musí spĺňať požiadavky:

- prijatie etiky trvalo udržateľného rozvoja a uvedenie do praxe,

- integrovanie ochrany a rozvoja tak, aby sa dal ľudom užívať dlhý, zdravý a plnohodnotný život.

Obidve požiadavky sú súčasťou starostlivosti o prírodu a ľudí, ako aj o uplatňovanie stratégie vzájomne sa posilňujúcich akcií na individuálnej, lokálnej, národnej a medzinárodnej úrovni.

Definícia: Trvalo udržateľný rozvoj znamená uspokojovanie potrieb súčasnej generácie hlavne kvality ľudského života, prežívajúceho v rámci únosnosti podporných ekosystémov bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby.

Stratégia starostlivosti o Zem zahrňuje analýzu i akčný plán. Má slúžiť ako široko orientovaný, ale praktický návod na rozvoj koncepcií tohoto zamerania, ktoré musíme prijať a akcie, ktoré musíme podniknúť.

Dlhodobo udržateľný rozvoj vyžaduje:

-politický systém, ktorý zabezpečuje účinnú účasť občanov na rozhodovaní,

-ekonomický systém, ktorý je schopný vyrobiť nadbytok s dlhodobo udržateľnými technológiami,

-sociálny systém, zabraňujúci vzniku napätia pochádzajúceho z neharmonického rozvoja,

-výrobný systém, ktorý rešpektuje záväzok zachovať ekologickú základňu pre rozvoj,

-technologický systém, ktorý je otvorený pre neustále hľadanie lepších riešení,

-medzinárodný systém priaznivý pre dlhodobo udržateľné modely obchodu a financovania,

-administratívny systém, ktorý je pružný a má schopnosť naprávať svoje chyby

Dokument upozornil, že pretrvávajúci rýchly rast obyvateľstva pri nedostatku potravín a vhodných technológii rozvojové krajiny nie sú schopné vyriešiť. Ak nemá dôjsť k svetovému konfliktu, nemožno za naliehavé úlohy považovať len otázky kvality životného prostredia vo svojej krajine. Treba prevziať spoločne zodpovednosť za budúcnosť celej Zeme.

Aktivity, ktoré je potrebne vykonať pre postupnú zmenu nášho správania sa k Zemi v intenciách trvalého udržateľného rozvoja, boli spracovane v publikácii "Staráme sa o Zem" (1991). Predložená stratégia zdôrazňuje už trvalo udržateľný život. Stratégia je založená na splnení týchto požiadaviek:

-Zaistiť akceptovanie novej etiky, etiky trvalo udržateľného života a jej zásady uviesť do praxe. Princípy trvalo udržateľnej spoločnosti sú: úcta a starostlivosť o všetky formy života, zlepšenie kvality ľudského života, zachovanie životaschopnosti a rozmanitosti Zeme, minimalizácia čerpania neobnoviteľných zdrojov, dodržanie hraníc únosnosti Zeme, zmena osobných prístupov a návykov, starosť obcí o vlastné životné prostredie, budovanie národných štruktúr na integráciu rozvoja a ochrany prírody, vytvorenie celosvetového spojenectva pre ochranu ŽP. V tejto koncepcii sa osobitná pozornosť sa venuje aktivitám na presadzovanie hore uvedených požiadaviek. Napr. zapájanie sa do práce na rôznych úrovniach - nadnárodných, miestnych alebo osobných pri presadzovaní akcií či kampaní proti ničeniu životného prostredia, za zlepšenie ekologickej výchovy atď.

-Ďalšou požiadavkou je integrovať rozvoj a ochranu; ochrana prírody má naše počínanie udržiavať v medziach únosnosti Zeme a rozvoj má dovoliť užívať dlhý, zdravý a plnohodnotný život. Uvádzame niektoré zásady, ktoré sú rozdelené do troch časti.

Časť I.

Obsahuje princípy pre trvalo udržateľný život spoločnosti a odpo-

rúča 59 akcií. Princípy sú: úcta k spoločenstvu života a starost-

livosť oň, zlepšenie kvality ľudského života, ochrana života a rozmanitosti Zeme, minimalizácia vyčerpávania neobnoviteľných zdrojov, dodržiavanie únosnosti Zeme, zmena osobných prístupov a praktík, poskytovanie možnosti obciam starať sa o svoje vlastné životné prostredie, budovanie národných štruktúr na integráciu rozvoja a ochrany, vytvorenie globálnej aliancie.

Časť II.

Popisuje 62 vedľajších akcií pre trvalo udržateľný život, ktoré sú potrebné na využitie stanovených časti i v bežnejších odvetviach životného prostredia a koncepčných postupoch. Sú to energia, obchod, priemysel, ľudské sídla, poľnohospodárska a lesná pôda, sladké vody, oceány a pobrežné oblasti.

Časť III.

Zaoberá sa praktickou realizáciou a následným vývojom. Stratégia TUR je určená pre každého (od prezidentov medzinárodných zoskupení až po radového občana). Iba vtedy bude mať úspech, ak ju ľudia, ktorým o niečo ide a ktorí dokážu myslieť, budú čítať, pochopia zmysel aktivít a vyberú si trvalo udržateľný život. Aby sme mohli prijať nový štýl života, je potrebne zmeniť svoje správanie, ako aj správanie občianskych skupín, obcí, firiem a národov.