EBERHART

Vzťah ekonómie a ekológie vyplýva v podstate zo spoločného princípu. Oikos v grečtine, znamená dom a v prenesenom zmysle je to hospodárenie v ňom. Ekonómia je veda o pravidlách hospodárenia, ekológia je vedou o hospodárení biosféry. Základným ekonomickym problémom sú zdroje (suroviny, energie), ktoré sú obmedzené, takže nemôžeme vyrobiť toľko tovaru a poskytnúť toľko služieb, koľko by sme si priali a preto ekonómia neustále rozhoduje, koľko vyrobiť a komu prideliť. Podobný problém rieši príroda prirodzeným výberom. Nakoľko produkcia tovaru a služieb prebieha v uzatvorenom priestore Zeme a s obmedzenými zdrojmi má medzi sebou väzby. Zdroje, ktoré ekonómia využíva a ktoré ovplyvňujú produkciu sú:-prírodné zdroje (suroviny, voda, vzduch, organizmy)

-človekom vyrobené nástroje, budovy, infraštruktúra

-práca a intelekt ľudí

Vývoj a hodnotenie ekonomiky mal tiež výrazný vplyv na kvalitu životného prostredia. Hodnotenie prosperity štátu sa hodnotilo hrubým národným dôchodkom čo vlastne predstavuje tržnú hodnotu tovaru a služieb za rok, ktorú delíme počtom obyvateľov v štáte. Veľkosť bola meradlom prosperity štátu, resp. aj kvalitou života jednotlivca. Zo zvyšovaním tohto ukazovateľa sa zvyšovala aj degradácia životného prostredia. Tá vedie k znižovaniu kvality života, ktorá má vplyv aj na dlhodobo ponímaný produkčný proces. Od r.1989 bolo navrhnuté použivať aj index trvalej hrubej produktivity, ktorý zahrňuje i mieru súčasného poškodenia životného prostredia. Ešte donedávna sa presadzovala koncepcia trvalo udržateľného rozvoja (sustainable development). Vzníkajú pochybnosti o jestvovaní skutočného trvalo udržateľného rozvoja preto sa termín nahradzuje "trvalo udržateľný život", ktorý počíta aj s rozvojom pre súčasné i budúce generácie a uspokojovanie základných životných potrieb na úrovni dôstojnej človeku pri zachovaní rozmatosti prírody a zachovaní jej funkcie.

Cesta k trvalo udržateľnému rozvoju vedie cez využívanie nových technológii, úsporných spotrieb materiálov, zníženie energie, recyklácie a predĺženie životnosti výrobkov.

Pri rozpracovaní problematiky vychádzame už z jasnej reality stavu a kvalita životného prostredia, ktorý má rozhodujúci vplyv na ekonomický reprodukčný proces (výrobné a spotrebné aktivity), ktorý spätne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. Pri posudzovaní tohto vzťahu ide o vysvetlenie ďalších vzťahov a súvislosti medzi ekonomickým reprodukčným procesom a problematikou ekonomických škôd spojených zo znehodnocovaním životného prostredia.

-Ekonomické škody vyplyvajúce z ekonomickej straty zo znehodnocovania ŽP, t.j. hodnoty, ktoré neboli vytvorené v dôsledku absencie dočasnej alebo trvalej pracovnej sily vo výrobe, nižšia produktivita.

-Kompenzačné (dodatkové) náklady, ktoré je potrebne vynaložiť na odstránenie alebo zmiernenie negativných dôsledkov znehodnotenia ŽP.Patria sem:-"ex post"-náklady, ktoré negativné dôsledky neodstraňujú (napr. nátery v agresívnom prostredí),

-"ex ante" -náklady na zamedzenie degradácie ŽP, t.j.na zamedzenie príčin.

Súhrn škôd a nákladov na zamedzenie degradácie predstavuje ekologickú zaťaž ekonomického reprodukčného procesu.

Medzi ďalšie národohospodárske súvislosti patria:

-vplyv na zamestnanosť (v Nemecku sa počet pracovných miest zvýšil o 2 %).

-vplyv na stabilitu cien (zvyšovanie cien je zmierňovaný stredne a dlhodobými substitučnými procesmi, t.j.hľadaním náhradných ekologicky vhodnejších).

-vplyv na rovnováhu zahraničného obchodu (vývoj nových technológii)

-dopady na hospodársky rast (zaťažovanie ŽP a relativizácia hodnôt konzumnej spoločnosti)

-dopady na rozdelenie prírodného bohatstva (ekologické kritéria).

Problémy, ktoré vznikajú narušením životného prostredia,môžu mať charakter procesov:

- reverzibilných - je možné ich postupné odstrániť,

- ireverzibilné - nie je možné ich odstrániť a priviesť ŽP

do pôvodného stavu.

Mierou poškodenia kvality životného prostredia môže byť miera chorobnosti, úmrtnosti, ekonomické straty atď.

Vedecké analýzy ukazujú, že degradácia životného prostredia nie je zákonite spojená s vedecko-technickým rozvojom alebo rastom populácie, ale s krátkodobým využívaním prírodných ekologických cyklov, rozvojom technologických, výrobných a spotrebných procesov, ktoré nie sú v súlade s globálnym ekologickým systémom. Nie je možné považovať za trvalý progres vývoj, pri ktorom dochádza k rozvoju reprodukcie ekonomickej na úkor reprodukcie biologickej a naopak. Vývoj systémov nemôže trvalo prebiehať v rámci obmedzenia daných zákonitostí obidvoch reprodukčných procesov.

Biologické systémy majú schopnosť akumulovať škodliviny do určitej miery adaptability biologického systému, takže narušenie životného prostredia nemusí byť spočiatku zjavné. Po prekročení kvantitatívnych medzí a tiež koncentrácie škodlivín a po narušení adaptability môže dôjsť v niektorých ekosystémoch k narušeniu reprodukčnej schopnosti alebo k ich zrúteniu.

Tieto východiská by mali byť základom pre rozhodovanie nielen v problematike životného prostredia ale malo by sa nimi riadiť každé rozhodnutie o zásahoch do reprodukčných procesov. Každé rozhodnutie v ekonomickej sfére má vplyv aj na biologickú sféru, a naopak.

Ešte nedávno sa ekonómovia domnievali, že je možné zabezpečiť rast spotreby výroby a produktivity neobmedzene. Ideálom tohoto ekonomického myslenia je vysoko výkonná produktívna a efektívna ekonomika spojená s čerpaním prírodných zdrojov. Úvahy o globálnych a vonkajších obmedzeniach boli ešte do konca 80.rokov pre ekonómiu absurdné a ešte teraz sa väčšinou považujú za príliš vzdialenú budúcnosť. Dôsledkom toho je zdôrazňovanie rozvoja ekonomickej reprodukcie, hlavne produktivity práce bez náležitého zdôvodnenia na druhú časť spoločenského vývojového procesu.

Výrazne na stav ŽP vplýva spôsob, ktorým určitá spoločnosť vyrába, t.j. štruktúra výroby. Ak používa ekonomika zastaralých technológii, náročných na energiu a suroviny, je iste z ekologického hľadiska nebezpečnejšia než výroba produktov založená na ušľachtilých, jemných technólogiach, racionálne a efektívne využivajúce zdroje s malým dopadom na prostredie. Známym ideálom sú recyrkulačné princípy, používané pri bezodpadových technologiach.

Na riešení enviromentálnych problémov sa podieľajú štátne fondy.Napr. Štátny fond zveľaďovania lesa SR, Štátny fond ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdného fondu, Štátny fond Pro Slovakia, Štány fond cestovného hospodárstva, štátny fond životného prostredia SR (1 299 tisíc Sk). Terajší dosť nepriaznivý stav súvisí s:

-malou účasťou obci na riešení problémov ŽP vo svojej územnej pôsobnosti,

-nízkou úrovňou ekologického vedomia obyvateľstva,

-slabo vybudovaným informačným systémom,

-nedostatočnou silou enviromentálného práva.

Enviromentálne hľadiská sa presadzujú v zákonoch o daniach, poplatkoch, odvodoch, clách, poisťovníctve, energetike, poľnohos-

podárstvo, lesnom hospodárstve, poľovníctve, ochrane a využití nerastného bohatstva výstavbe a celkovom územnom rozvoji, ale aj v trestnom práve a správnom práve.

Dnes vo všeobecnosti si uvedomujeme, že človek dosiahol veľký pokrok v oblasti vedy, techniky a hospodárstva, na druhej strane doviedol životné prostredie do stavu, ktorý môžme často nazvať katastrofickým. Tu vystupuje problém medzi ekonomickým rastom a kvalitou životného prostredia. Ekonomická skúsenosť jednoznačne potvrdzuje, že kvalita prostredia je limitujúcim prvkom ďalšieho hospodárskeho vývoja, t.j. ekologické problémy stávajú sa limitujúcim prvkom pre ďalší rozvoj človeka. Na tomto vzťahu sa kríži hĺbka poznania s hodnotovou sústavou. Ak nechceme, aby sa táto tendencia zhoršovala, je potrebné prehodnotiť náš vzťah k prírode a vytvoriť nový hodnotový systém, ktorý by mal určovať konanie na jednotlivých úrovniach organizácie spoločnosti.