SCHWEITZER

Slovensko hlavne za ostatných 4O rokov výrazne zvýšilo hrubú priemyselnú i poľnohospodársku produkciu s nepriaznivým dopadom na životné prostredie. Nešetrná ťažba prírodných zdrojov, znečisťovanie ovzdušia, pôdy a vody, vnášanie cudzorodých látok do prostredia a potravinového reťazca, hromadenie odpadov, ale aj štruktúra ekonomiky a zaostalosť technológii spôsobili zhoršený stav životného prostredia.

12.1. DOPADY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

12.1.1.Vek a zdravie obyvateľstva

Stredná dĺžka života je u mužov 66,5 roka, u žien 75,3 roka, čo je v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami o 5-7 r. menej. Úmrtnosť, ktorá sa za roky 1960-198O zvýšila o 2,2 promile, od r. 1980 stagnuje, avšak až pätinu zomretých tvoria 15-6O roční. Viac ako polovicu úmrtí zapríčiňujú choroby srdca a ciev (53,3%), zhubné nádory (19 %), nemocnosť a úmrtnosť na novotvary sa oproti r.1965 zdvojnásobila. Výskyt rakoviny sa oproti r.1965 na celom Slovensku zdvojnásobil. Podľa viacerých ukazovateľov v narušenom prostredí žije asi polovica obyvateľstva SR, z nich vyše 41% v silne až extrémne narušenom prostredí. Vplyv zhoršeného životného prostredia sa výrazne odráža v zvýšenej perinatálnej úmrtnosti, dojčeneckej úmrtnosti, narastajúcom pošte narodených s vrodenými vývojovými vadami a rizikových tehotenstiev, v raste zvýšenej pracovnej neschopnosti a invalidity, alergických ochorení atď. Ďalším indikátorom je narastajúci počet kardiovaskulárnych chorôb, ktoré vo vyspelých krajinách majú klesajúcu tendenciu. Okrem terajšieho stavu životného prostredia má veľký vplyv na dĺžku veku aj zdravotnícka starostlivosť a životný štýl obyvateľstva.

12.1.2. Druhová rozmanitosť organizmov a ich prostredia

Pôvodné druhovo rozmanité ekosystémy územia SR vplyvom človeka za zmenili na monokultúry. Spôsobilo to poľnohospodárstvo svojimi monokultúrami poľnohospodárskych plodín, lesníctvo, hlavne premenou listnatých lesov na ihličnaté, priemysel znečistením znížil druhovú rôznorodosť. Z našej flóry a fauny vymizol celý rad druhov organizmov, ktoré majú svoju nezastupiteľnú úlohu.

Z celkového počtu cca 2500 vyšších rastlín je vyše 13OO zaradených do červeného zoznamu (53%), z nich 31 sa považuje za vymiznuté, vyše 1OOO za ohrozené, 92 taxónov za endemity. Podobné pomery sú aj u živočíchov. Zo 751 taxónov voľne žijúcich stavovcov je vymiznutých, ohrozených až kriticky ohrozených 27 rýb, 2O obojživelníkov, 19 plazov, 79 vtákov a 3O cicavcov. Situácia sa z roka na rok zhoršuje.

12.1.3. Stabilita ekosystémov

Došlo k výrazným zásahom do prirodzenej štruktúry usporiadania jednotlivých krajinných prvkov a zložiek. Nížiny a kotliny boli skoro odlesnené a tak zanikli prirodzene ekosystémy, ktoré zabezpečovali územný systém ekologickej stability. V súčasnosti sa vypracúvajú projekty, ktoré smerujú k jeho opätovnému vytvoreniu prostredníctvom biocentier, koridorov a segmentov. Stav krajiny i východiska na zlepšenie jej ekologickej stability naznačuje Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky (uznes.vlády SR č.319/92). Medzi najväčšie faktory ohrozujúce stabilitu krajiny patrí vodná a vetrová erózia. Až 97% územia patriaceho do lesného fondu ohrozuje erózia, prevažne silnej intenzity. Straty pôdy eróziou sú veľké (2.8 miliónov tón ročne ! a pri nepriaznivej situácii výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu) môžu byť limitujúcim faktorom ďalšieho rozvoja. Od r.1970 sa rozloha poľnohospodárskej pôdy znížila o 6,7 %. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy je cca 80 % pod emisnou záťažou, cca 2O % je s preukazateľným emisným poškodením.

12.1.4. Stav ekonomiky

sa javí ako kardinálny problém aj pri riešení problémov životného prostredia. Úroveň hospodárstva je charakterizovaná energetickou a surovinovou náročnosťou. Takto orientovaná výroba spôsobuje, že 63 % celkovej spotreby elektriny spotrebuje priemysel. Aj ďalšie odvetvia sú energeticky náročné (chemický priemysel, výroba cementu a stavebných hmôt). Slovensko má nedostatok vlastných kvalitných surovinových zdrojov (okrem nerudných surovin a magnezitov). Na dovoz uhlia, palivových článkov pre jadrové elektrárne, železnú rudu a koncentráty, upravené rudy a suroviny pre výrobu železných kovov ročne vynakladá 5,5 mld.Sk.

Celková spotreba energie na 1 obyvateľa Slovenska vysoko prekračuje priemer krajin Európskej únie, Maďarska a Poľska.

12.1.5. Znečistenie ovzdušia

Na území SR evidujeme okolo tisíc zdrojov regionálného znečistenia ovzdušia. Hlavným zdrojom je energetika. Výrazný podiel má aj miestne znečistenie prízemnej vrstvy v urbanizovaných oblastiach. Zdrojom je nedokonale spaľovanie uhlia a doprava, ktoré za nepriaznivých poveternostných situácii vytvára extrémne až katastrofálne podmienky. Proti znečisteniu pevnými úletmi je možno sa brániť filtrami, proti plynnému znečisteniu nemáme v účastnosti účinnú ekonomicky únosnú ochranu. Slovensko produkuje 3-4 krát viac emisií oxidu siričitého ako Rakúsko. Merné emisie oxidu siričitého sa od r. 1985, kedy sa dosiahlo 12O,4 kg na 1 obyvateľa, znížilo v r. 1991 na 83 kg na 1 obyvateľa, avšak v Europe sa zaraďujeme medzí výrazných znečisťovateľov. Oxidy dusíka NOx vznikajú v teplárňach, elektrárňach a doprave. Merné emisie sa od r.1985, kedy dosahovali 38,2 kg na 1 obyvateľa, zvýšili v r. 1991 na 44,2 kg. Oxid uhoľnatý vzniká hlavne pri nedokonalých spaľovacích procesoch. Merné množstvo značne kolíše od 65,7 kg na 1 obyv. (v 1985) do 103,1 kg (v 1989) a 59,4 kg na obyvateľa (v 1991).

Na celkovom znečistení ovzdušia v SR sa podieľa energetika vrátane vykurovania 64 %, doprava 19,5%, metalurgia 7%, chemický priemysel 7%.

Medzi najviac postihnuté územia s vysokou koncentráciou znečisťujúcich látok patrí 12 oblasti (Banská Bystrica, Bratislava, Hnúšťa-Tisovec, Horná Nitra, Jelšava-Lubeník, Košice, Prešov, Ružomberok, Strážske-Vranov-Humenné, JV a Stredný Spiš, Žiarska kotlina, Žilina). Emisie znečisťujúcich látok sa tu výraznou mierou podieľajú na chorobnosti a úmrtnosti, dopadoch na organizmy, rýchlejšom opotrebovaní základných prostriedkov, znížení poľnohospodárskej a lesníckej produkcie. Znečistené ovzdušie ohrozuje vyše 10% poľnohospodárskeho pôdneho a 76% lesného fondu.

Nahromadené problémy v životnom prostredí zvyšujú tzv. environmentálnu zadĺženosť, ktorej riešenie sa odhaduje iba v priemysle na 1OO-13O mld. Sk potrebných na dosiahnutie stavu zosúladenia s platným právnym stavom. Environmentálnu zadĺženosť

rozlišujeme "absolútnu", ktorú vytvárajú nezneškodnené skládky odpadov, znečistené vodné zdroje, poškodené lesy, kontaminované pôdy atď., a "relatívnu", ktorá predstavuje výdavky na nahradenie škodlivej výroby za nezávadnu (na priamu likvidáciu zdrojov znečistenia) a na budovanie zariadení (čistiarne odpadových vôd, odlučovačov, filtrov, riadených skládok odpadov), ktoré znížia alebo eliminujú vnášanie ďalších nežiadúcich cudzorodých látok do prostredia.

12.2. STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12.2.1. Zásobovanie vodou

Zdroje povrchových a podzemných vôd sú značne obmedzené. Hlavným zdrojom vody sú zrážkové. Podľa prepočtov na Slovensku na 1 obyvateľa pripadá 2860 m3 vody, zatiaľ čo európsky priemer je 5OOO m3. Pôvodný prirodzený hydrický režim je narušený úbytkom lesov, hydromelioračnými stavbami a znečistením. Znečistenie je spôsobeno priemyslom, poľnohospodárstvom i komunnálnym odpadom (hlavne pevnými i tekutými látkami chemickej povahy, prehnojovanie pôd, pesticídy, nafta atď). Pomer znečistenia k počtu obyvateľstva je veľmi nepriaznivý. Výrazne sa začína zhoršovať kvalita podzemných vôd. Podľa údajov v r.1991 bolo 87% vzoriek nevyhovujúcich oproti 63% z r.1983. Znečistenie povrchových vôd je veľmi výrazné (asi 75-8O% z nich sa zaradilo do IV.-V. triedy čistoty). Počet havárií nemá klesajúcu tendenciu. Špecifická spotreba pitnej vody na 1 obyvateľa je takmer dvojnásobne vyššia ako v Rakúsku, avšak straty pri distribúcii dosahujú až 30 a viac %. Podľa dokumentácie bolo evidované množstvo podzemných na 21 846 l.sec-1,z toho 79% je odoberané pre verejné vodovody, 14 % pre priemysel. Priemerné ročné stavy hladin podzemných vôd za posledné obdobie pokleslo o 2O-6O cm.

12.2.2.Odpady

predstavujú značné problémy, viditeľné hlavne v podobe tzv.divokých-nepovolených skládok. Z celkového počtu 72O2 skládok

bolo iba 335 povolených (1990) a počet nepovolených skládok neustále rastie. Iba malá časť odpadov sa spaľuje v 7O spaľovňach.

Osobitným problémom je realizácia jadrovej bezpečnosti, vrátane vhodného ukladania radioaktivného odpadu a vyhoreného jadrového paliva, ako aj odstránenie negativného vplyvu na človeka a organizmy z ožiarenia radomom a ďalšími prírodnými radionuklidmi.

12.2.3.Poľnohospodársky pôdný fond

Výmera poľnohospodárskej pôdy klesla od r. 1949 z 0,61 na 0,31 ha na 1.obyvateľa. (V celosvetovom meradle prevláda úbytok nad prírastkom pôdy). Po transformačnom procese sa zvýšilo množstvo neobrábanej pôdy. V súčasnosti je ohrozené vyše 3O % poľnohospodárskej pôdy vodnou eróziou a vyše 15 % vetrovou eróziou. Kvalita pôd neustále klesá (znižovanie hĺbky pôdneho profilu, ubytok humusu, prehnojovanie priemyselnými hnojivami, nárast ťažkých kovov, pesticídov atď).

12.2.4.Lesný pôdný fond

Napriek značnej výmere lesnatosti v SR (40 %) situácia je oveľa komplikovanejšia, pokiaľ zahrnieme súčasný zdravotný stav lesov, ktorý je značne nepriaznivý. V dôsledku negatívnych vplyvov životného prostredia, ale aj výsadbou monokultúr sa ročný ťažobný etát znižuje z pôvodných 6 miliónov m3.rok-1 na 5 mil.m3, pričom dochádza k veľkému nárastu podielu náhodnej ťažby (v priemere 4O-5O%). Celkove je poškodených cca 80% lesov. Nedoceňuje sa prirodzená obnova lesných porastov (len 15-2O %), ktorá by sa mohla uplatniť až na 45-67 %, čo znamená zvýšenú ročnú potrebu zalesňovania na výmere asi 2O tisíc ha.

Uvedený prehľad negatívnych dôsledkov sa stava závažným limitujúcim činiteľom ekonomického a spoločenského rozvoja.

Na území Slovenska sa nachádza značné množstvo chránených území, ktoré čiastočne zmierňujú nepriaznivý stav životného prostredia.

Sú to:

Národné parky (celkový počet 7, výmera cca 250 000 ha)

(TANAP, PIENAP, NAPANT, Malá Fatra, Slovenský raj, Poloniny, Muránska planina).

Chránené krajinné oblasti (14, celková výmera 660 493 ha)

(Bielé Karpaty, Cerová vrchovina, Horná Orava, Kysúce, Latorica, Malé Karpaty, Poľana, Ponítrie, Slovenský kras, Strážovské vrchy, Štiavnické vrchy, Veľká Fatra, Vihorlat, Záhorie)

Prírodné rezervácie (330, výnera 10552 ha), národné prírodné rezervácie (231, výmera 82 121 ha). Okrem toho existujú chránené areály (174, výmera 8780 ha), prírodné pamiatky (210, výmera 1303 ha a národné prírodné pamiatky (45, výmera 93 ha).

V okolí chránených území sú zriaďované ochranné pásma. Okrem

toho, z dôvodov ochrany vodných zdrojov, bolo vyhlásených

10 chránených oblasti prirodzenej akumulácie vôd (chránených vodohospodárskych oblastí), 58 vodárenských tokov a povodí, pasiem hygienickej ochrany I.-III. stupňa a 24 ochranných pasiem prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových. Podobný trend bol zaznamenaný aj v kategorizácii lesov. V povojnovom období postupne klesala výmera hospodárskych lesov a vzrástla výmera ochranných lesov na 13,6 % z celkovej výmery lesov SR, vzrástla tiež výmera lesov osobitného určenia, ktorá dosiahla 14,2 %.

Tieto opatrenia vytvárajú predpoklady pre postupné presadzovanie stabilizačných krajinných prvkov.

Životné prostredie zhodnocuje aj kultúrne dedičstvo, ktoré hlavne v 27 pamiatkových rezerváciách ( z toho 10 rezervácií ľudovej architektúry), 67 vyhlásených pamiatkových zón, 252 navrhovaných pamiatkových zón, 66 nehnutných národných kultúrnych pamiatok a 8959 ďalších nehnutných kultúrnych pamiatok. Značná časť tohoto bohatstva chátra, vyžaduje obnovu. Príčinou je nedostatočná údržba a nedôsledné udržiavanie predpisov a opatrení o štátnej pamiatkovej starostlivosti, ku ktorým sa priradzuje nedostatok finančných prostriedkov. Niektoré najvýznamnejčie pamiatky sú zaradené do Svetového dedičstva (Banská Štiavnica s technickými pamiatkami, Spišský hrad, Vlkolinec).