ANONYMUS

10.1. CHEMICKÉ VÝROBY

Počet chemických látok izolovaných z prírodných alebo syntetických produktov sa odhaduje na 4 milióny. Ročne sa syntetizuje asi 15O tisíc nových látok, z ktorých sa vyše 5O tisíc používa. Tieto chemické látky sa stali súčasťou nášho života a používajú sa v domácnosti, priemysle, poľnohospodárstve. Je pochopiteľne, že s nimi vzrastá aj riziko ich používania. V súvislosti s nimi okrem negatívnych účinkov vynárajú sa aj problémy zo zvyšovaním ich koncentrácie v životnom prostredí (napr.ťažké kovy).

Základnými údajmi, ktoré sú potrebne pre hodnotenie chemickej látky v prostredí, sú údaje o ich produkcii, prípustných stratách vo výrobe, doprave, údaje o mieste a spôsobe ich využívania (domácnosti, priemysle, poľnohospodárstvo). Závažné delenie je podľa toho, či sa používajú v uzatvorených systémoch (plastifikátory v produktoch z PVC, polychlórované bifenily v transformátoroch), alebo sa používajú v otvorených systémoch v dispergovanej podobe (freóny v aerosoloch, olovo v benzíne, pesticidy).

Z hľadiska množstva exhalátov znečisťujúcich ovzdušie je chemický priemysel na 3. mieste za energetikou a dopravou. Z hľadiska toxicity a mutagenity odpadových látok patrí pri znečisťovaní ovzdušia na 1.miesto.

C h e m i c k ý priemysel, najdôležitejšia oblasť chemicko - technologických procesov. Pri výrobe anorganických zlúčenín sa ŽP najviac znečisťuje v dôsledku výroby uhličitanu sodného, hydroxidu sodného, kyseliny sírovej, dusičnej, fosforečnej, chlóru, amoniaku a priemyselných hnojív.

Do života človeka a biosféry zasiahla výrazne výroba priemyselných hnojív, cementu a stavebných materiálov, syntetických liečiv, rozpúšťadiel a náterových hmôt, tenzidov, pesticidov, kozmetických prípravkov, barviv, fotomateriálov, syntetických makromolekulárnych látok, aditiv atď.

Chemický priemysel sa podieľa na znečisťovaní prostredia:

-produkuje plynné, kvapalné a pevné odpady priamo pri chemickej výrobe,

-pri aplikácii chemikálií, chemických prípravkov, chemických procesov a chemických materiálov v iných odvetviach vznikajú odpady, ktoré sú dôsledkom chemizácie hospodárstva.

Odpady z chemického priemyslu znečisťujú ovzdušie, vodné toky a pôdu.

10.1.1. A n o r g a n i c k á technológia

-technológia silikátov:najzavážnejším zdrojom sú vápenky, cementárne a magnezitky. Pri výrobe a manipulácii vzniká prašnosť. Ďalším výrazným producentom prašných emisií sú keramické závody, sklárne, smaltovne. Pri výrobe, leštení a leptaní vznikajú toxické exhaláty: PbO, F, PH2, floridy. Na obmedzenie sa používajú odlučovače - absorbery. Odpadné vody sú znečistené nerozpustnými anorganickými látkami.

Technológia palív

plynárstvo-veľmi rôznorodé priemyselné odvetvie zaoberajúce sa chemickou technológiou výroby plynu alebo zmesí plynov. Pri výrobe a čistení dochádza k znečisťovaniu ovzdušia (vodná para, COx, NH4, SO2, H2S, dechtové pary, nasýtené a nenasýtené uhľovodíky, NH3, HCN, prach) a vody (decht, benzén, fenoly, amoniak, kyanidy, chloridy).

-koksárenstvo- pri výrobe koksu z čierneho uhlia pomocou vysokotepelnej karbonizácie vznikajú exhaláty a pri spracovaní produktu dochádza k značnému znečisteniu vody,

-výroba tepla, pary a elektrickej energie - znečisťujúce látky závisia od druhu spaľovaného materiálu a technológie. Tuhé látky predovšetkým popolček ale aj arzén, flór, oxidy síry a dusíka, aldehydy, ketóny a rôzne uhľovodíky.

-Technológie výroby železitých a neželezitých kovov-V prevádzkach hutníctva železa sú najzavážnejšími zdrojmi SO2 aglomerácia rúd, koksovne, vysoké pece, oceliarne. V závodoch farebnej metalurgie vzniká obrovské množstvo SO2.

10.1.2. O r g a n i c k á technológia

Technológia tuhých palív-spracovanie dechtu a surového koksáreň-

ského benzénu. Spracovanie dechtu a surového koksárenského benzénu predstavuje jeden z najvýznamnejších zdrojov znečistenia odpadných vôd organickými zlúčeninami. Do vody prechádzajú uhľovodíky (benzén, toluén, xylén, antracén a iné)., kyslíkaté (fenol, kresol), dusíkaté (pyridin).,sírne (metylmerkaptan), organické zlúčeniny a látky anorganického charakteru (čpavok a sírouhlík). Odpadné vody je potrebné vyčistiť nakoľko hrozí toxické ohrozenie pre všetky vodné živočíchy a znehodnotenie organoleptických vlastnosti. Do ovzdušia sa rozptylujú plynné uhľovodíky a amoniak.

Technológia dreva-Pri výrobe sulfitovej buničiny sa do ovzdušia dostáva zvlášť SO2 ale aj H2S, metantiol, dimetylsulfid. Napriek malým produkovaným množstvám sú nežiadúce, nakoľko sú aj pri malých koncentráciách výrazne čuchom vnímateľné. Odpadové vody môžu obsahovať vlákna buničiny, sírniky, páchnuce sírne zlúčeniny, terpentín, chloridy, lignisulfonáty, sacharidy, furfural, methanol, acetón, kyselinu mravčiu, kyselinu octovú, atď. Tento druh výroby predstavuje jeden z najvýznamnejšich zdrojov znečistenia odpadných vôd. V zmiešaných odpadových vodách z tejto výroby sú to látky ťažko rozložiteľné (lignosulfonáty), ľahko odburateľné (sacharidy). Výrazne tiež svojou farbou ovplyvňujú organoleptické vlastnosti, penivosť (lignisulfonáty), a schopnosťou rýchle odčerpať z vody rozpustený kyslík buď chemickou cestou (siričitany) alebo biologickou cestou (sacharidy). Sacharidy podporujú rozvoj vláknitých organizmov.

Tenzidy-organické látky zo schopnosťou znižovať povrchové napätie na rozhraní dvoch fáz, preto sú nedeliteľnou súčasťou pracích a čistiacich prostriedkov. Hlavný podiel sa dostáva do odpadu najmä vôd. V súčasnosti predstavujú širokú škálu výrobkov s rozdielnou biodegradabilitou, toxickým a eutrofizačným účinkom. V kombinácii s prísadami (fosforečnany) je možne pripraviť detergenty (pracie prostriedky). Vzhľadom na malú odburateľnosť väčšiny ich obsah v našich recipientoch sa výrazne zvýšil, čo spôsobuje zníženie samočistiacej schopnosti vôd.

Pesticidy-chemické látky, ktoré sa používajú na ničenie škodlivých organizmov v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve za účelom odstránenia nežiadúcich organizmov a zníženia podielu ľudskej práce pri týchto zásahoch. Sú najvýznamnejšiou agrochemikáliou, ktorej spotreba naďalej stúpa. (Iba straty na úrodách u nás sa odhadujú na 10-12%, v trópoch na 30-50%. Podľa odhadu len za prvých 10 r. používania insekticídu DDT zachránilo život 5 miliónov ľudí a zabránilo, aby 100 miliónov ľudí onemocnelo na maláriu, týfus, dizentériu a viac než 20 miliónou ľudí onemocnelo ďalšími chorobami, prenášanými hmyzom).

Podľa druhu škodlivých činiteľov, proti ktorým sa používajú, rozdeľujeme:

-algicídy-látky hubiace riasy,-fungicídy-proti hubovitým chorobám,

-herbicídy-proti burinám,-arboricídy-proti drevinám,-insekticídy-

proti hmyzu,-rodencídy-proti hlodavcom atď.

V súčasnosti nemožno pochybovať o pokroku, ktorý ľudstvu prinieslo používanie pesticídov. Avšak ich bezmedzné používanie prinieslo celý rad problémov súvisiacich s dobou rozkladu, špecifickým vplyvom na živé systémy.

Účinky biocidov-herbicídov:

-zmeny štruktúry a funkcie ekologických systémov,

-zmeny normálneho správania sa živočíchov a ich reprodukčnej schopnosti,

-zmeny vyživovacej hodnoty potravín,

-zvýšenie citlivosti organizmov na choroby a predátorov,

-zmeny prirodzeného vývinu organizmov.

Účinky jednotlivých druhov pesticídov sú doteraz neznáme. Napr.aj pri druhoch s relatívne krátkym polčasom rozpadu sa po rokoch objavili psychické poruchy. Z hľadiska používania pesticídov sa javí požiadavka vypracovať normy prípustných reziduálnych množstiev v prostredí (pôda, voda, vzduch, živé organizmy). Hlavnou úlohou v oblasti pesticídov by mal byť ďalší vývoj prípravkov, ktoré budú vysoko selektívne. Pesticídy 3.generácie učinkujú na princípe blokovania biochemických procesov pre jednotlivé druhy organizmov a nepredstavujú nebezpečenstvo pre človeka.

Petrochémia- Ropa a ropné produkty svojimi účinkami výrazné a dlhodobo znehodnocujú ŽP. Surová hmota je zmesou najrôznejších uhľovodíkov (parafínov, naftalénov, aromatických uhľovodíkov, kyslíkatých a dusíkatých organických zlúčenín, sírovodíka a rôznych organických zlúčenín). Ropa a jej produkty prenikajú do pôdy až na hladinu podzemnej vody. Rýchlosť vsakovania závisí od množstva ropy a na zložení pôdnych vrstiev (v štrkovitej pôde preniká takmer zvislekolmo, ilovité častice brzdia prenikaniu). Znehodnocovanie vody je už pri nízkých koncentráciach. Napr. pitná voda je znehodnotená už pri koncentrácii O,O1 mg.l-1. Únik väčšieho množstva ropných látok do povrchovej alebo podzemnej vodyoznačujeme ako ropnú haváriu. Odstraňovanie RL robíme vo vode sústreďovaním pomocou norných stien a odsávaním pomocou čerpadiel, absorpčných látok a následné spaľovanie na skládkach. Veľký význam ma biologická eliminácia pomocou baktérií schopných konzumovať rpné uhľovodiky.

10.2. ENERGETIKA

Spotreba energie rastie v závislosti od počtu obyvateľstva a ich životnej úrovne, resp.technologickej náročnosti. Niektoré prognózy počítajú zo zvýšeným počtu obyvateľstva za 20 rokov až 2,5 násobne avšak spotreba energie by sa mala zvýšiť až 11 x. Najväčší podiel pripadá na tuhé palivá, menší na kvapalné. Jadrová energia môže byť z niektorých hľadísk považovaná za čistý zdroj aj napriek skutočnosti, že likvidácia radioaktivných odpadov je problematická a pri spaľovaní plynných palív vznika isté množstvo škodlivín. Naš štát v porovnaní s inými europskými krajinami má nepriaznivú energetickú základňu nakoľko uhlie obsahuje vysoký podiel síry a popolčeka.

Na zlepšenie terajšej situácie je potrebné:

-zvýšiť účinnosť využívania energie a orientovať sa na úsporné opatrenia (krátkodobé opatrenia),

-uplatnenie nefosilných zdrojov (dlhodobé opatrene),

-vývoj a zavedenie nových technológii, napr. skvapaľnovanie a splyňovanie uhlia (strednodobé opatrenia).

10.3. DOPRAVA

Súčasný stav dopravy spôsobuje:-čerpanie prírodných surovín

-znečisťovanie ŽP prostredia

-narastanie odpadov

K zhoršovaniu ŽP prispieva doprava výrazne produkciou výfukových plynov, únikom pohonných hmôt a mazacích olejov, nadmerným hlukom a chemickými posypmi vozoviek v zimnom období. Podiel dopravy na motorových vozidlách vo vyspelých štátoch je 50-70 %.

Produkcia nečistôt na 1OO km:-nadzvukové lietadla 2,6 kg

-železničná 2,8 kg

-automobilová 24 kg.

V priemere vyprodukuje jeden automobil za rok 1OOO kg škodlivých plynov, z toho 8OO kg CO, CO2, 100 kg uhľovodíkov, 7O kg oxidov dusíka, 1O kg pevných častíc, menšie množstvo sadzí a toxických látok (olovo, aldehydy, ketóny, polycyklické aromáty atď). Najškodlivejšou zložkou výfukových plynov je CO - vytesňuje kyslík z oxyhemoglobínu v ľudskom organizme. Počet uhľovodíkov vo výfukových plynoch dosahuje 200. Časť polyaromatických zlúčenín je karcinogénna. Olovo sa dodáva ako antidetonačný prostriedok v 1 l benzínu asi 425-64O mg. Ukladá sa v pečení, obličkách, CNS, kostiach. Vznika celková slabosť, nechuť, bolesti hlavy a kĺbov. Je zaujímavé, že najviac olova, ale aj kadmia a niklu sa ukladá v hubách v blízkosti ciest. Výfukové plyny spolu s emisiami a vykurovacími dymami z domácnosti sa môžu výrazne podieľať na vzniku smogu. Posypové látky majú veľmi negatívny vplyv na rastliny pozdĺž vozoviek. Škodí im hlavne chlór, ktorý sa uvoľňuje z posypových solí. K značným ekonomickým stratám dochádza urýchlením korózie na karosériách aut.

10.4. URBANIZÁCIA

Neustále sa zvyšujúci počet obyvateľstva žijúceho vo veľkých aglomeračných centrách prináša rad ekologických problémov, často až katastrofalného charakteru. V r. 195O žilo v mestách asi 3O %

obyvateľstva sveta, v r.1980-40%, predpokladá sa, že do r.2OOO

počet obyvateľstva žijúceho v mestách nad 4 milióny sa zdvojnásobí. V súčasnosti vznikajú mestá nad 10 miliónov, tzv.megalopolis. V r.1950 boli známe iba tri (New York, Londýn, Šanghaj), v r.1980 stúpol ich počet na 7, predpoklad v r.2OOO - na 22. Najväčšie Mexiko-City pravdepodobne bude mať nad 26 miliónov. Tieto mesta vznikali na nížinách obyčajne do 4OO m n.m. Podmienkou ich rozvoja bolo dostatok prírodných zdrojov. Tieto podmienky postupne nahrádzali sociálno-ekonomickými a obyvateľstvo sa sústreďuje do miest s najväčšími ekonomickými aktivitami. Vznikajú následné problémy zo zásobovaním potravinami, vodou, zdravotnými a problémami s odpadom. Analogická situácia, aj keď nie tak výrazná, je aj na Slovensku. Tento stav je výsledkom socio-ekonomických a prírodných podmienok, ktoré sú zachované na unosnej miere. Prognóza vývoja urbanizácie počíta so zvyšujúcou, ale pozvoľnou, koncentráciou obyvateľstva. Okrem bytových problémov budú narastať problémy s údržbou bytového fondu, zasobovania vodou a odpadmi.

10.5. POĹNOHOSPODÁRSTVO

Poľnohospodárska výroba v 8O-tých a 9O-tých rokoch dosiahla na Slovensku vysokú produkciu vo viacerých produktoch v rastlinnej a živočíšnej výrobe pri relatívne nižšej produktivite práce, vysokých vstupoch a veľkých dopadoch na životné prostredie. Viaceré výsledky, porovnateľné s najvyspelejšími krajinami, boli dosiahnuté širokým uplatňovaním priemyselnej formy poľnohospodárskej výroby, hlavne upustením od biologických princípov poľnohospodárstva. Následkom toho začala stabilizácia, dokonca aj pokles produktivity pri vysokých energetických vstupoch, vo forme agrotechnických zásahov, hnojív, ochranných prostriedkov proti škodcom atď. Navyše ekologické vlastnosti pôdy sa zhoršovali, následkom čoho klesla úrodnosť pôdy, zhoršila sa kvalita podzemných vôd. Podobne v krajine boli zlikvidované stabilizačné krajinné prvky (rozptýlená mimolesná stromová vegetácia, pasienky, stromoradia, osamelé stromy, medze). Vytvorili sa uniformné polia, ktoré podporovali činnosť veternej a vodnej erózie. Na veľkých plochách sa prejavila degradácia ekosystémov, ktorá často mala ireverzibilný charakter. Snaha o rozšírenie pôdného fondu súvisela z veľkými zábermi pôdy na rôzne hospodárske činnosti. Túto skutočnosť si krajinní ekológovia i poľnohospodári uvedomili a snaha po vytvorení ekologicky vyváženej krajiny bola právne zakotvená vo vytváraní "Územného systému ekologickej stability-ÚSES". Tento systém usporiadania v krajine vychádza z požiadavky vytvárania stabilnejších časti krajiny (biocentra, biokoridory, segmenty), ktoré budu vzájomne funkčne a priestorovo spojené.

Okrem zníženia úrodnosti pôdy a narušenia stability došlo vplyvom používania ťažkej agrotechnickej techniky k zhutňovaniu pôdy, ktorá sa prejavuje znížením kolobehu vody a živín a zvýšeným povrchovým odtokom. Vznikal problém nedostatku vody, zavlažovania a nedostatočného využívania priemyselných hnojív. Nedostatok živín v pôde bol nahradzovaný vysokými dávkami priemyselných hnojív (3OO-4OO kg čistých živín NPK), ktoré neboli ani sčasti efektívne využívané. Jednostranne chápaný potravinársky program (t.z. výroba obilovín) viedol k redukovaniu osvedčených osevných postupov a obiloviny zaberali až 6O % ornej pôdy. Súčasťou dosahovania vysokých úrod bolo nadmerné používanie nešpecifických pesticídov, ktoré spôsobili hubeniu hmyzu a ich konzumentov, nevynímajúc opeľovačov, bioregulátorov a humusotvor-

ných organizmov. Pesticídy vo forme rezidualných látok sa koncentrovali v potravinových reťazcoch a spôsobili zníženie početnosti až vyhubenie drobnej poľovnej zveri. Podobne došlo k zníženiu celkového počtu a druhového zloženia vtákov. Niektoré druhy burín sa prispôsobili vysokým dávkam a vytvorili reziduálne populácie. Problémy nastali aj v živočíšnej výrobe prílišnou koncentráciou hospodárskych zvierat, spojenou s exkrementmi a výrobou siláži, ako aj zošľapovaním pasienkov.

10.6. REKREÁCIA

Vyžaduje priestor, ktorý je náročný na štruktúru krajiny, obyčajne na najcennejšie časti regiónov. Masové využívanie veľakrát spôsobuje kritické až kalamitné situácie spôsobené záťažami a dopravou. Tieto časti krajiny sa nachádzajú v chránených oblastiach, ktoré tvoria základ ekologickej stability krajiny. Okrem priameho poškodzovania, zvýšenú návštevnosť sprevádzajú odpady a synantropizácia. Z hľadiska ochrany prírody vznika objektívna potreba obmedzovania alebo úplného zamedzenia návštevnosti. Vznikajú strety záujmov medzi ochranou prírody a jej súčasným využívaním. Medzi dôležité kritériá pre posudzovanie vplyvov je miera únosnosti návštevnosti, s ktorou súvisia hygienické limity, ktoré možno objektívne určiť na základe posúdenia kapacity pitnej vody, likvidácie odpadov, regulácie hluku. Podobne existuje aj biologická záťaž, ktorá je daná schopnosťou príslušných ekosystémov vyrovnávať sa z rekreačným zaťažením, bez narušenia biologickej a ekologickej rovnováhy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že sa stáva jedným z vážnych civilizačných fenoménov, ktoré výrazne ovplyvňujú životné prostredie. Rekreačná činnosť (šport v prírode, turistika, automobilizmus, chatárenie, záhradkárstvo) zaberá podstatnú časť voľného času.