Odpad existuje odkedy jestvuje život. V prírode sú odpady zvierat alebo rastlín surovinami pre ďalšie organizmy. 

Keď ešte neexistovala fotosyntéza, skladala sa naša atmosféra z oxidu uhličitého, metánu a dusíka. Až v priebehu miliárd rokov, počas vývoja rias a vyšších rastlín, sa atmosféra obohatila kyslíkom a súčasne sa prispôsobovali vznikajúce druhy zvierat tomuto, spočiatku novému a nepriateľskému prostrediu.

Skládky odpadu doby kamennej

Jedna z najstarších skládok odpadu sa našla v sídle človeka doby kamennej v Nórsku. Obrovská hromada odpadu kostí, črepov a popola, približne 320 m dlhá, 65 m široká a 8,5 m vysoká. Archeologické výskumy ukázali, že skládka bola príležitostne podpálená, pravdepodobne aby sa odstránili najhoršie pachy.

Toalety a vodné splachovanie v antickom Ríme

V antickom Ríme existovala asi od roku 600 pred n. l. tzv. Cloaca Maxima, kanál 4 m vysoký, ktorý umožňoval aj inšpekčné plavby po člne. 

V tej dobe boli už aj verejné WC. Keď sa pri vykopávkach prvý raz narazilo na takéto staromódne zariadenia, myslelo sa, že sú to chrámy, keďže tieto miesta potreby boli veľmi prepychovo vybavené. 

Smradľavý stredovek

V stredovekých hradoch sa zbytky jedál a odpadky jednoducho sypali z hradného kopca. V mestách sa odpadky a nočníky vyprázdňovali jednoducho na ulicu. Nečudo, že Európa bola pravidelne navštevovaná epidémiami ako mor a cholera. 

V roku 1348 spozorovali v Paríži súvislosti medzi hygienickými podmienkami a epidémiami.

Až v 19. storočí sa pristúpilo, pod dojmom cholery rozšírenej cez celú Európu, na riešenie problému. Anglicko malo primát. Toalety s vodným splachovaním a prípojom na kanalizačnú sieť boli (znovu) objavené a bol zriadený aj mestský odvoz odpadkov.