Štruktúra plodín a osevný postup

Osevný postup v podmienkach trvalo udržateľného poľnohospodárstva je jedným z hlavných agrotechnických opatrení, pomocou ktorého sa využívajú schopnosti niektorých druhov kultúrnych rastlín priaznivo pôsobiť na fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy. Premysleným a cieľavedome organizovaným striedaním plodín sa vytvoria predpoklady pre maximálne využitie pôdneho fondu a slnečnej energie. Štruktúra a odrodová skladba plodín musí byť v súlade s pôdnoklimatickými podmienkami, biologicky vyvážená, s dostatočným zastúpením plodín regenerujúcich pôdnu úrodnosť a chrániacich životné prostredie. V štruktúre plodín sa prejavuje väčšia pestrosť rastlín, ako v odrodovej tak aj v druhovej skladbe, odklon od prevahy ozimín pri obilninách, zvýšený podiel ďatelinovín (vikovitých a iných viacročných plodín), kŕmnych a jedlých strukovín, zeleniny a nápadné zníženie podielu kukurice na zrno. Popri bežných poľných plodinách majú význam aj maloplošné plodiny ako sú liečivé rastliny, pohánka a iné. Osevný postup musí zabezpečiť celoročný pokryv pôdy, ktorý je dôležitý z hľadiska znižovania zaburinenosti, preto sa často využívajú podsevy a medziplodiny na zelené hnojenie, vhodné je striedanie dočasných lúk a pasienkov s plodinami pestovanými na ornej pôde. Fytosanitárne vlastnosti pôdy sú dominujúce v ochrane rastlín proti škodlivým organizmom, ktoré je tiež možné regulovať vhodným striedaním plodín. Využitie alelopatie, napr. pri pestovaní liečivých a koreninových rastlín s tržnými plodinami, tiež sleduje fytopatologické ciele. 

Osevné postupy v ekologickom poľnohospodárstve sú založené na zásadách striedania plodín, ktoré môžeme zhrnúť nasledovne (Demo a kol.,1991, Bartošová a kol.,1993, Moudrý, 1994, Líška, 1994 a ďalší):

• striedanie plodín plytkokoreniacich s plodinami hlbokokoreniacimi, plodín s mohutným koreňovým systémom s plodinami s menej rozvinutým koreňovým systémom,
• čo najdlhší vegetačný pokryv pôdy, pokiaľ možno aj cez zimné obdobie,
• kompenzácia nižšej produkcie biomasy koreňov a pozberových zvyškov pestovaním medziplodín,
• dostatočné zastúpenie vikovitých plodín, najmä ďatelinovín a ich miešaniek s trávami,
• druhová pestrosť pestovaných plodín, zabezpečenie dostatočného množstva biomasy pre aktivitu mikroorganizmov,
• šírka honov nesmie prevyšovať dĺžku maximálnej migračnej dráhy užitočných organizmov (maximálna šírka 300 m),
• striedať plodiny so slabou konkurenčnou schopnosťou proti burinám s plodinami s vyššou konkurenčnou schopnosťou,
• ochrana pôdy proti vodnej a veternej erózii, 
• pestovanie plodín, resp. kultúr zodpovedajúcich podmienkam stanovišťa, rezistentných, resp. tolerantných druhov proti dominujúcim škodlivým činiteľom,
• štruktúra plodín musí zabezpečiť chovaným zvieratám vyváženú a plnohodnotnú kŕmnu dávku počas celého roka.

Výživa rastlín a hnojenie

Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo spočíva na princípe uzatvoreného kolobehu živín pri orientácii na zachovanie a zlepšenie pôdnej úrodnosti s minimálnymi vonkajšími vstupmi pri maximálnom využití zásad správneho hospodárenia na pôde. Harmonické zásobovanie rastlín prístupnými živinami je základným predpokladom využitia produkčných schopností pestovaných poľnohospodárskych plodín. 

Podľa platných smerníc IFOAM pre ekologické poľnohospodárstvo sú povolené nasledovné druhy hnojív: 

• organické hnojivá vlastnej výroby, fermentovaný maštaľný hnoj, netradične fermentovaný hnoj (biohnoj), zvyšky rastlín a zelené hnojenie, tráva a ostatné mulčovacie hmoty, výkaly a moč zvierat a komposty vyrábané z nezávadných organických materiálov,
• organické látky nakúpené: maštaľný hnoj, močovka, hnojovica (nie však z intenzívnych veľkochovov), komposty z ľubovoľných nekontaminovaných materiálov, čistiarenské kaly a komposty z mestských odpadov (použitie na základe obsahu toxických látok povoľuje kontrolný orgán), nekontaminovaná tráva, ryby a rybie produkty, morské riasy a produkty z nich, organické produkty potravinárskeho a textilného priemyslu (nekontaminované a bez syntetických aditív), piliny, triesky a kôra z nespracovaných a chemicky neošetrených materiálov,
• minerálne hnojivá povolené: vápenec, dolomitický vápenec, prírodné fosfáty, práškové horniny, zvápenatené riasy, draselné soli s nízkym obsahom chloridov a horečnaté hnojivá s mikroelementami,
• biologické látky: mikrobiálne, rastlinné a biodynamické kompostovacie aktivátory 

• prísun dusíka (leguminózy),
• zvýšenie prístupnosti živín,
• zlepšenie dostupnosti živín,
• zlepšenie pôdnej štruktúry,
• zvýšenie biologickej aktivity pôd,
• zmenšenie vyplavovania živín,
• regulácia výskytu burín, chorôb a škodcov.

Obrábanie pôdy a pôdna úrodnosť 

Obrábanie pôdy zaujíma významné postavenie, od neho závisí úprava a vytváranie pôdnych podmienok pre mikrobiálny život a sprístupňovanie živín v pôde rastlinám. Súčasne vytvára podmienky pre kvalitnú sejbu (sadenie), ďalší rast a vývin pestovaných plodín. Obrábanie predstavuje súbor väčšinou na seba nadväzujúcich mechanických zásahov do pôdy, ktoré sa používajú na úpravu medzifázových vzťahov v pôde (pevnej, tekutej a plynnej fázy). Mení sa ním vnútorná skladba pôdy (štruktúra, objemová hmotnosť a pórovitosť), ktorá následne ovplyvňuje vodný, vzdušný, tepelný, biologický režim pôdy a chemizmus pôd. Tieto režimy sa majú obrábaním upraviť tak, aby sa zvyšovala úrodnosť pôdy a vytvorili sa dobré podmienky pre sejbu, rast a vývin pestovaných rastlín s cieľom dosiahnuť stabilnú a kvalitnú produkciu.

Systém obrábania pôdy založený na orbe pluhom s odhrňovačkou (clean plowing) sa nahrádza kyprením pôdy radličkovými alebo dlátovými kypričmi, ktoré nechávajú rastlinné zvyšky na povrchu ornice alebo ich premiešavajú s povrchovou vrstvou ornice. Takáto pôda je chránená pred eróziou a nadmernou stratou výparom vody z pôdy. Na tento účel sa rozširuje i pestovanie medziplodín na mulčovanie a zelené hnojenie. Pôda sa obrába v povrchovej vrstve 0,12-0,15 m (v niektorých systémoch hlbšie), bez obracania ornice rôznymi kypričmi a tanierovými bránami. Šetriace technológie sa používajú v kombinácií s hlbším kyprením alebo občasnou periodickou orbou. 

Podľa stupňa mechanického zásahu do pôdy sa rozlišujú tri základné systémy ochranného obrábania:

• sejba do neobrobenej pôdy (no-till),
• obrábanie pôdy v pásoch, ktorý zahŕňa aj hrebeňový spôsob obrábania (strip-till),
• mulčovacia technológia (mulch-till).

V ekologických systémoch sa nehovorí o boji proti škodlivým činiteľom ale o regulácií. Na ich reguláciu sa využívajú nepriame agrotechnické opatrenia, ktoré zahŕňajú vyváženú výživu, pestrú skladbu plodín v osevnom postupe, v ktorom sa striedajú rastliny protichodných a rozličných vlastností, ktoré nielen zvyšujú odolnosť rastlín proti chorobám a škodcom, ale majú na ne aj priamy ničivý vplyv. Dôležitý je správny systém obrábania pôdy, výber vhodného stanovišťa pre pestované plodiny, výber odrôd rezistentných proti chorobám a škodcom, dodržiavanie agrotechnických termínov sejby (odporúča sa aj oneskorený výsev a vyšší výsevok) a správny spôsob zberu a skladovania poľnohospodárskych produktov.

K priamym opatreniam na reguláciu výskytu škodlivých činiteľov zaraďujeme mechanické, fyzikálne a biologické spôsoby ochrany. 

• Mechanické spôsoby spočívajú v odstraňovaní chorých rastlín, prípadne ich častí, ručný zber hmyzu, odrezávanie hniezd húseníc, upevňovanie lepiacich a lepivých pásov na kmeňoch stromov, chytanie nočného hmyzu na svetelné lákadlá a pod. Veľký význam má aj zhrabávanie a pálenie opadnutého lístia v ovocných sadoch, ktoré obmedzuje šírenie chorôb. Na reguláciu burín sa využíva ručné okopávanie a mulčovanie, hlavne pri pestovaní zeleniny a okopanín na malých plochách. Na väčších plochách sa osvedčili plečkovacie prútové brány a rotačné plečky.
• Z fyzikálnych spôsobov je to používanie tepelných zmien, elektrického prúdu a rôznych druhov žiarenia. Napríklad teplotami okolo 90°C pri pôsobení najmenej 20 minút sa ničia najdôležitejší škodcovia vo všetkých vývinových štádiách ako aj semená a pretrvávajúce orgány burín v pareniskách a skleníkoch, v súčasnosti sa využíva aj termická regulácia burín tzv. termickými plečkami. Vysokofrekvenčné rőngenové žiarenie a gama žiarenie sa využíva k dezinfekcii skladov. Laser sa používa na biostimuláciu osiva. 

V biologických spôsoboch ochrany sa používajú prirodzení nepriatelia škodlivých činiteľov, vytváraním pre nich priaznivých podmienok (biokoridory, remízky, hniezdištia, malé vodné plochy). Patria sem rôzne vírusy, baktérie, parazitické huby, dravé druhy hmyzu, ale aj stavovce, t.j. ryby, obojživelníky, hady, vtáky a cicavce. Používajú sa tiež zlúčeniny biologického pôvodu vyprodukované organizmami (biopesticídy) a rastlinné preparáty. Významnou a perspektívnou oblasťou je umelá syntetizácia látok vnútrodruhovej, prípadne medzidruhovej komunikácie, tzv. juvenoidov a feromónov, ktoré sa používajú ako rôzne svetelné, čuchové a akustické zachytávače, prípadne umožňujú plošné monitorovanie škodlivého hmyzu.