Zaťažiteľnosť ekosystému 


Ak ekosystém je schopný regenerácie, tak je ešte zaťažiteľný. Je dôležité odhadnúť hranicu zaťažiteľnosti, aby ekosystém nezanikol.

EKOHRA: KTO DÝCHA PRE NÁS

POMÔCKY: farbičky, papiere, (alebo už dopredu pripravené obrázky stromov, iných rastlín a zvierat), veľký baliaci papier, lepidlo

MIESTO: trieda, školský dvor

ÚVOD: Táto hra by mala deti priviesť k uvedomeniu si dôležitosti stromov pre život človeka a zvierat. Deti ešte nevedia doceniť význam stromov, berú ich ako súčasť svojho okolia, často nie nevyhnutnú. Sú tu – dobre, nie sú tu – aj tak dobre. Oceniť strom, cítiť ho ako nevyhnutnú súčasť svojho okolia – to je cieľom tejto hry.

HRA: Na kôpku si pripravte obrázky rozličných stromov, rastlín a zvierat (vrátane obrázkov ľudí). Ak obrázky nemáte pripravené, deti si sami nakreslia svoj strom, rastlinu, zviera a človeka, ale tak, aby aspoň polovica detí kreslila stromy.

Deti sa so svojimi obrázkami postavia do kruhu, každý určitým spôsobom znázorni svoj obrázok – stromy stoja (ihličnaté ináč, ako listnaté)… A vedúci začne rozprávať príbeh o lese, ktorý si žil svojím životom, rástol, zvieratá v ňom vždy mali čo jesť, ľudia si do neho chodili oddýchnuť, až raz…

  • niektoré stromy začali hynúť, pretože dážď, ktorý na nich padal, bol kyslý (časť detí si ľahne na zem),
  • niektoré stromy začali hynúť, pretože ľudia v blízkosti lesa zriadili skládku nebezpečného odpadu) ďalšie deti – stromy – si ľahnú na zem),
  • iné stromy boli vyrúbané…
Potom všetkom (vedúci môže uviesť viac ďalších dôvodov – podľa počtu detí) v lese ostalo málo stromov.

Povedzte deti, čo začali robiť zvieratá a ľudia?

Deti nech rozprávajú o dôsledkoch takéhoto prístupu k lesu, o tom, čo sa deje, ak les vyschne:

  • kyslíku , ktorý nám les dáva,
  • vode, ktorú zadržiava,
  • potrave, ktorú poskytuje,
  • chládku,
  • prachu, ktorý pohltí…
  • tom, čo oni pre les môžu urobiť.
A na záver nech si svoj les, taký aký bol na začiatku nakreslia na veľký baliaci papier, ponaliepajú si naň svoje stromy, zvieratá, dokreslia pre nich obydlia… A nech nezabudnú ani na človeka – usmiateho a spokojného – v lese.