Vítajú Vás Eva a Ivana na WWW stránke, ktorá vznikala veľmi dlho a veľmi ťažko.

******************************************************

Korytnačky-TESTUDINATA sú plazy s charakteristickým pokryvom tela, ktorý sa nevyskytuje u žiadnej inej živočíšnej skupiny. Po našej planéte sa pohybuje už od polovice triasu, teda 200 miliónov rokov. Ich kosteno-rohovinový pancier tvoria 2 časti: chrbtová, obyčajne vyklenutá, sa nazýva CARAPAX a plochá brušný PLASTRÓN. Obe sú buď pevne zrastené alebo spojené pružným väzivom, pričom spredu zostáva otvor pre hlavu a predné nohy, vzadu na zadné nohy a chvost. Tieto časti tela môžu korytnačky v nebezpečenstve zatiahnuť.. Pancier zrastá s rebrami, časťami stavcov, prsnou kostou a kľúčnymi kosťami. Lebka je malá a ústa bezzubé. Zuby nahrádza rohovinová obliečka čeľustí, podobne ako u vtákov. Ramenné a stehenné kosti sú tak ohnuté, že končatiny nesmerujú pod telo, ale do bokov. Korytnačky sa dožívajú vysokého veku. História hovorí, že v roku 1777 daroval anglický kapitán James Cook korytnačku domorodcom na ostrove Tonga. Žila až do roku 1966, čiže mala najmenej 189 rokov. Carapax je zostavený z 5 radov kostených dosiek. Dosky prostredného radu sa nazývajú neuralia, k nim sa zo strán pripájajú párové rady dosiek, zvaných costalia a celok je lemovaný väčším počtom drobnejších doštičiek okrajových - marginalia. Dosky carapaxu sú pôvodu kožného, s nimi splývajú rozšírené stavcové tŕne a rebrá. Jazyk je mäsitý. Na tráviacej sústave je zvlášť nápadne oddelený hrubostenný žalúdok. Svalstvo trupu je vytvorené slabo, zato svalovina krku, končatín je vyvinutá mohutne. Pľúca sú veľké a majú hubovitú štruktúru.
 
 

Tekta indická pravá - Kachuga tecta tecta
Čeľaď: vodnice - Emydidae
Karapax: 22 cm

Patrí zafarbením medzi najkrajšie vodné korytnačky. Karapax je
strechovite klenutý, značne vysoký. Povrch je olivovohnedý, kýl
na chrbte je oranžový so žltým okrajom. Obruba panciera je žltá a-
lebo ružová. Hlava je zvrchu tmavohnedá, čeľuste a záhlavie sú oran-
žovočierne. Za očami sa nachádza červený pásik. Krk je tmavý,
s množstvom žltých pozdĺžnych čiar. Nohy sú olivovohnedé, so žltými
škvrnami. Samica vylučuje zapáchajúci sekrét. V prírode majú ružovo-
žltý plastrón, ale toto zafarbenie v zajatí stráca na intenzite.
Pravdepodobnou príčinou je chýbajúca zložka v potrave. Na každom
štítku plastrónu sa nachádzajú symetricky usporiadané dve alebo tri
čierne škvrny. Žije v hlbších vodách na dne riek, kde vydrží celé týždne, iba občas sa vynorí nadýchnuť sa. Tu si hľadá potravu, ktorá sa skladá z rastlín a lariev vodného hmyzu. Aktívna je cez deň. Medzi Indmi kolujú povery, že mäso z týchto korytnačiek má toxické účinky a môže spôsobiť oslepnutie. V zajatí ju chováme vo veľkom akvateráriu. Je to typická vodná
korytnačka, a preto vodná časť akvaterária má byť veľká, s vyššou hladinou vody. Teplota vody by mala byť okolo 25 stupňov Celzia, teplota vzduchu asi 28 stupňov Celzia. Je veľmi náročná na čistotu vody. Denné čistenie môže nahradiť iba výkonný filter. V zajatí ju kŕmime šalátom, vodnými rastlinami, kúskami nakrájaného ovocia, mrkvou, dážďovkami, vodnými slimákmi, rybami, hovädzím mäsom, srdcom, múčnymi červami. Mláďatá kŕmime dafniami, bahenníkmi /Tubifex tubifex/.
Nevyžaduje zazimovanie. Je prísne chráneným druhom.

                                                                             Korytnačka písmenková ozdobná - Chrysemys scripta elegans.

 

Čeľaď: vodnice-Emydidae
Karapax: 28 cm

Karapax je olivový až tmavohnedý so žltými pásmi. Hlava a krk
sú hnedé so žltými a čiernohnedými pozdĺžnymi pásmi. Za oboma očami
sa nachádza červená škvrna. Samce sú menšie než samice, majú dlhší
a hrubší chvost a dlhšie pazúry na predných končatinách. Jedno až dvojročné mlaďatá majú strechovito zdvihnutý karapax, ktorý je veľmi
pestrý, zelenej farby so žltými a čiernymi škvrnami a pásmi.
Tento druh žije v hlbších jazerách a riekach, mláďtá obľubujú plytčiny, kde sa zdržujú vo veľkých množstvách.
V prírode žerú vodný hmyz, ryby, obojživelníky, vodné slimáky a vodné rastliny. Samičky znášajú dvanásť až pätnásť vajec neďaleko vody od polovice mája a v júni. Mlaďatá sa liahnu asi po sedemdesatich dňoch a dospievajú vo veku 8 až 10 rokov. Akívna je cez deň. Tieto korytnačky patria u nás medzi najčastejšie chované druhy. Ročne sa dovážajú do Európy veľké množstvá mláďat. Chováme ich v akvateráriu, v ktorom musí väčšiu časťplochy tvoriť voda a menšiu čast súš. Jeho rozmery závisia od počtu a veľkosti chovaných jedincov. Teplota vody v akvateráriu má byť asi 20-25 stupňov Celzia, pre mládatá až 28 stupňov Celzia. Zdravé jedince vo veku od troch rokov, s karapaxom dlhým minimálne 10 cm môžeme chovať celý rok v jazierkach, kde i prezimujú. V zajatí ich kŕmime hovädzím mäsom, srdcom, rybami, vodnými slimákmi, larvami komárov, bahenníkmi, dafniami, varenými vajcami i so škrupinou, šalátom a vodnými rastlinami /Lemna minor/. Odchov sa podaril niekoľkrát.

Korytnačka močiarna - Emys orbicularis

 

Čeľaď: vodnice - Emydidae.
Karapax: 25 cm, ojedinele 30 cm.

Karapax je čierny, s lúčovitými pásmi alebo radmi bodiek. Mláďatá majú špinavoolivovozelený karapax, spravidla bez lúčov, mäkké časti sú hnedasté, jednofarebné. Tieto korytnačky majú v dospelosti
čiernu kožu so žltkastými škvrnami. Obýva prehriate, stojaté, nie hlboké, zarastené vody s bahnitým dnom. V SR je jedinou žijúcou korytnačkou. Ohrozujú jú melioračné zásahy a turistický ruch. Patrí medzi zákonom chránené živocícha a za jej odchyt sa platí pokuta. Živí sa rybami, obojživelníkmi, červami, lastúrnikmi, vodnými slimákmi a vodným hmyzom.
Aktívna je od apríla do októbra. Pári sa v máji. Asi mesiac po párení samička znáša v noci 3-16 vajec, ktoré zahrabáva do piesčitej pôdy, niekedy aj ďalej od vody. Ich inkubačné obdobie je asi100 dní. Pri chladnejšom lete sa termín liahnutia posúva tak, že mláďatá sa môžu vyliahnuť až na jar nasledujúceho roku. Pohlavne dospieva vo veku 8-10 rokov. Môže sa dožiť až 120 rokov. V prírode prezimúva zahrabaná v bahne vôd. V zajatí ju chováme v akvateráriu pri teplote 20-28 stupnov Celzia. Rada sa vyhrieva na súši. Kŕmime ju hovädzím mäsom, srdcom, rybami, vodnými slimákmi, mláďatami myší, občas zelenou potravou, t.j. šalátom, vodnými rast linami a podobne. Potravu prijíma pod vodou. Aktívna je cez deň. Odchov je spravidla úspešný a pomerne častý. Zimný spánok sa odporúča, ale nie je nevyhnutný. Ideálne je chovať ju po celý rok v jazierkach, kde i prezimúva. V stredoveku bola v Čechách v niektorých kláštoroch pôstnym jedlom. Rozšírená je v strednej a južnej Európe, západnej Ázii a v severozápadnej Afrike.

http://www.tortoise.org/general/descare.html
 
 

************ 
 
 
 
 

*************
 

 http://www.tortoise.org