1. Hlas vznika rozochvievaním dvoch pružných záhybov - hlasivkových väzov. Nachádzajú sa v hornej časti dýchacej sústavy - hrtane. Keď dýchame, hlasivkové väzy sa rozostupia tak, že tvoria trojuholníkovitú štrbinu, ktorou vzduch voľne prúdi do pľúc a z pľúc von. Ak chceme vydať nejaký zvuk, zvláštne svaly približujú hlasivkové väzy k sebe a štrbina sa zúži. Vzduch štrbinou ťažko prenika a pri jeho výdychu sa väzy rozkmitaju. Pritom vznika v dutinách hrtanovej, ústnej a nosovej zvuk, zosilňuje sa a získava charakteristické zafarbenie.
2. Náraz vyvoláva kyvadlový pohyb steny hrudníka a organov, ktoré sa v ňom nachádzaju, vznika zvuk. Ak je skúmaný orgán rovnorodý, jeho kmity sú periodické a ich frekvencia je stála. Pri nerovnorodosti vnútorných orgánov kmity ich jednotlivých časti budú mať rozličnú frekvenciu aj amplitúdu. Ich výsledne kmity vnímame ako šum.
3. Bzukot včely s nákladom vnímame ako zvuk s oveľa menšou intenzitou ako bzukot včely bez nákladu.
4. Frekvencia kmitania krídel vtakov leží v oblasti zvukov, ktoré naše ucho nevníma.
5. V lese ucho zachytáva nielen zvuky, ktoré prichádzajú priamo zo zdroja, ale aj zvuky, ktoré sa odrážajú do stromov. Tieto odrazené zvuky znemožňujú určit presný smer, z ktorého zvuk prichádza.
6. Prúdením vzduchu vznikajú za konárikmi a ihličkami ihličnatých stromov drobné víry, ktoré sú zdrojom slabé ho šumu. Tieto pôvodné slabé zvuky splývaju a vnímame ich ako šum lesa.
7. Niektoré vtáky priťahuju na letiska zvuky s vysokými frekvenciami, ktoré vznikaju pri chode turbovrtuľových a prúdových motorov. Frekvencia týchto zvukov býva zhodná s frekvenciami, ktoré vydávaju niektoré druhy hmyzu.
8. Keby sme nahradili gumenú hadicu gumenou šnúrou, lekár by nič nepočul - guma zle vedie zvuk.
9. Membránu fonendoskopu lekár prikláda na telo, aby z telových dutín lepšie počul zvuky. Odev a vrstva vzduchu medzi povrchom tela a odevom pohlcujú totiž väčšiu časť zvuku.
10. Zvukové kmity sa z bubienka na Cortiho orgán prenášaju tekutou lymfou. Ako je známe, v kvapaline sa šíri iba pozdlžné vlnenie.
11. Schopnosť človeka určiť smer, v ktorom sa nachádza zdroj zvuku, je daná existenciou dvoch prijímačov zvuku - uši. K uchu, ktoré je k zdroju zvuku bližšie, prichádza zvuk o niečo skôr ako k vzdialenejšiemu uchu. preto sa tlak zvukových vĺn v oboch ušiach navzájom odlišuje fázou aj amplitúdou. Smer z ktorého prichádza zvuk, človek určií podľa toho, v ktorom jeho uchu má zvuk väčšiu amplitúdu, a teda aj väčšiu intenzitu.
12. Ústna dutina je zvukovým rezonátorom pre prijímaný zvuk.
13. Koeficient absorpcie zvuku vo vzduchu závisi od frekvencie (pre vysoké frekvencie je vyšší ako pre nízke). Preto sa reč na veľkú vzdialenosť stáva nezrozumiteľná.
14. Melódia vo vode znie rovnako ako vo vzduchu, pretože frekvencia zvuku vo všetkých prostrediach je rovnaká. Pri prechode zvukovej vlny z jedného prostredia do druhého meni sa rýchlosť šírenia zvuku a jeho vlnová dĺžka.
15. Slabé zvuky dopadajúce na duty predmet z vonkajšieho prostredia, ktoré majú rovnakú frekvenciu, ako je vlastná frekvencia kmitov vzduchu v uvedených predmetoch, sa zosilňuju.