 |
| prehlad navrat |
(1787-1854)
Najznámejším zákonom elektriny je Ohmov zákon.
Ohm sa narodil v rodine vzdelaného mešťana a zámočníckeho majstra. Počas svojho univerzitného štúdia mal Ohm materiálne ťažkosti, musel dokonca štúdium prerušiť a odísť si privyrábať do Švajčiarska.Po absolvovaní sa síce stal súkromným docentom,ale táto funkcia nebola platená , a tak sa Ohm živil ako stredoškolský učiteľ.Až vedecké úspechy jeho meno preslávili, a stal sa profesorom na polytechnike v Norimbergu,neskôr na univerzite v Mníchove.
Experimentoval s elektrickými obvodmi a hľadal vzťah medzi napätím zdroja a veľkosťou pretekajúceho prúdu. Voltova batéria, ktorú mal Ohm k dispozícii neudržiavala stále napätie a prvé pokusy zviedli Ohma k nesprávnym záverom. Až keď T.J. Seebeck v roku 1821 objavil termoelektrický jav, mohol Ohm skonštruovať nový zdroj stáleho napätia, termočlánok. Ak spojíme vždy dva konce dvoch drôtikov z rôznych materiálov, napr. z medi a bizmutu a udržujeme oba spoje pri rôznyh teplotách, začne obvodom pretekať elektrický prúd. S novým zdrojom mohol Ohm svoj zákon experimentálne dokázať. Ohmov zákon však neplatí univerzálne pre všetky vodiče, odpor sa môže meniť podľa vonkajších podmienok a Ohmové výsledky boli dlho spochybňované. Ohm sa okrem výskumu elektriny zaoberal tiež akustikou a vysvetlil príčiny rôznej farby hudobných tónov.