Narodil sa v škótskom meste Greenocku, v rodine tesára. V škole ho Pozn:Pod¾a J.Watta bola pomenovaná jednotka výkonu WATT ( W )zujímala fyzika a matematika, v ostatných predmetoch neve¾mi prospieval.
   V roku 1757 získal miesto univerzitného mechanika v Glasgove. Našiel tu dobre vybavený fyzikálny kabinet a popri práci aj podmienky pre ïalšie štúdium, fyzikálne a chemické pokusy.
    Myšlienkou na parný stroj sa Watt zaèal zaobera� po dvojroènom pobyte na univerzite, zatia¾ však bezvýsledne. Keï mu potom zverili opravu modelu Newcomenovho parného stroja, nielenže ho opravil, ale pokúsil sa ho vylepši�.
    V roku 1769 bol Wattovi koneènè udelený patent na "nový spôsob zníženia spotreby pary a paliva v ohòových strojoch" a v roku 1775 sa podarilo zhotovi� najdôležitejšiu súèiastku - parný valec, ktorý naozaj pracoval, a tak továreò zhotovila prvý parný stroj a o rok neskôr už dva.
    Medzi jeho ïalšie objavy patria:kopírovací lis, zotrvaèník, odstredivý regulátor. V roku 1785 skonštruoval Wattov spolupracovník Murdock posúvaè na rozvod pary vo válci, a tým sa vývoj prvého upotrebite¾ného stroja skonèil.
 Poèas svojho plodného života vytvoril James Watt ve¾a ïalších vynálezov a dal podnet k zavedeniu jednotnej sústavy mier a váh.Za jeho zásluhy sa mu dostalo na sklonku života mnohých pôct. Z nich najvýznamnejšie sú èlenstvo vo Francúzskej akadémii vied, v Krá¾ovskej vedeckej spoloènosti v Londýne, èestný doktorát Glasgowskej univerzity a ïalšie.