Volta, po matke šľachtického pôvodu, sa narodil v severnom Taliansku v meste Como. Bol najmladším zo siedmich súrodencov a do siedmich rokov nehovoril.
   Čoskoro však toto oneskorenie dohnal. Učil fyziku na gymnáziu v rodnom meste, potom sa stal profesorom. Jeho prednášky boli veľmi populárne, navštevovali ich aj poslucháči z cudzích krajín a Voltova sláva sa šírila i v zahraničí. Za svojho člena ho zvolili londýnska Kráľovská spoločnosť a parížska Akadémia. Volta navštívil i Banskú Štiavnicu a stal sa členom učenej spoločnosti, ktorá tam sídlila.
   Už ako študent napísal vedeckú prácu O príťažlivej sile elektrického ohňa. Zdokonalil elektroskop, prístroj na meranie množstva elektriny a vytvoril tak elektromer, ktorým môžeme zisťovať elektriské napätie. Preto sa aj jednotka napätia nazýva volt. Skonštruoval elektrofor, na základe ktorého bolo možné vytvoriť veľmi účinnú indukčnú elektriku. Voltova šťastná chvíľa nastala, keď sa mu dostala do rúk Galvaniho práca. Volta pochopil, že Galvaniho výklad pokusov so žabími stehienkami je nesprávny, že nejde o živočíšnu elektrinu. Zobral dosky z dvoch rôznych kovov, medenú a zinkovú a ponoril ich do slanej vody, elektrolytu. Kládol tieto dosky na seba a tak vznikol Voltov stĺp. Medzi koncovými doskami bolo možné vyvolať elektrickú iskru, ak boli spojené drôtom, pretekal ním elektrický prúd. Tak vznikol prvý galvanický článok. Sám Volta bolprekvapený, odkiaľ sa v batérii berie elektrická sila, jej energia a bol náchylný považovať ju za perpetuum mobile.
  Napoleon mu udelil šľachtický titul, zriadil peňažnú Voltovu cenu za vedecké objavy.