Sedemdesiatročný starec Galileo Galilei pred rímskym inkvizičným tribunálom a na nátlak poslušne odvolal svoje učenie o tom, že Zem sa točí a obieha okolo Slnka. Pri odchode zo siene vraj Galileo vyriekol pamätný výrok Eppure si muove! , A predsa satočí! Galilei počas zostávajúcich deväť rokov života v domácom väzení pod dohľadom a postupne strácajúc zrak, dokázal ešte tajne napísať a v holandskom Leidene vydať svoje posledné veľké fyzikálne dielo Discorsi, Matematické rozpravy apokusy, a priniesol tak vede nesmierny úžitok. 
  Galileo sa venoval matematike a fyzike a učil na univerzitách. Na šikmej veži v Pise experimentoval s voľným pádom a dokázal, že všetky telesá, ťažké i ľahké, padajú vo vákuu rovnako rýchlo. Ako prvý zistil, že šikmo vrhnuté teleso sa pohybuje po krivke zvanej parabola. Skúmal pohyb kyvadla a našiel závislosť doby kyvu na jeho dĺžke.
   Skonštruoval prvý teplomer, vedel, že nie je možné zostrojiť perpetuum mobile, stroj, ktorý by  pracoval bez dodávania energie. Jeho geniálnym objavom je zákon zotrvačnosti: ak na teleso nepôsobí žiadna sila, bude teleso v pokoji, alebo sa bude pohybovať rovnomerne a priamočiaro.
   Keď sa do Talianska dostala správa o tom, že v Holandsku bol vynájdený ďalekohľad, bol Galilei prvý, kto ho obrátil k oblohe. Týmto činom úplne zmenil náš pohľad na vesmír. Ďalekohľad ukázal nesčíselné množstvo hviezd, ktoré nám splývajú do Mliečnej dráhy, Galilei uvidel škvrnu na Slnku a pohoria na Mesiaci, zistil, že Venuša má podobné fázy ako Mesiac a že Saturn je "trojitá planéta". Tak sa mu totiž javil Saturnov prstenec. V januári 1610 zbadal, ako okolo Jupitera krúžia štyri mesiace, podobne, ako planéty okolo Slnka.
   Formuloval aj princíp relativity, podľa ktorého nemôžeme experimentálne rozlíšiť pokoj a rovnomerný pohyb.