Bol zakladateľom elektrodynamiky. Narodil sa pri Lyone v rodine vzdelaného obchodníka, ktorý svojho syna sám učil. V otcovej bohatej knižnici získaval široké znalosti - ako dieťa preštudoval celú encyklopédiu a dlhé časti z nej vedel naspamäť.
    Hlboké duševné sústredenie a vedecká práca Ampérovi pomáhali prekonávať ťarchu osudu. Zaoberal sa filozofiou a triedením vied, študoval matematiku, chémiu i botaniku. Pre vedu o procesoch riadenia zaviedol názov kybernetika, zdôrazňoval potrebu novej vedy, vedy o ľudskom šťastí. Rýchlo sa stával uznávaným vedcom. Po rokoch pôsobenia na škole v Bourgu a na lýceu v Lyone sa stal profesorom parížskej Polytechniky , hlavným inšpektorom štúdia a členom francúzskej Akadémie.
    Jeho hlavným oborom bola fyzika a Oerstadov objav magnetických účinkov prúdu určil zameranie jeho výskumu. Ampére predovšetkým poznal podstatu elektrického prúdu ako pohybujúcich sa nábojov a jednotka prúdu ampér nesie dnes jeho meno. 
    Vytvoril prvú magnetickú cievku, ktorá čoskoro našla uplatnenie v telegrafe. Vysvetlil vlastnosti magnetov tým, že v látke existujú mikroskopické uzatvorené prúdové slučky. 
    Pomocou známeho "pravidla pravej ruky " stanovil smer  magnetického poľa prúdu a sformuloval zákon sily pôsobiacej medzi elektrickými prúdmi. 
    Amperov spis Teória elektromagnetických javov odvodená výhradne na základe pokusov sa stal základom novej oblasti fyziky, elektrodynamiky.