V rámci nášho fyzikálneho projektu sme nemohli obísť v dnešnej dobe veľmi aktuálne otázky ochrany životného prostredia a ekologických problémov.
Chceli sme vedieť aké stanovisko zaujal k tejto problematike magistrát mesta Košíc.  Zaujímali nás hlavne druhy odpadov na území Košíc, ich likvidácia a separácia a problém pitnej vody a znečistenia ovzdušia. O vyjadrenie sme požiadali Ing. Repovskú vedúcu odboru životného prostredia.
Tá nás najprv oboznámila so zákonom o obecnom zriadení. Mestská samospráva sa riadi zákonom 369 z roku 1990 o obecnom zriadení. V rámci tohto zákona si mestá a obce rozdelili kompetencie, čo sa týka odpadov, čistoty, komunikácií, križovatiek, osvetlenia atď.
Košice a Bratislava majú osobitné postavenie čo sa týka SR. Okrem zákona 369 tu platia aj osobitné zákony, pre KE konkrétne zákon 401 z r.1990. Tento zákon delí  Košice na 22 mestských častí, kt. si medzi sebou a mestom delia vyššie uvedené kompetencie.
Čo sa týka odpadového hospodárstva majú Košice výhodu, pretože ako jedno z dvoch miest na Slovensku (tým druhým je Bratislava) majú spaľovňu na tuhý domový odpad (pod domovým odpadom sa rozumie všetok odpad z domácností, kancelárií a pod., nie je nebezpečný) Táto spaľovňa sa nachádza pri Kokšov – Bakši, do užívania bola daná r. 1991. Jej kapacita je dostatočná na to, aby spaľovala odpady až zo stredného Slovenska. Do tejto spaľovne sa zvážajú všetky odpady mesta a odpad z okruhu 20 km. Vozový odpad sa zváža iba z obcí kde je plynofikácia, pretože inak sa produkuje škvara, ktorá patrí pod nebezpečný odpad a na spaľovanie tohto odpadu nemá spaľovňa príslušné parametre. Po procese spálenia vzniká škvara a popolček ( asi 1/3 z celkového objemu), ktoré patria tiež do kategórie nebezpečného odpadu a musia sa ukladať na osobitnú skládku. Takúto skládku máme v Myslave, je už ale plná. Momentálne vozíme škvaru a popolček na skládku do Prešova. Okrem osobitnej skládky máme v Myslave aj skládku sute, ktorá bola v prevádzke do r. 1998. Skladujú sa tu odpady z priemyselnej činnosti napr. z rôznych stavebných a rekonštrukčných prác. Na  bani Bankov  nám zostala halda po povrchovej ťažbe. O likvidáciu prírodného odpadu (napr. uhynutých stromov)sa stará firma ENVIRO. Likviduje sa v drvičke a po rôznych úpravách sa ešte môže využiť ako zemina.
  Čo sa týka nebezpečného odpadu v Košiciach, sú to hlavne monočlánky, baterky a autobatérie. Na tento odpad sú zriadené zberné miesta na benzínových čerpadlách, potom sa to odváža do spaľovne v Žiline. Za nebezpečný odpad  sa ráta aj zdravotnícky odpad  t.z.- ihly, striekačky, biologické časti po operáciách. Teda každý lekár musí poznať zákon o odpadovom hospodárstve a musí mať súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom. Na tento odpad máme spaľovňu na triede SNP.
Mesto Košice má zo zákona zabezpečovať aj pitnú vodu. Na to máme štátny podnik VÝCHODOSLOVENSKÉ VODÁRNE A KANALIZÁCIE. Košice sú zásobované pitnou vodou z nádrže Starina, ktorá svojou kapacitou postačuje aj pre okolie Košíc. Okrem toho máme vodné nádrže Bukovec a Ružín a zberné územia v okolí Hornádu. S pitnou vodou  úzko súvisí aj tekutý odpad. Ten existuje hlavne v priľahlých obciach, ktoré nemajú kanalizáciu a musia mať žumpy. Z mestskej kanalizácie smerujú všetky odpady do čističky odpadových vôd v Kokšov-Bakši Sú tam vyhnívacie nádrže kde odpad vyhníva a separuje sa. Po odstránení vody sa môže aj spáliť.
Čo sa týka znečistenia ovzdušia, najväčšími znečisťovateľmi sú malé kotolne na tuhé palivo a teplárne. Pre veľké znečisťovanie bola napríklad zastavená prevádzka v magnezitke. Donedávna náš najväčší znečistovateľ – VSŽ, značne znížili výrobu a investovali do technológií na ochranu životného prostredia. V súčasnosti musia mať všetky prevádzky parametre zodpovedajúce právnym predpisom zákona o ochrane ovzdušia. Do roku 2006 sa tieto parametre musia zhodovať s európskymi, v súvislosti s našou snahou vstúpiť do EU.  Za každé prekročenie emisných noriem platia producenti poplatky zo zákona do fondu životného prostredia.
 Ďalšou aktuálnou otázkou je separácia odpadu. V našom meste je zabezpečená asi na50%. Hlavným problémom je počet obyvateľov a veľkosť  mesta. Separácia je lepšie zabezpečená v menších mestských častiach s rodinnými domami.  Obyvatelia tu majú viac priestoru na skladovanie vriec so separovaným odpadom, pokiaľ nie je zabezpečený ich odvoz. Takisto tu sú lepšie podmienky na uskladnenie a využitie biologického odpadu ako v panelákoch. Separáciu v Košiciach zabezpečujú Technické služby. V súčasnosti však nie je vyriešená koncovka u zberných surovín, to znamená, že ak sa odpad nahromadí nemá ho kto odoberať. Zaoberá sa tým aj ministerstvo životného prostredia SR, aby tieto koncovky boli finančne výhodné. Na zlepšenie separácie, chcú zberné suroviny zriadiť zberné dvory, kde by sa tieto odpady vozili. Aj keby Košice boli technicky dokonale vybavené na separáciu odpadu, chýba tu osveta. Na to sa podujala firma FURA, ktorá propaguje environmentálnu výchovu na školách a škôlkach. Učí deti hravou formou čo sa dá separovať a ako to separovať. Je teda reálna šanca, že u ďalšej generácie Košičanov bude separácia odpadu bežnou činnosťou. Čím viac budeme separovať, tým menej budeme spaľovať vlastný odpad a budeme si môcť dovoliť spaľovať aj odpady z väčšej vzdialenosti. Tým pádom nebude potrebné robiť ďalšie skládky a aj to je spôsob ochrany prírody.
 Po roku 1989 sa otázka ochrany prírody a životného prostredia stáva čoraz naliehavejšou, aj to ako vlastne všetko na Slovensku je však otázkou peňazí. Ani my však nie sme úplne bez možností a môžeme prispieť k ochrane prostredia, v ktorom žijeme.