FYZIKA

 
FYZIKÁLNE ÚLOHY
EXPERIMENTY
UČEBNÉ TEXTY
TESTY
VÝUČBA
DIDAKTIKA FYZIKY
WWW STRÁNKY
ENV. FYZIKA
PUBLIKÁCIE
DIPLOMOVÉ  PRÁCE
UČEBNÉ POMÔCKY
ĎALŠIE VZDELÁVANIE
KUF - KLUB UČITEĽOV
DIDFYZKE
AKTUALITY

VÝUČBOVÝ VIDEOZÁZNAM
Mgr. Radoslav Kalakay

 Moderná veda dnes využíva modernú didaktickú techniku vo vyučovacom procese. To je odrazom technického rozvoja spoločnosti. Svojou informačnou, vizuálno-akustickou a dynamickou dokonalosťou je didaktická technika schopná odovzdávať informácie najrôznejšieho druhu. Už J.A. Komenský vo svojej Veľkej didaktike napísal: "Treba spájať sluch so zrakom, jazyk s rukou, to jest to, čo majú vedieť, má sa nielen rozprávať, aby to vnímali sluchom, ale aj kresliť, aby sa im to vtlačilo do mysle pomocou zraku." Z didaktických výskumov je známe, že človek si zapamätá 20% z toho, čo počuje, 50% z toho, čo vidí a až 80% z toho, čo vidí a počuje súčasne.

Videotechnika spája v sebe výhody spätného projektora, diaprojektora i filmových slučiek. Stav súčasných didaktických pomôcok na školách nie je uspokojivý. Popri ich nedostatku sa prejavuje aj ich technická zastaranosť. Fyzika, ktorá predstavuje jednu z najťažších vedeckých disciplín si v súčasnosti vyžaduje na pochopenie viac a viac dobrých pomôcok. Z tohto aspektu možno videotechniku považovať za veľmi dobrú pomôcku, ktorá umožňuje zvýšiť názornosť a efektívnosť vyučovania. Vo fyzike existuje veľké množstvo takých javov, ktoré sú na úrovni poznania žiaka strednej školy ťažko vysvetliteľné bez demonštrácie experimentom.

Videozáznam a fyzikálny experiment

Nie všetky pokusy sa dajú predviesť na vyučovacej hodine. Vo fyzikálnom laboratóriu sa v priebehu vyučovacieho procesu demonštrujú spravidla len tie najjednoduchšie a na čas najmenej náročné experimenty. Zložitejšie a časovo náročné ostávajú pre žiakov nepoznané. Pri súčasnej slabej vybavenosti laboratórií fyzikálnymi pomôckami je používanie videozáznamu, ako náhrady reálneho uskutočnenia fyzikálneho experimentu pre pedagóga a žiakov dobrou náhradou. Videozáznam čiastočne nahradí fyzikálne laboratórium. Dovoľuje mnohonásobné opakovanie zložitých demonštrácií bez nároku na čas strávený prípravou experimentu. Zabezpečí kvalitné prevedenie pokusov, vylučuje nežiadúce okolnosti, ktoré by mohli nastať pri laboratórnom prevedení a tým by spochybnili priebeh sledovaného deja. Videozáznam si nekladie nároky na dlhodobú a náročnú prípravu fyzikálneho experimentu a preto umožňuje predvádzať na vyučovacej hodine aj tie experimenty, ktoré pedagógovia obyčajne do vyučovacieho procesu nezaraďujú pre ich náročnosť. Ide predovšetkým o experimenty zdĺhavé, nebezpečné, či ekonomicky náročné, ale aj o experimenty s nedostatkovými prístrojmi (nie vždy vyučovacie hodiny fyziky prebiehajú v špeciálnych odborných učebniach či laboratóriách, nie na každej škole takéto učebne existujú). K takýmto pokusom patria aj demonštrácie prírodných javov. Pre navodenie pracovnej atmosféry pred výkladom nového učiva, ktoré je založené na skúsenosti žiakov z praxe, sa javí ako veľmi efektívne pripomenúť fyzikálny jav z praxe pomocou videozáznamu. Žiaci sa prostredníctvom takto natočeného videozáznamu začnú pozerať na javy z fyzikálneho pohľadu. Priama realizácia experimentu pred žiakmi zväčša nedovoľuje učiteľovi meniť sled experimentu ( ukázať výsledok a následne realizáciu experimentu) alebo ukázať počas priebehu experimentu iba podstatnú časť aparatúry. Mnohokrát je reálny experiment v podmienkach triedy len ťažko opakovateľný. Zámena sledu experimentu spojená s prezentovaním iba podstatnej časti aparatúry a so zopakovaním experimentu je silnou metodickou pomôckou, ktorú je možné naplno uplatniť pri spracovaní videozáznamu. Takto zameraný videozáznam prispieva k aktivizácii žiakov a k zvyšovaniu záujmu o preberané učivo.

Technické požiadavky kladené na videokazetu

Pre pohodlnú prácu učiteľa s videonahrávkami počas vyučovacej hodiny je vhodné umiestniť videorekordér tak, aby bol ovládateľný diaľkovým ovládačom z každej časti triedy. Využívanie možnosti zastavenia obrazu, jeho rýchleho pretočenia a opakovaného spustenia, robí z videa veľmi vhodnú, na obsluhu nenáročnú a efektívnu učebnú pomôcku.

Technické požiadavky kladené na videokazetu:
- kvalitná videokazeta vhodná pre dlhodobú archiváciu,
- krátkometrážna páska pre urýchlenie prístupu (30 min. - 60 min.),
- metodický list upresňujúci a dopĺňajúci výklad problematiky,
- prehľadný záznam o obsahu videokazety s možnosťou doplniť stav počítadla videa pri začiatkoch jednotlivých častí. (Kireš, 1995)

Požiadavky na výučbový videozáznam

Kvalitný videozáznam, ktorý má slúžiť ako plnohodnotná súčasť vyučovacieho procesu, musí spĺňať určité požiadavky, ktoré sú naň kladené z hľadiska didaktického, odborného i praktického.

1.  Videozáznam musí predovšetkým odrážať dynamiku sledovaného procesu či javu, no popri tom musí byť vytvorený dostatočný priestor na vlastné logické úvahy žiakov. Záznam má napomáhať vytváraniu myšlienkových postupov pre pochopenie sledovaného javu.
2.  Tempo sledu nových informácií musí byť primerané tempu vnímania príslušnej kategórie žiakov, ktorej je záznam určený.
3.  Realizácia javu, zaznamenaná na videozázname a podporená slovným komentárom, by mala odpovedať na hlavné, principiálne otázky vysvetľovaného procesu. Doba demonštrácie jedného javu by sa mala pohybovať v rozpätí 3 - 8 minút.
4.  Jav, ktorý chceme prezentovať, musí byť nakrútený jednoznačne. Každá nejednoznačnosť vyvoláva u žiakov pochybnosti a takýto videozáznam neslúži účelu a poslaniu, na ktoré bol vyrobený.
5.  Prostredie, zvolené na nakrúcanie, musí vytvárať čo najmenej rušivých a pozornosť odvádzajúcich javov. Hlavné detaily by mali byť zobrazené v maximálnych rozmeroch. Treba úplne využívať plochu snímkov so snahou zabezpečiť maximálny detail snímaného obrazu.
6.  Pred začatím tvorby výučbového videozáznamu je nutné pripraviť si harmonogram natáčania. Videozáznam pokusov má byť pripravený v logickom slede nadväzujúc na ich usporiadanie v učebných osnovách.
7.  Dĺžka demonštrácie rôznych statických elementov musí trvať minimálne 10 sekúnd, aby učiteľ mal vytvorený dostatočný priestor na doplnenie vlastného komentára k predkladanému didaktickému materiálu. Zaraďovať do videozáznamu vo väčšej miere textové elementy je nežiadúce.
8.  Pre praktické použitie v triede sa veľmi osvedčilo použitie diaľkového ovládača, ktorým musí byť videorekordér ovládateľný z každej časti triedy, aby učiteľ nebol priestorovo viazaný. Samozrejmosťou musia byť efektívne rozložené monitory, zabezpečujúce pohodlné sledovanie videozáznamu pre žiakov a v ideálnom prípade aj pre učiteľa.
9.  Pasáže bez slovného komentára je vhodné doplniť inštrumentálnou hudbou, ladiacou s atmosférou na videozázname. Samozrejme, aj tu treba mať na zreteli to, aby hudobné podfarbenie nepôsobilo rušivo a neodpútavalo pozornosť žiakov. (Kireš, 1995)

Videozáznam a jeho použitie na hodinách fyziky

Pri tvorbe výučbových videozáznamov sa treba zamerať predovšetkým na tie oblasti fyziky, kde možnosti klasických pomôcok nestačia. Videozáznam dokáže uviesť žiakov do im neprístupných oblastí, poukázať na dôležité detaily, operatívne zaznamenať dynamický proces a meniť tempo demonštrácie procesu. Tak, ako sa video stáva samozrejmou súčasťou našich domácností, stáva sa samozrejmosťou aj jeho používanie na školách.

Častokrát sa stáva, že pútavý pokus sa nedostane na hodinu fyziky z materiálového nedostatku. K realizácii pokusu je potrebné zariadenie, pomôcka, ktorou škola nedisponuje. Pre zaujímavosť a poučnosť však učiteľ chce predviesť daný experiment. Čo v takom prípade?

Žiakom chceme prezentovať napríklad znižovanie teploty varu vodu pri znižovaní vonkajšieho tlaku vzduchu nad kvapalinou. Pre realizáciu pokusu použijeme sklenenú banku s vývodom pripojeným na vývevu a s osadeným teplomerom. Teplomer zasahuje do studenej vody, ktorou je banka naplnená. Pri prezentácii pokusu v triede žiaci pozorujú, že po zapnutí vývevy začne voda v banke vrieť aj keď má teplotu iba napr. 20°C. Vývevou sme znížili tlak vzduchu nad povrchom vody natoľko, že voda začala vrieť už pri teplote 20°C. Žiaci počas pokusu sledovali celú aparatúru.

Čo robiť v prípade, že škola nemá vývevu?

Na pomoc prichádza videozáznam. Pomocou videotechniky sme spracovali tento pokus nasledovne. Pri prvom zábere žiaci pozorujú iba vriacu vodu v banke. Ide o klasický jav, ktorý dobre poznajú. Po asi 10 sekundách sa záber kamery presunie vertikálne nahor. Pozorujeme, že vo vriacej vode je zasunutý teplomer, z ktorého odčítame teplotu 20°C. Ako je možné, že voda s teplotou 20°C vrie? Záber videokamery sa rozširuje už na celú aparatúru, pričom vysvetlíme, že vývevou sme znižovali tlak vzduchu nad vodnou hladinou natoľko, že voda začala vrieť už pri teplote 20°C. Celý pokus prevedieme od začiatku ešte raz, aby si žiaci upevnili poznatky, ktoré nadobudli.

Pri vysvetľovaní zákonitostí súvisiacich s vyparovaním môžeme na oživenie a spestrenie hodiny predviesť napríklad nasledujúci experiment.

Na platňu jednoplatničkového elektrického variča pomocou pipety kvapkáme kvapky vody. Pri nízkej teplote platne sa po dopade kvapka vody rozleje a postupne odparí. Ide pre žiakov o bežný jav. Elektrický varič necháme chvíľu zapnutý. Platňa sa zohreje na pomerne vysokú teplotu. Ak necháme padať kvapky vody na takto zohriatú platňu, začnú po platni poskakovať, pohybovať sa rôznymi smermi a ich odparovanie sa veľmi spomalí. Pod kvapkou sa vytvorila vrstva vodnej pary, ktorá kvapku čiastočne tepelne izoluje od platne. (Kireš, 1995)

Experiment žiakov zaujme, ak nie všetkých tak určite tých v predných laviciach. Z jedného dôvodu, žiaci v zadných laviciach pokus nevideli. Obkolesiť horúcu platničku a tým zabezpečiť viditeľnosť všetkým je síce riešenie, ale učiteľ si nezoberie na zodpovednosť zdravie žiakov. Tento pokus aj keď je presvedčivý nenachádza svoje prezentovanie na hodinách fyziky.

Riešením by mohol byť videozáznam, na ktorom je daný experiment zaznamenaný. Žiaci neprídu do priameho kontaktu s horúcou platničkou. Je zabezpečená dobrá viditeľnosť. Pri predvádzaní tohto pokusu si možno niektorí žiaci spomenú, že tento jav už niekedy pozorovali, napr. u starej mamy na sporáku.

Podľa prieskumov na stredných školách je video po meotari najčastejšie používanou pomôckou na školách. Existuje však množstvo učiteľov, ktorí nepripúšťajú novinky do svojej rokmi "odskúšanej" praxe, no existujú pedagógovia, ktorí využívajú a odporúčajú využívať video ako učebnú pomôcku.