Pomôcky:
Wimhurstova indukčná elektrika, elektroskop, Kolbeho vodič, prívodné vodiče, tyčka na prenos náboja

Realizácia pokusu:
Na zisťovanie rozloženia náboja na vodiči použijeme tzv. Kolbeho vodič. Je to v podstate plechovka so špicom, ktorá je prístupná zo svojej vonkajšej aj vnútornej strany. Pripojíme ju na jeden pól Wimhurstovej indukčnej elektriky. Roztočením elektriky Kolbeho vodič nabijeme - nachádza sa na ňom voľný elektrický náboj. Pokusnou tyčinkou a elektroskopom budeme zisťovať jeho rozloženie na povrchu vodiča. Dotkneme sa niektorej časti na povrchu Kolbeho vodiča, potom tyčinku priložíme na platničku elektroskopu. Pozorujeme výchylku ručičky  elektroskopu. Vybijeme elektroskop dotykom ruky o jeho platničku. Pokusnú tyčinku vložíme do vnútra Kolbeho vodiča a dotkneme sa ho. Prítomnosť elektrického náboja zisťujeme použitím elektroskopu. Ručička nezaznamená žiadnu výchylku. Pokusnou tyčinkou sa dotkneme hrotu Kolbeho vodiča. Použitím elektroskopu zisťujeme elektrický stav - ručička zaznamená najväčšiu výchylku.

Fyzikálna interpretácia:
Ak nabijeme elektrický vodič, náboj sa po jeho povrchu rozmiestni nerovnomerne. Vnútorné časti vodiča ( dutiny ) neobsahujú nosiče náboja. Najväčšia hustota náboja na povrchu vodiča prislúcha tým miestam, kde je zakrivenie povrchu najväčšie. Rovinné časti obsahujú náboja menej, dutiny nenesú žiadne elektrické náboje.

Otázky:
Vysvetli prečo vo vnútri vodiča, na ktorého povrchu je rozložený náboj nie je elektrické pole?
V čom vidíš fyzikálnu príčinu toho, že sa plošná hustota náboja na povrchu vodiča nemí v závislosti od polomeru zakrivenia plochy?