ORGANIZAČNÉ
FORMY A METÓDY VYUČOVACIEHO PROCESU
Doc.
RNDr. Josef Gajdušek, CSc.
Organizačné formy vyučovacieho procesu
Podľa
pomeru učiteľovej činnosti k žiackej činnosti sa formy organizácie vyučovacieho
procesu rozdeľujú na:
a) hromadné
b) skupinové
c) individuálne
Základnými
formami vyučovania fyziky na ZŠ a SŠ sú:
a) vyučovacia hodina (vyučovacia jednotka) v triede
b) vyučovacia hodina (vyučovacia jednotka) v špeciálnej učebni
c) exkurzia z fyziky
Vyučovacie hodiny fyziky možno rozdeliť
napr. podľa funkcie v časovo širšie ponímanom vyučovacom procese na .
- úvodné hodiny
- hodiny základného preberania učiva
- hodiny venované zovšeobecňovaniu učiva
- záverečné hodiny
Príprava
učiteľa fyziky na vyučovanie
- Etapy
prípravy
Kvalita
vyučovania a jeho výsledky závisia v značnej miere od kvality prípravy
učiteľa na vyučovanie. V príprave na vyučovanie má učiteľ zosúladiť
predpísaný obsah (učivo) s možnosťami žiakov, s materiálnymi a
nemateriálnymi podmienkami práce, aby vo výchove žiakov zabezpečil
optimálne dosiahnutie projektovaných cieľov.
Príprava učiteľa fyziky pozostáva z dvoch
etáp a to:
I.etapa
- etapa teoretickej prípravy, ktorej obsahom je :
1. Štúdium dokumentov o školstve (cieľ výchovy, poslanie, ciele školy
a predmetu, ...)
2. Štúdium učebných osnov - z hľadiska osvojenia si základných
cieľov a úloh vyučovania fyziky na danom druhu školy - pri príprave na
vyučovanie témy či tematického celku či vybranej časti učiva
3. Štúdium odbornej fyzikálnej a odbornej didaktickej literatúry.
Výsledkom štúdia podľa uvedených bodov
1.-3. je:
a) Vypracovanie
tematického plánu - obsahová náplň jednotlivých vyučovacích hodín,
laboratórnych prác, zhrnutí, opakovaní, kontrol, exkurzií, výchovné a
vzdelávacie ciele pre logicky ucelené časti učiva, prípadne aj učebné
a technické pomôcky. Ak je obsah fyziky rovnaký, môže učiteľ
postupovať podľa toho istého tematického plánu v paralelných triedach
daného ročníka.
b) Vypracovanie
časového plánu práce - časové termíny vyučovaných tém, zhrnutí,
laboratórnych prác
II.etapa
- technická príprava na vyučovanie, ktorá zahrňuje prípravu:
1.
Didaktickej diagnostiky
2.
Ilustračného materiálu
3.
Demonštračných experimentov
4.
Žiackych experimentov
5.
Fyzikálnych úloh
6.
Otázok a ich postupnosti
7.
Písomnú prípravu na danú vyučovaciu hodinu.
Kritériom
takejto prípravy je: má mať takú formu, aby bola účinným vodítkom
pre činnosti učiteľa a žiakov vo vyučovacom procese.
Písomná príprava by mala obsahovať:
a) označenie ročníka a triedy
b) názov vyučovanej témy
c) hlavné vzdelávacie a výchovné
ciele
d) označenie typu vyučovacej
hodiny
e) zoznam pomôcok pre učiteľa a
pre žiakov
f) štruktúru vyučovacej hodiny -
t.j. postupnosť učebných situácií - pre činnosť učiteľa - pre činnosť
žiakov
g) konspekt obsahu vyučovacej
hodiny
h) obsah a obraz zápisov na tabuli
i) obsah a obraz zápisov v žiackych
zošitoch
Hospitácia
ako forma prípravy učiteľa na vyučovanie
Učiteľ
fyziky sa pripravuje na vyučovanie aj tým spôsobom, že študuje skúsenosti
iných učiteľov. Takto sa učitelia navzájom oboznamujú najmä s efektívnymi
vyučovacími metódami a metodickými postupmi danej témy. Osobitne význam
majú hospitácie v rámci tzv. otvorených hodín, ktoré organizuje
predmetová komisia školy, školského obvodu, okresu či kraja. Pri hospitácii
by si mal učiteľ všímať -
- jednotlivých bodov písomnej
prípravy [a) - i)]
- spôsob motivácie a
riadenia činnosti žiakov, dodržiavanie projektovanej štruktúry a celkové
vystupovanie učiteľa
- činnosti žiakov,
ich aktivitu, spontánnosť, samostatnosť a tvorivú činnosť na vyučovacej
hodine
Hospitujúci
si získané údaje zaznamenáva a hodnotí ich z hľadiska adekvátnosti k
vytýčeným cieľom. Svoje názory konfrontuje s názormi vyučujúceho.
Didaktické
prostriedky vo vyučovaní fyziky - triedenie.
Učebné
pomôcky a technické prostriedky.
Z
hľadiska didaktickej teórie možno interpretovať vyučovanie ako
transformáciu vedeckého poznania do vedomia žiakov. Na sprostredkovanie
transformácie, ktorá je zameraná na príjemcu- žiaka, používame
rozmanité vyučovacie prostriedky. Tieto rozlišujeme na:
a) Nemateriálne
prostriedky. Sem patria napr. učiteľova znalosť pedagogickej psychológie
(ako prostriedok na udržanie pozornosti, motivácie,....), učebné metódy,
organizačné formy a pod..
b) Materiálne
prostriedky. Tie môžu mať rôzne postavenie a úlohu vo vyučovaní
fyziky a odlišujú sa aj vonkajšou formou. Zvykneme ich preto deliť na:
A
Učebné pomôcky
B.
Technické prostriedky
I.
predmetové (reálne)
I. Zariadenia učební
II.
obrazové (ikonické)
II.
Stroje a prístroje
III.
zvukové (fonické)
III.
Nástroje a technické pomôcky
IV.
písomné (literárne)
IV.
Materiál
Medzi učebné pomôcky
predmetové zahrňujeme všetky reálne predmety, prístroje a zariadenia,
ktorých pozorovaním alebo manipuláciou s nimi, žiaci získavajú fyzikálne
poznatky.
Predmetové pomôcky spravidla delíme podľa ich vzťahu k obsahu učiteľom
odovzdávaných (sprostredkovaných) informácií a to na:
I.1
Prirodzené objekty
- prírodniny
- technické zariadenia
a ich konštrukčné prvky
- didakticky upravené
vzorky
I.2
Modely
fyzikálnych a technických objektov
- geometricky podobné
- technický funkčné
- realizované ideálne
modely
I.3
Pomôcky na demonštráciu javov
-
pre priame zmyslové
vnímanie
- nedostupných
priamemu zmyslovému vnímaniu
- pomôcky na modelový
experiment (simulovanie javov)
I.4
Pomôcky na
pozorovanie a meranie fyzikálnych veličín -
- indikačné pomôcky
a prístroje
- meracie prístroje a
pomôcky
- prístroje na pozorovanie funkčných závislostí fyzikálnych
veličín
II.
Učebné pomôcky obrazové
II.1
Obrazy pre priame pozorovanie -
- nástenné obrazy fixné
- nástenné obrazy prenosné
- obrazy pre individuálne
pozorovanie
- sveteľné tabuľa
II.2
Obrazy pre svetelnú projekciu
- diapozitívy
- fóliogramy
- obrazy pre
epiprojekciu
II.3
Školské filmy
II.4
Televízny záznam
- televízny obraz
- videorekordér
Vyučovacie
metódy a metodické postupy používané
vo
vyučovaní fyziky na ZŠ a SŠ
Metódy:
- informačne
receptívna,
- reproduktívna,
-
heuristická,
-
problémová
-
výskumná.
Optimalizácia
vyučovacích foriem a metód
Každá
metóda je sústavou uvedomených postupných a nadväzujúcich činností
človeka vedúcich k dosiahnutiu vytýčeného cieľa. Predpokladá sa teda
cieľ, cieľu zodpovedajúca činnosť, potrebné prostriedky, proces zmeny
objektu, dosiahnutý cieľ (výsledok použitej metódy).
Štruktúra
vyučovacej metódy je iná, ako štruktúra metódy, určenej pôsobiť na
objekty neschopné cieľavedomej činnosti. Preto sa vyučovacia metóda
odlišuje niektorými osobitosťami. Sú zapríčinené tým, že žiak,
ktorý slúži ako objekt učiteľovho pôsobenia, je súčasne aj
subjektom, t.j. osobnosťou, od vôle a záujmov ktorej závisí jeho činnosť
v súlade s pôsobením učiteľa. Vyučovacia metóda je teda spôsob, akým
dosahuje učiteľ vytýčený vyučovací a výchovný cieľ.
Početné
výskumy psychológov a skúsenosti zo školy svedčia o tom, že každému
druhu obsahu zodpovedá istý spôsob jeho osvojovania. To je aj dôvodom na
existenciu didaktík vyučovaných predmetov. Niektoré spôsoby sú špecifické,
iné obecné. A naviac záleží od kritérií, podľa ktorých rozdelenie
vyučovacích metód realizujeme.
Rozlíšenie metód:
I) podľa charakteru poznávacej
činnosti žiakov:
1) Ilustratívno-výkladová (informačno-receptívna)
2) Reproduktívna
3) Problémová
4) Heuristická (čiastkovo-zisťovacia)
5) Výskumná
II) podľa
procesuálneho charakteru vyučovania (L.Mojžíšek: Vyučovací metody,
str.76-78 - prednáška z obecnej didaktiky) metódy rozlišujeme na:
A)
Expozičné
B)
Fixačné
C)
Aplikačné
D)
Diagnostické
Vyučovacie
metódy: informačno-receptívna a reproduktívna
Ilustratívno
- výkladová metóda,
nazývaná
tiež informačno receptívna, spočíva v tom, že učiteľ organizuje
oznamovanie informácií, ktoré si majú žiaci osvojiť. Uvedená metóda
pozostáva z toho, že učiteľ oznamuje hotovú informáciu rôznymi
formami a prostriedkami, žiaci ju prijímajú, dostávajú do vedomia a
fixujú v pamäti. Používajú sa pritom:
a)
metódy priameho prenosu: metódy monologické - rozprávanie, prednáška,
opis, vysvetľovanie pomocou tlačeného textu, učebnica
b) metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov názorom (názorné pomôcky)
1.
demonštračné metódy
2.
metóda dlhodobého pozorovania javov
3.
metódy manipulačné a pracovné
Žiaci
vykonávajú tú činnosť, ktorá je potrebná pre prvý stupeň osvojenia
- počúvajú, sledujú, ohmatávajú, čítajú, pozorujú, porovnávajú
novú informáciu s osvojeným učivom a zapamätávajú si ju. Je jednou z
najekonomickejších spôsobov odovzdávania informácií a zovšeobecnených
a systemizovaných skúseností ľudstva dorastajúcej generácii.
Reproduktívna
metóda
Obnovovanie
(reprodukcia) a opakovanie spôsobu činnosti podľa úlohy od učiteľa sú
hlavným znakom tejto metódy. Vedomosti získané informačno - receptívnou
metódou nevytvárajú návyky a zručnosti tieto vedomosti používať. Aby
žiaci získali návyky a zručnosti a tým dosiahli druhý stupeň
osvojenia vedomostí, učiteľ toto zabezpečuje systémom cvičení a
organizovaním činnosti žiakov.
Vyučovacie
metódy - heuristická a problémová
Problémová metóda - jej podstata spočíva v tom, že učiteľ
nastoluje problém, sám ho rieši, pritom však ukazuje spôsob riešenia v
jeho skutočných, žiakom ale prístupných protikladoch, poukazuje na myšlienkový
postup pri jeho riešení. Význam tejto metódy spočíva v tom, že učiteľ
ukazuje vzory vedeckého poznávania a vedeckého riešenia problémov. Žiaci
kontrolujú presvedčivosť tohto postupu, v myšlienkach sledujú jeho
postup, logiku a takto si osvojujú jednotlivé etapy riešenia komplexných
problémov. Táto metóda, ako aj heuristicka, má žiakov postupne naučiť:
a)
vidieť (postrehnúť) problém
b)
dávať otázky smerujúce k obsahu problému
c)
vyvodzovať závery z ukázaných faktov
d)
samostatne formulovať nájdený problém
e)
vysloviť predpoklad
f)
zostaviť plán preverenia predpokladov a tvrdenia.
Pod
problémom sa rozumie situácia, v ktorej je žiak postavený pred riešenie
opisu javu alebo vlastnosti objektu s ktorým sa už v predchádzajúcom vyučovaní
stretol, ale doterajšie vedomosti nie sú postačujúce na riešenie predloženej
situácie.
Heuristická
metóda
- učiteľ nastoľuje problém a pod jeho vedením ho žiaci riešia. Za týmto
účelom učiteľ :
a)
rozčleňuje úlohu na niekoľko jednoduchších úloh
b)
realizuje heuristickú besedu vedúcu k cieľu
Niektoré spôsoby prípravy problémových
situácií:
1.
Uvedenie žiakov do situácie, v ktorej sa žiaci stretávajú s novými
faktami a javmi, ktoré si vyžadujú teoretické vysvetlenie (napr. fázy
mesiaca)
2.
Využívanie učebných či praktických skúseností žiakov
(napr.
zapojenie elektrospotrebičov v aute, lustra a vypínačov)
3.
Zadanie problémových úloh k vysvetleniu javov (napr. súvis zúženia
hadice so vzdialenosťou dostreku)
4.
Podnecovanie žiakov k analýze skutočností a javov, ktoré sú v
rozpore s ich doterajšími poznatkami a skúsenosťou (napr. minca na
povrchu kvapaliny)
5.
Tvorenie hypotéz, formulácia záverov a ich experimentálne
overenie (napr. vedenie el. prúdu v kvapalinách)
6.
Vedenie žiakov k predbežnému zobecneniu faktov (napr. jav
elektromagnetickej indukcie)
7.
Oboznámenie žiakov s faktami, ktoré sú zdanlivo nevysvetliteľné
(Franckov-Hertzov pokus, Barkhausenov jav)
Vyučovacia
metóda výskumná. Optimalizácia vyučovacích foriem, metód a
prostriedkov
Vyučovacia
metóda výskumná
Výskumná
metóda je taká, ktorá napodobňuje metódy vedy. Jej aplikáciou vo vyučovaní
sa snažíme dosiahnuť u žiakov toho, aby boli dosiahnuté ciele dané
funkciami, ktoré táto metóda má a to:
1.
Naučiť metódam vedeckého poznávania
2.
Osvojovať si spôsoby (postupy) tvorivej činnosti
3.
Pomáhať prebúdzať záujem, potrebu činnosti a konania
4. Dávať kvalitné, premyslené vedomosti, ktoré možno operatívne a
pružne používať
Pretože
uvedená metóda je značne náročná, nepoužívame ju tak často ako iné
metódy. Pri jej použití na konkrétnu úlohu túto rozčleníme na malé
úlohy tak, aby žiak musel prejsť všetkými etapami výskumného procesu
(porovnaj s etapami vedeckého poznávania). Tieto etapy sú:
1.
Pozorovanie a štúdium faktov a javov
2.
Vyjasnenie nepochopiteľných javov, ktoré treba vyskúmať
(vymedzenie problémov)
3.
Vyslovenie, formulovanie hypotéz
4.
Zostavenie výskumného plánu
5.
Realizácia plánu
6.
Formulácia zistených skutočností
7.
Previerka riešenia
8.
Praktické závery o možnom využití získaných poznatkov
Optimalizácia
vyučovacích foriem, metód a prostriedkov.
Najpoužívanejšou
vyučovacou formou je vyučovacia hodina- to je organizačná forma, pri
ktorej učiteľ v priebehu presne stanoveného času a na výhradne na to určenom
mieste vedie kolektívnu poznávaciu činnosť stálej skupiny žiakov
(triedu), pričom rešpektuje osobitosti každého z nich; využíva formy
(kolektívne, skupinové či individuálne), metódy a prostriedky práce,
ktoré vytvárajú priaznivé podmienky na to, aby žiaci zvládli základy
preberaného učiva hneď v priebehu vyučovacieho procesu, ako aj podmienky
priaznivé pre výchovu a rozvoj poznávacích schopností žiakov.
Na
optimalizáciu použitia vyučovacích metód a prostriedkov nie je známe všeobecne
platné pravidlo okrem toho, že ich využívame tak, aby vyučovanie bolo
efektívne. Spravidla v jednej vyučovacej hodine používame viacero metód
vo vhodnej a účelnej kombinácii a to aj s prihliadnutím na použité
didaktické prostriedky. Každé vyučovanie by malo obsahovať všetky
procesuálne stránky (motiváciu, expozíciu, fixáciu a hodnotenie). Preto
správnosť voľby a kombinácie jednotlivých faktorov vidíme až na konci
vyučovacieho procesu, pri aplikovaní spätnej väzby. Len vtedy zistíme,
či cieľ učiteľa bol dosiahnutý na primeranej úrovni.
