XIV. OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY 


ako súčasť starostlivosti o životné prostredie
.."Chytil som motýľa-uhýnul mi, odtrhol som kvietok zvädol mi.
Vtedy som pochopil, že prírody sa nemám dotýkať rukami, ale iba srdcom."

G.B.SHAW

14.1. DEFINÍCIE ZÁKLADNÝCH POJMOV

P r í r o d a je súborom všetkých javov, predmetov, ktoré sa vyskytujú na Zemi a ktoré vznikajú a pôsobia vo svojej podstate bez pričinenia človeka. Pojem príroda je v tomto zmysle veľmi blízky s pojmom prírodné prostredie človeka, t.j. s tou časťou ŽPČ, ktorá je ovplyvňovaná prírodnými faktormi.

Nástroje realizácie o starostlivosť o ŽP sú: plánovanie, ekonomické stimulovanie, organizačno-právne zaistenie, využívanie vedy a techniky v praxi, školská i mimoškolská výchova, propagačná činnosť.

Ochrana prírody a krajiny:Predchádzanie a obmedzovanie zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú alebo ničia podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znižujú jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov.

Ochrana ŽP:Uplatňovanie takých zreteľov a opatrení a činnosti, ktoré zabraňujú negatívnym vplyvom. Zdôrazňuje sa tu predovšetkým
konzervácia určitých hodnôt pre život a budúcnosť človeka, rešpektovanie ekologických zákonitostí a pripustenie iba takých zásahov do prostredia, ktoré nenarušujú ekologickú rovnováhu.

Tvorba ŽP: Cieľavedome pretváranie podľa potrieb človeka, resp.úsilie o rozvinutie tých činiteľov, ktoré podmieňujú zabezpečenie reprodukcie všetkých prírodných zložiek. Základnými formami je tvorba krajiny, nová výstavba, rekonštrukcia doterajších zložiek. Do tvorby je potrebne zapojiť aj výrobné odbory, včítane poľnohospodárstva.
Človek, ktorý v súčasnosti disponuje množstvom poznatkov vedeckého charakteru je nútený zobrať zodpovednosť za ďalší osud svojho prostredia, t.j. aj prežitia množstva druhov organizmov, s ktorými sa v procese evolúcie vyvíjal.Popri environmentalistike vznikajú disciplíny, ako ekosozológia (sozo-ochraňujem, zachraňujem, udržiavam pri živote), náuka o ochrane prírody na vedeckom základe, fyziotaktika (fysis-príroda, taktika zaobchádzanie s prírodou) koncepcia dlhodobého nekonfliktného využívania prírodných zdrojov. Cieľom ochrany prírody je chrániť a uchovávať jednotlivé rastlinné a živočíšne druhy a celé ekosystémy, usmerňovať a rozvíjať každú ľudskú činnosť v krajine, tak aby prispievala k rozvoju prírodného prostredia a celkovému ozdraveniu krajiny. Ochranu prírody rozdeľujeme na:

-Všeobecnú, ktorá je zameraná na ochranu, obnovu a optimálne využitie prírodných zdrojov, sleduje ochranu a tvorbu krajiny. Úlohou je riešiť na vedeckých základoch problémy vzťahov medzi činnosťou človeka a prírodou, dynamiku premien v prírode pod vplyvom človeka.

-Špeciálnu (osobitnú), ktorá sa zaoberá konkrétnymi chránenými časťami prírody, vyžadujú pre svoje hodnoty vedecké, kultúrne, estetické, ekonomické, zdravotné a rekreačné trvalú ochranu a špeciálnu starostlivosť. Tento druh ochrany je zameraný na ochranu živej (rastliny, živočíchy) a neživej (skameneliny, jaskyne, prírodné výtvory) prírody, ako aj územnú (chránené krajinné oblasti, národné parky, chránené) areály, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky).

14.2. ZÁKON O OCHRANE PRÍRODY A KRAJINY

Na rozdiel od predchádzajúceho zákona, kde dominovala ochrana významných prírodných objektov (Zak.1/1955 Zb.o štátnej ochrane prírody), účelom nového Zákona NR SR č.2/1994 Z.z. o ochrane podľa (1) je:

-prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života, -utvárať podmienky na:trvalé udržiavanie, obnovu a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva,

charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.

Zákon chráni, najmä ekosystémy, ich zložky (horniny, reliéf, vodu, ovzdušie, biotu, antropogenné objekty a látky) a jeho prvky.

14.2.1 Územná ochrana prírody a krajiny je diferencovaná do piatich stupňoch ochrany pričom so zvyšujúcim stupňom ochrany sa zvyšuje i rozsah obmedzení vykonávania rôznych činnosti v danom území. Prvý stupeň sa vzťahuje na celé územie Slovenska, druhý až piaty stupeň platí pre chránené územia a ochranné pásma.

Chránenými územiami v SR sú:

-chránená krajinná oblasť (platí 2.stupeň ochrany)

-národný park 3. " "

-chránený areál 4. " "

-prírodná rezervácia 5. " "

-národná prírodná rezervácia 5. " "

-prírodná pamiatka 5 " "

-národná prírodná pamiatka 5. " "

Ak vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie alebo prírodnej pamiatky, môže orgán ochrany prírody vyhlásiť ich ochranné pásmo.

Zákon upravuje ochranu stromov a krov, ktoré rastú jednotlivo alebo v skupinách mimo lesných porastov. Na rastliny a živočíchy sa vzťahuje všeobecná ochrana.

Druhy rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín, ktoré sú ohrozené, zriedkavé, vzácne alebo významné, môžu byť ustanovené za chránené. Podobne chránený strom, súkromné chránené územie alebo chránené územie sa podľa zákona považuje za osobitne chránenú časť prírody a krajiny.

Územnou ochranou prírody sa rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny vo vymedzenom území v druhom až piatom stupni ochrany.

Kategórie chránených území a ochranné pásma

Sú časti krajiny, ktoré si zachovali pôvodné znaky, aj keď väčšina z nich je ovplyvnená človekom. Takéto územia môžu slúžiť pre vedecký výskum, ako je aj pre pedagogicko-osvetové, rekreačné, duševne hygienické, estetické atď.potreby.

Ch r á n e n á k r a j i n n á o b l a s ť-CHKO. Rozsiahlejšie územia, spravidla o výmere nad 1000 ha s rozptýlenými ekosystémami, význačnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Hospodárske aktivity a výstavba nie sú obmedzované, ale plánovite usmerňované a nie sú dovolené aktivity, ktoré by zásadne menili krajinu, vodný režim atď. V SR máme 14 CHKO.

N á r o d n é p a r k y -NP. Rozsiahlejšie územia, spravidla o výmere nad 1000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentra a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Na území NP sú hospodárske aktivity obmedzene a sú iba také, ktoré sú v súlade s jeho poslaním. Pohyb je obmedzený v chránených areáloch a a prírodných rezerváciách, obyčajne voľný na ostatnom území, avšak je potrebne rešpektovať štatút NP (zákaz kladenia ohňa, stanovania, vjazdu motorových vozidiel atď). V SR sú to: TANAP, PIENAP, NAPANT, Malá Fatra, Slovenský raj, Poloniny a Muránska planina.

Ch r á n e n ý a r e á l-CHA. Menšie územie, spravidla o výmere do 1 OOO ha, ktoré v prevážnej miere predstavujú biokoridory, interakčné prvky alebo biocentra miestneho alebo regionálneho významu, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecnou vyhláškou za chránený areál. Za chránený areál možno vyhlásiť aj územie s trvalejším výskytom chránených druhov rastlín, nerastov a skamenelín, plochy slúžiace na prírodovedecké a kultúrno-výchovné účely a niektoré časti prírody dotvorené ľudskou činnosťou, najmä umelé vodné plochy, arboréta, záhrady a lomy. Celkový počet je 172.

P r í r o d n á r e z e r v á c i a -PR.Menšie územie, spravidla do 1000 ha, ktoré predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené ekosystémy a biocentra, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú rezerváciu. Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným plavným predpisom za národnú prírodnú rezerváciu-NPR. Sú dôležité najmä z hľadiska vedeckého alebo výskumného. V tejto kategórii chráneného územia sú zakázané akékoľvek zásahy včítane zberu prírodnín a vstupu mimo vyznačených chodníkov. Ochranné podmienky zaručujú samovoľne vývoj prírody a je potrebné aj pri výskume sa riadiť záväznými ustanoveniami. Celkový počet PR je 330 a NPR 229.

P r í r o d n á p a m i a t k a -PP. Bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky, spravidla o výmere do 5O ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam, najmä odkryvy, skalné útvary, kamenné moria, prelomové doliny, presypy, časti vodných tokov, pramene, ponory, jazerá, môže okresný úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú pamiatku. Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú PP. Celkový počet PP je Špecifické postavenie majú biosferické rezervácie, ktoré sú?
pod patronátom UNESCO. Predstavujú celosvetovú sieť?
reprezentativných ukážok prírodných spoločenstiev. Slúžia ako? xxxxxxxx
objekty dlhodobého vedeckého výskumu a monitoringu zmien?
životného prostredia?

14.2.2. Druhová ochrana

Za chránené druhy sú považované tie, ktoré sú vzácne, zriedkavé, ohrozené alebo inak významné druhy rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín. Za chránené rastliny a živočíchy sa podľa tohto zákona považujú aj druhy chránené medzinárodným dohovorom.

Cieľom ochrany je zastaviť trendy ochudobňovania bohatstva nerastov a skamenelín a pre živé organizmy v prírode a vytvoriť podmienky pre prežitie, rozmnožovanie a zachovanie genetickej rozmanitosti. Zabezpečenie druhovej ochrany sa realizuje spôsobmi:

a-právnou ochranou

b-územnou ochranou

c-aktívnou ochranou

Chránené rastliny a živočíchy sa podľa stupňa ich ohrozenia členia na: ohrozené, veľmi ohrozené, kriticky ohrozené. Pre jednotlivé druhy chránených je vypracovaný sadzobník, v ktorom je uvedená spoločenská hodnota druhov v korunách. Pre rastliny a živočíchy boli spracované červené zoznamy, ktoré prehľadnou formou poskytujú údaje o ohrozených a vzácnych druhoch.

Druhová ochrana je účinná iba vtedy ak je súčasne zabezpečená aj ochrana ekologických podmienok, ktoré konkrétny druh alebo spoločenstvo vyžaduje. Aktívna ochrana nastupuje vtedy, ak dochádza k zániku náleziska chráneného druhu alebo ak je výrazná zmena stanovištných podmienok. Záchranu druhu je možné zabezpečiť spôsobmi:

-premiestnením jedincov alebo celých populácii na iné, ekologicky adekvátne stanovišťa,

-pestovaním, chovom v umelých podmienkach.

12.3.POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO

Podľa právnych noriem možno o ochrane živočíchov hovoriť v spojitostiach:

a. v súvislosti s chránenými druhmi živočíchov

b. v súvislosti so zásadami poľovníctva

c. v súvislosti so zásadami rybárstva

Zásady poľovníctva

Poľovníctvo je odvetvie poľnohospodárskej výroby, ktoré plánovite zabezpečuje riadny chod zušľachťovania ochrany a lovu ?
zveri a tiež hospodárske zužitkovanie ulovenej zveri ?
(Zákon.č.23/1962 Zb. O poľovníctve). Zákon počíta aj s vytváraním ?
podmienok pre chov t.j.ochrana proti nepriaznivym vplyvom, zákaz ?
vypaľovania kríkov, trávy,rákosia, ničenie živých plotov, ?
zakladanie remízok, regulácia lovu atď. V rámci starostlivosti ?

o zver je potrebné udržiavať také kmeňové stavy zveri, ktoré sú optimálne pre jednotlive oblasti. Poľovnícke právo umožňuje a ukladá za povinnosť zver plánovite chovať, zušľachťovať, chrániť, loviť (aj chytať, stíhať, strieľať alebo ináč usmrcovať., privlastňovať si ulovenú alebo zhasnutú zver, zbierať vajcia pernatej zveri.

Zásady rybárstva ?

Rybárstvo je odvetvie poľnohospodárskej výroby, ktorá ?

zaisťuje riadny chov, zušľachťovanie, ochranu a lov rýb a iných vodných živočíchov (Zákon č.102/1963 Zb. "O rybárstve". Zákon zabezpečuje ochranu rýb pred nepriaznivými vplyvmi a škodlivými zásahmi človeka. Zákon ukladá povinnosti pri budovaní, prevádzke a udržiavaní vodohospodárskych zariadení. Rybárstvo má dva spôsoby výkonu:

-hospodárenie na rybníkoch,

-športového rybolovu.

Športové rybárstvo má za cieľ exploatáciu rybného bohatstva, tzv.voľných vôd formou športového rybolovu, alebo lovom rýb na udicu. Rybárske právo sa uplatňuje vo všetkých typoch voľných vôd (rieky, potoky, údolné priehrady, melioračné kanáli, štrkoviská atď. Rybárske právo sa nesmie uskutočňovať v rybníkoch určených na produkciu rýb,t.j.na plochách, ktoré prednostne slúžia na intenzívny chov rýb a majú predpoklady pre intenzifikáciu chovu.

12.4. MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Medzinárodné hnutia, organizácie, dohody vyplývajú z jednoduchej skutočnosti - znečistenie, ako aj každý negativný zásah do životného prostredia, sa prejavuje nielen na mieste vplyvu. Napr.znečistenie ovzdušia nerešpektuje štátne hranice, problémy na riekach, či už spôsobené znečistením, alebo stavebnými aktivitami sa prejavujú aj za hranicami. Na podporu ekologických aktivít spontánne vznikajú organizácie a hnutia filozofického i akčného charakteru, ktorých cieľom je zamedziť negatívnym vplyvom na životné prostredie. Medzi protagonistov tzv.hlbinnej ekológie patrí Nórsky filozof Arne Naess. Jeho tézy ukazujú odborníkom i aktivistom, že jedinou cestou ako zachrániť prírodné prostredie na Zemi je spolužitie človeka s prostredím a rešpektovanie základných väzieb, ktoré udržujú bohatstvo druhov. Popri hlbinnej ekológii existuje povrchová ekológia, ktorej cieľom je študovať, alebo napraviť niektoré hrubé chyby spôsobené človekom. Okrem toho existuje množstvo prístupov, pri ktorých sa prikladá rôzny význam vyplývajúci z hodnotových kategórii. Napr.:Konzumný spôsob života sa považuje za jeden z hlavných hriechov človeka. Návrat k pôvodným hodnotám života, učenie GAIA, vychádza zo starovej mytológie a predstave o Zemi, ako o živom tvorovi. Každý z týchto a podobných názorov ma spoločné to, že človek môže zmeniť prostredie tak, že život bude nemožný, prinajmenšom životné podmienky budú horšie, ak budeme vyčerpávať neobnoviteľné zdroje a podporovať konzumný spôsob života. Túto nevyhnutnosť sa snažia presadzovať do života aj medzinárodné politické a vedecké spoločenstvá. Od roku 1970 sa každoročne pripomína ochrana prírody Dňom Zeme, kedy medzinárodné početné vládne i nevládne organizácie zaoberajúce sa ochranou prírody a životným prostredím demonštrujú svoju pripravenosť k prechodu na koncepciu trvalo udržateľného života.

V r.1966 sa začala celosvetová registrácia chránených území (Check Sheet Action). Jej úlohou bolo porovnávať existujúce chránené územia a navrhnúť vytvorenie ďalších tak, aby sa získal celosvetovo reprezentatívny systém.

Od r.1970 registruje UNESCO územia v systéme tzv.rezerv biosféry (biosférické rezervácie). Na Slovensku sú 4 BR:Slovenský kras, Východné Karpáty, Poľana a TANAP.

V r.1991 bola podpísana Ramsarská konvencia o ochrane medzinárodne významných mokradí, najmä takých, ktoré sú významné ako stanovištia vodného vtáctva. Od r.1993 je jej signatárom aj Slovenská republika. Patria tú územia:Jurský šúr, Čičovské mrtvé rameno, Parížske močiare, rybníky v Sennom, Podunajslsko, Pomoravie, Latorica.

Systém integrovanej ochrany rastlín, živočíchov a ich stanovíšť v Európe predstavuje Bernská konvencia, ochranou sťahovavých vtákov sa zaoberá Bonnská konvencia.

Medzinárodný obchod s rastlinami živočíchmi reguluje od r.1973 Washingtonská konvencia, známa ako CITES.

Okrem medzinárodných dohôd, ktorých počet presiahol stovku, rozvíja sa činnosť medzinárodných organizáciách, akčných a výskumných programoch v oblasti ochrany prírody a starostlivosti o životné prostredie. Medzí významné patrí Človek a biosféra, medzinárodný výskumný program, ktorý sleduje environmentálnu problematiku. Ťažisko výskumu nielen na Slovensku je problematika rezerv biosféry.

Program OSN pre životné prostredie (UNEP) bol založený na štokholmskej konferencii v r.1972 ktorá sa konala pod heslom Zem je iba jedna. Jeho činnosť sa sústreďuje na štúdium rozvoja ľudských sídel, zdravie človeka, ochranu pôdy a organizmov, na ekonomiku rozvojových krajín, svetový oceán a jeho zdroje, energetiku a na globálne problémy ľudstva. V oblasti starostlivosti o životné prostredie koordinuje činnosť všetkých ostatných organizácií OSN (napr.FAO, WHO, WMO, UNESCO atď.).

Medzi ďalšie organizácie patrí:

Svetový fond ochrany prírody (World Wild Fund) so sídlom v Glande (Švajčiarsko) podporuje projekty na ochranu biodiverzity (výskum a manažment) a organizuje kampane proti poškodzovaniu prírodného prostredia.

Medzinárodná únia ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN) so sídlom opäť v Glande svoju činnosť vyvíja v rámci komisií: pre prežitie ohrozených druhov, pre národné parky a chránené územia, pre využívanie prírodných zdrojov, pre plánovanie prostredia, pre výchovu a tréning, pre politiku, právo a administratívu.

Okrem vládnych organizácií existuje celé spektrum tzv.nevládnych organizácii-NGO zaoberajúcich sa ochranou životného prostredia. Vo svete je to napr. WRI, Sierra Club, Friends of the Earth, Greenpeace, u nás Brontosaurus, SZOPK, Zelený kruh, Spoločnosť trvalo udržateľného života atď.

Pomerne známi svojimi publikáciami a prehláseniami je Rímsky klub, medzinárodné združenie vedcov, politikov a ekonómov. Členovia klubu sledujú globálne problémy prostredia a naznačujú cesty riešenia. Stimulujúca bola prvá správa klubu z r. 1973, známa ako publikácia pod menom Limity rastu, ktorá na základe štúdia intenzity využívania zdrojov Zeme ukázala, že doterajšie trendy vývoja početnosti populácie človeka a s ním súvisiace čerpanie zdrojov a následné znečistenie by veľmi rýchlo viedlo k zrúteniu systému hospodárenia a napokon aj k zrútenie ľudskej populácie. Z ďalších publikácii je významná Prekročené limity, kde sú aktualizované prognózy a poukazujú na ďalšie nebezpečenstva súvisiace s ekonomickým a populačným rastom.

Najvýznamnejšia medzinárodná konferencia zaoberajúca sa globálnymi problémami životného prostredia sa konala v r.1992 v Rio de Janeiro. Počas rokovania bolo prijatých päť dokumentov (Deklarácia o životnom prostredí a vývoji, tzv. Agenda 21, prehlásenie o stave lesov, hospodárení v nich a ochrane, konvencia k stabilizácii klimatických zmien a konvencia o druhovej diverzite