• Organické odpady


    info

    Organické odpady sa dajú kompostovať, to znamená, že sú zavedené znova do látkovej výmeny. Tieto 4 fázy rozkladu sa dajú sledovať pri kompostovaní.

    1. Následkom silnej látkovej výmeny baktérií vznikajú vysoké teploty. Tým sa urýchlia rozkladové procesy, súčasne sa zahubia klíčky a aj väčšina burín.
    2. Hubové vlákna sa rozšíria po povrchu, viažu dusík a zavádzajú ho znova do procesu rozpadu.
    3. Teraz sa rozširujú organizmy (napr. dážďovky a iné). Tieto drobia materiál so svojimi hryzadlami a rast húb ustupuje.
    4. Medzi zemnými prísuškami a organickými látkami sa pomocou červíkov vytvorí úzke spojenie – tvorba humusu začína.
    Kompost by mal:
    • byť zatienený a mať kontakt s pôdou,
    • byť vlhký, avšak nie mokrý,
    • byť vzdušne uložený – preto treba mať medzi kompostom aj hrubšie materiály (napr. kratšie haluze a konáriky),
    • podľa možnosti obsahovať rôzne organické materiály, aby sme dosiahli vyváženosť a komplexnú tvorbu humusu.

    Kompostovisko môžeme nechať ležať až do jeho úplnej zrelosti (podľa klímy, miesta, druhu odpadu atď., asi tri roky), je však vhodné ho už po roku premiestniť, pričom vrchné vrstvy sa dostanú na dno a spodné na vrch. Tým sa materiál prevzdušní a uvoľní, čo má za následok rýchlejší rozpad. Pridaním hrste mletého vápenca sa zlepší komplexná tvorba humusu. Zrelý kompost ba sa mal v priebehu roka použiť, pretože potom ustupujú hnojivé účinky.

    Kompostované môžu byť:

    • všetky záhradné odpady (lístie, tráva, konáre, burina pred kvetom a atď.),
    • organické kuchynské odpady (kávový a čajový odpad, škrupiny od vajec, šupy zo zemiakov atď.), ale žiadne mäso a zbytky obsahujúce bielok, pretože tieto prilákajú potkany a myši,
    • organické odpady (slama, hobliny, piliny atď.),
    • trus (konský, kravský atď.).
    Problémy:

    miesto (polotieň a podľa možnosti niekde v závetrí)

    predsudky (“smrad”, láka muchy a parazity).

    Použitie kompostu naproti tomu by už nemalo byť problémom. Dá sa použiť od zeleninového záhona až po izbové kvety (pomiešať so zeminou).

    úloha

    Kompostovisko v školskej záhrade

    Kompostovisko súčasne redukuje problémy spojené s odpadom. 

    Na príklade kompostoviska sa dajú demonštrovať otázky likvidácie a triedenia odpadu v škole. Kompostovisko je taktiež výborné pozorovacie pole pre biológov a ponúka aj vzrušenie pre hodiny chémie, atď. Na hodinách ekonómie sa môžu porovnávať a diskutovať náklady na priemyselné hnojivá, odvoz odpadu na strane jednej a triedenie odpadu a kompostovanie na strane druhej. 

    Rozkladový pokus

    Na nasledujúcom pokuse sa bude demonštrovať rozličná rozkladovosť rôznych materiálov. Kvetináč sa naplní do polovice dobrou výživnou zeminou (prípadne humusom z kompostoviska), vloží sa skúšobný materiál a zasype zeminou.

    V nasledujúcich týždňoch sa musí kvetináč udržovať stále vlhký (nie mokrý, prípadne sa zakryje vrstvou slamy). V pravidelných intervaloch sa môže pozorovať stupeň rozkladu skúšobného materiálu. Ako skúšobný materiál sa ponúkajú odpad z kávy, rôzne druhy papiera, kovy, plasty, vata atď. 

    Krabica na červíky

    Zaujímavým spôsobom spracovania odpadu je krabica s dážďovkami. Kilogram dážďoviek dokáže za deň spracovať až pol kilogramu biologického odpadu. Takto vzniknutá pôda (výkaly) obsahuje podstatne viacej výživných látok ako priemerná poľnohospodárska pôda. Krabica s dážďovkami preto môže byť umiestnená v záhrade, ale aj v triede. V druhom prípade sa na kŕmenie môžu používať rozličné zbytky z desiat. 

    V zborovni stačí krabica z 2-2,5 cm hrubých dosiek s plochou približne 40 x 60 cm a výškou 20 cm, na asi 200 dážďoviek. Dôležité je aby krabica nebola z drevotrieskových dosák a aby nebola napustená chemickými nátermi. Dážďovky sa môžu zbierať za dažďa. 

    Pri “úrode” pôdy (po niekoľkých mesiacoch) sa časť substrátu vyberie a na jeho miesto sa umiestni nová potrava. Po tom čo sa červíky zhromaždia na polovici s potravou, môžeme vybrať aj druhú časť krabice a pôdu použiť. 

    Keď je krabica umiestnená v záhrade postačuje rôzne veľká krabica (výhodné je asi 1 x 1 m) z približne 30 cm širokých dosiek, ktoré sú 15 cm zapustené do zeme. Krabica sa zo spodu vyloží kameňmi (na ochranu proti myšiam a krtom) a zvrchu prikryje fóliou (zvýši teplotu) alebo sieťkou (proti vtákom).

    Na hodinách sa dá na príklade krabice s červíkmi ukázať:

    • pozorovanie červíkov,
    • zlepšenie podmienok pre rastliny použitím tejto metódy, alebo rozmnoženie červíkov,
    • porovnanie rôznych substrátov s pôdou vyrobenou červíkmi napr. pokusy s rôznymi kultúrami rastlín,
    • predsudky z červíkov,

    • pozorovanie je ťažké, pretože červíky sa stránia svetla – pozorovanie je možné len pri červenom svetle.