Klimax

konečné štádium vegetačného vývoja. Závisí od geografických podmienok, ktoré podmieňujú vývoj pôdy a reliéfu. V našom pásme je klimaxom les.

EKOHRA: PAVUČINKY

MIEST: trieda, klubovňa, les...

POMÔCKY: väčšie klbko vlny

POJMY A VZŤAHY: ekosystém, potravinový reťazec, prírodná rovnováha, zásahy do prírody

ÚVOD: Niekedy si neuvedomujeme, že celá príroda, živá i neživá, je navzájom popretkávaná krehkými vzťahmi. Keď drevorubač vytne strom, alebo zberatelia nazbierajú veľké množstvo motýľov toho istého druhu, alebo ľudia vytrhajú na čaj všetku materinu dúšku a nenechajú ani korienok, že týmito a ďalšími činnosťami ovplyvnia v prírode celý reťazec vzťahov nasledujúcich. Asi tak, ako keď pomykáme na pavučine jedno vlákno a pohýbu sa všetky ostatné.

Skúste sa zahrať na takúto pavučinku.

HRA: Všetky deti sa postavia do kruhu, jeden z nich drží klbko a začne: "Som (napríklad) dub. Žije na mne veverička”. Drží začiatok klbka a klbko hodí kamarátovi (veveričke). Veverička pokračuje: “Ja mám rada oriešky. Prosím, pani lieska, chyť si klbko”. Klbko putuje ďalej k červíkovi, ropuche bocianovi...podľa potravinových vzťahov, až sú všetci pospájaní, niektorí aj viac krát. Až kým sa klbko neminie.

A čo sa stane, ak príde drevorubač a strom vytne. Nezničí len strom, ale ovplyvní tak život všetkých organizmov, ktorí boli so stromom spojení. Naruší sa tak jemná rovnováha, ktorá medzi nimi bola.

POZNÁMKA:

  • hru môžete hrať na záver rozprávania o ľubovoľnom ekosystéme (močiar, periodická mláka, lúka, pole...),
  • upozornite deti aj vzťahy medzi živou a neživou prírodou (nech zaraďujú do reťazca aj pôdu, vzduch, vodu...),
  • aj záver môžete ľubovoľne upraviť:

    • - ak drevorubač zotne strom,
    - ak močiar bude vysušený,
    - ak sa vyrúbe celý les,
    - ak územie bude zaplavené.
Obmena: To, čo platí pre jemné vzťahy v prírode, platí aj pre vzťahy medzi ľuďmi. Pavučinky si môžete zahrať, ak si tieto vzťahy potrebujete uvedomiť, ak si chcete pripomenúť, že patríte k sebe.

Ten, kto hádže klbko druhému, povie mu, čo sa mu na ňom páčilo (úsmev, ochota pomôcť, odvaha...), vždy nájde na tom druhom niečo dobré, hodné ocenenia. Každý je predsa rád chválený a dobre hodnotený.

Na záver, keď sú všetci pospájaní aj viackrát, všetci pomaly pavučinkou pohýbu a vtedy možno pocítia súnáležitosť. Sme tu, sme spolu, patríme k sebe.