Suchozemské živočíchy sa pri kráčaní a behu odrážajú od zeme, alebo sa po nej kĺžu, keď sa plazia. Vzduch a voda, na rozdiel od zeme, nie sú pevné. Sú tekuté, a nemožno sa od nich odraziť, pretože prúdia preč. Štíhle končatiny preto nie sú vhodné ani na plávanie, ani na lietanie. Oveľa účinnejšie sú orgány so širokou plochou, ktorými sa živočíchy môžu o vodu či vzduch lepšie oprieť. Taká je základná požiadavka na krídla lietajúcich živočíchov, napríklad vtákov či netopierov, a plutvy plávajúcich živočíchov, napr. rýb a veľrybotvarých cicavcov.

LIETANIE
Pohyb krídla smerom nadol odtláča vzduch dole a dozadu, vďaka čomu sa telo pohybuje hore a dopredu. Pohyb krídla nahor už nemá takú silu, pretože perá sa natočia tak, aby vzduch mohol pomedzi ne pretekať a netlačil živočícha späť nadol.
Pri pohybe nadol sú perá vzduchotesne spojené. Pri pohybe nahor sú medzi natočenými perami medzery.

Vták
Vtáčie perá sú ľahké a široké. Navzájom sa prekrývajú a vytvárajú tak vzduchotesnú odrazovú plochu.

Tučniak
Tučniak nevie lietať vo vzduchu, ale zato “lieta” pod vodou. Voda obteká vrchnú plochu jeho krídla rýchlejšie ako spodnú, čo ho nadnáša rovnako, akoby bol vo vzduchu.

Včela
Pohyby krídel hmyzu obstarávajú hrudné svaly. Zmršťovanie zvislých svalov spôsobuje, že chrbtová časť hrude klesá nadol a krídla sa pohybujú nahor. Vodorovné svaly sťahujú a rozťahujú hruď smerom dopredu a dozadu a nútia krídla k pohybu nadol.

VESLOVANIE
“Veslovacie” pohyby pod vodou sa ponášajú na mávanie krídel vo vzduchu. Plochý široký povrch, napr. plutva, odtláča vodu preč, čo posúva živočícha dopredu. Tomuto spôsobu pohybu slúžia rozmanité telesné štruktúry.

Črievička
Črievička je drobný jednobunkovec. Celé telo má pokryté drobnými chĺpkami – brvami. Črievička nimi kmitá po sebe nasledujúcimi vlnami, vďaka čomu sa pohybuje dopredu. 

Perloočka
Tento sladkovodný kôrovec, veľký asi ako špendlíková hlavička, má na hlave dlhé rozvetvené tykadlá. 

Morský koník
Morský koník je ryba, ktorá sa pohybuje vďaka kmitavým pohybom chrbtovej plutvy. Ohybným chvostom sa prichytáva na koraly alebo chaluhy.

Kliešťovka
Pri zábere sa štetinky na veslovacích nôžkach kliešťovky roztiahnu, aby sa zväčšila ich účinná plocha. 

PLÁVANIE
Len málo rýb sa pohybuje veslovaním plutvami. Hlavným poháňacím orgánom väčšiny rýb a iných väčších vodných živočíchov je chvost. Živočích ním pohybuje sem a tam, takže odtláča od seba vodu a sám sa posúva vpred.

Vráskavec
Vráskavec prehýba telo hore a dole a rovnaký pohyb vykonáva aj jeho chvostová plutva.

Homár
Keď sa homár ocitne v nebezpečenstve, vystrie a vzápätí prudko prehne chvost pod telo, vďaka čomu “vystrelí” dozadu.

Ryby a drsnokožce
Väčšina rýb a drsnokožcov vykonáva telom, chvostom a chvostovou plutvou bočné vlnivé pohyby.