|
Svet oplýva miliardami životných foriem, ktoré
sa skladajú z jedinej bunky. Tie sú však veľmi malé, takže ich
sotva môžeme uvidieť. Ľuďom sú bližšie väčšie organizmy, ktoré majú
telá zložené z mnohých buniek. Každý druh bunky sa vyznačuje určitým
tvarom, štruktúrou a obsahom, čo im umožňuje vykonávať osobitné úlohy
a prispievať k zložitým dejom, ktoré udržiavajú organizmus pri
živote.
JEDNOBUNKOVCE
 | najmenšie organizmy pozostávajúce z jedinej bunky, sú viditeľné
iba pod mikroskopom. |
| baktérie žijú všade okolo nás – vo vzduchu, v pôde, vode a
aj v iných organizmoch. Môžu mať rozličný tvar – guľôčkovitý,
paličkovitý alebo vláknitý. Ešte menšie ako baktérie sú vírusy. Dokážu
sa rozmnožovať iba v iných bunkách, niektoré baktérie a vírusy
zapríčiňujú choroby-sú choroboplodné. |
Kryštalický vírus s mozaikovým uložením
bielkovinových molekúl:
Bakteriofág (napáda bunky baktérií)
Slizovka
Tento zvláštny slizký organizmus je vlastne iba zhlukom samostatných
buniek. Žijú oddelene, ale spájajú sa, aby vytvorili výtrusy, ktorými
sa rozmnožujú.
slizovka na dreve
Hubky (Porifera)
Bunky na vnútornej strane hubky majú bičíky, pomocou ktorých vytvárajú
prúd vody. Voda strháva so sebou čiastočky potravy, ktorými sa bunka
živí.
rez telom hubky Váľač(Volvox)
Váľač je skôr kolóniou buniek, ako celistvým organizmom. Žije v rybníkoch
a jazerách. Väčšina z približne sto jeho buniek je rovnakých.
váľač SKUPINY BUNIEK
Niektoré menšie a jednoduchšie mnohobunkové organizmy sa skladajú z buniek,
ktorésíce vyzerajú rovnako, ale nie všetky vykonávajú rovnaké úlohy.
Stali sa z nich špecializované bunky. Medzi najjednoduchšie mnohobunkovce
patria hubky. Nemôžu sa aktívne pohybovať, nič nevidia ani necítia.
Živia sa rovnako ako iné živočíchy – potravu prijímajú, spracúvajú a
trávia. Tým sa líšia od rastlín, ktoré si výživu pripravujú samy z jednoduchých
látok.
Živočíšne bunky– ich tvar a funkcia
Telo veľkého zložitého živočícha sa skladá z desiatok rozličných
druhov buniek.
Svalové bunky bývajú dlhé a tenké. Špecializovali sa na schopnosť
zmršťovať sa. Spotrebúvajú veľa energie, takže obsahujú veľa mitochondrií
– organel zabezpečujúcich energiu.
Nervová bunka má veľmi dlhý a tenký nitkovitý výbežok, ktorým
sa vedú nervové vzruchy z jednej časti tela do druhej.
Pokožková bunka je plochá, tvrdá a pevná – chráni telo pred
poškodením.
Tuková bunka je guľôčkovitá a naplnená drobnými olejovými kvapkami
slúžiacimi ako zásoba energie.
Kostná bunka vylučuje pevnú štruktúrovanú hmotu, ktorá je zmesou
bielkovín a nerastných kryštálov.
Krvná bunka je prispôsobená na prenos kyslíka.
Rastlinné bunky – ich tvar a funkcia
Na reze stonkou kvetu vidieť viacero druhov buniek usporiadaných do
pletív.
Xylémové bunky sú dlhé hrubostenné rúrkovité a na koncoch navzájom
pospájané bunky. Keď uhynú, ich obsah sa rozpustí a vytratí, zatiaľ
čo zo zvyšku sa stanú mikroskopické rúrky, ktoré rozvádzajú vodu do
rozličných častí rastliny.
Floémové bunky tvoria rúrky, ktorými sa rozvádzajú po rastline
živiny. Priestor medzi týmito vodivými pletivami vypĺňajú parenchýmové
bunky.
Skupiny buniek s rovnakým tvarom, štruktúrou a funkciou sa u rastlín
nazývajú pletivá (napr. floémové pletivo), u živočíchov tkanivá (napr.
svalové tkanivo). Rozličnými kombináciami pletív alebo tkanív vznikajú
rastlinné a živočíšne orgány.
|
