Satelitná DNA – DNA, ktorá pozostáva z niekoľkých sérií opakovania krátkeho základného úseku. chrozómov.

Satelity chromozómov – malé hrudky chromatínu na koncoch krátkych ramien chromatidov akrocentrických chromozómov.

Segregácia – v genetike označuje tento termín oddelenie alelických génov v meióze. Alelické gény ležia na identických lokusoch homologických chromozómov a putujú do dvoch gamét, čiže segregujú.

Sekundárna konstrikcia – stenčená heterochromatínová oblasť chromozómu. Sekundárna konstrikcia satelitových chromozómov obsahuje gény, ktoré kódujú ribozómovú RNA.

Selekcia – v populačnej genetike znamená pôsobenie síl, ktoré ovplyvňujú relatívnu reprodukčnú zdatnosť genotypu v populácii, a teda aj frekvenciu sledovaného génu.

Senzitivita – pri hodnotení výsledkov testu znamená senzitivita proporciu všetkých postihnutých jedincov, ktorí mali abnormálny výsledok testu.

Solenoid – v cytogenetike sa tento termín používa na označenie stočenej štruktúry, do ktorej sa zvinú nukleozómy v procese kondenzácie chromatínu.

Somatická mutácia – mutácia, ktorá vzniká v somatickej bunke a nie v zárodočnej línii.

Sonda (próba) – v molekulovej genetike ide o rádioaktívne značený úsek DNA alebo RNA, ktorý sa používa na detekciu komplementárnej sekvencie metódou molekulovej hybridizácie.

Southernova metóda – metóda, ktorou sa dajú preniesť fragmenty oddelené elektroforézou na agarózovom géle na nitrocelulózový filter. Určité úseky DNA sa potom dajú stanoviť hybridizáciou s rádioaktívne značkovanými sondami. Metódu zaviedol Edwin Southern.

Spätné kríženie – kríženie medzi heterozygotom a recesívnym homozygotom (Aa x aa). Potomstvo zodpovedá genotypu rodičov (1/2 Aa, 1/2 aa). Dvojnásobné spätné kríženie (AaBb x aabb) sa využíva pri analýze genetickej väzby.

Spoločné gény – gény, ktoré zdedili dvaja jedinci od spoločného predka.

Sporadický – v klinickej genetike sa používa na označenie výskytu jediného prípadu sledovaného znaku v rodine.

Synapsa – tesná konjugácia homologických chromozómov v profáze prvého meiotického delenia.

Syndróm – typický súhrn znakov, ktoré pravdepodobne súvisia aj kauzálne.

Štruktúrový gén – gén, ktorý kóduje akúkoľvek RNA alebo proteínový produkt okrem regulátora.

TATA (úsek) – stabilný úsek DNA, ktorý sa nachádza vo vzdialenosti asi 25 báz pred začiatkom transkripcie. Jeho úloha spočíva zrejme v iniciácii transkripcie.

Telofáza – štádium bunkového delenia, začína sa vtedy, keď dcérske chromozómy dosiahnu opačné póly deliacej sa bunky, a trvá až do utvorenia dvoch interfázových dcérskych buniek.

Teratogén – faktor, ktorý spôsobuje alebo zvyšuje incidenciu kongenitálnych malformácií.

Terminačný kodón – jeden z troch kodónov (UAG, UAA, UGA), ktoré zapríčiňujú ukončenie syntézy proteínu.

Transkripcia – syntéza RNA na templáte DNA.

Translácia – syntéza polypeptidu, v ktorom zodpovedá postupnosť aminokyselín postupnosti kodónov zodpovedajúcej mediátorovej RNA.

Translokácia – ide o prenos úseku jedného chromozómu na iný chromozóm. Ak si dva nehomologické chromozómy navzájom vymenia určité úseky, ide o recipročnú translokáciu.

Triplet – v molekulovej genetike označuje trojicu báz DNA alebo RNA, ktorá kóduje konkrétnu aminokyselinu. Kodón.

Triploidný – bunka, ktorá má po tri chromozómy každého typu (3n), resp. jedinec, ktorý má triploidné bunky.

Trizómia – stav, pri ktorom sa vyskytujú namiesto obvyklého páru tri chromozómy, ako napr. trizómia 21 (Downov syndróm).

Ultrazvukové vyšetrenie – metóda, pri ktorej sa na zobrazenie štruktúry vnútorných orgánov používajú vysoké frekvencie akustických vĺn.