Fyzikálna podstata skleníkového efektu
·
Skleníkový efekt je
fyzikálny jav súvisiaci s …
·
V
predindustriálnej dobe len tzv. prirodzený skleníkový efekt…
·
Bez jeho
prítomnosti …. asi o 33oC nižšia než je v skutočnosti (!).
·
S rozvojom
priemyslu … množstvo CO2 a skleníkových plynov …
Absorbčné spektrum vodnej pary a CO2
·
… sú schopné
pohlcovať infračervenú zložku slnečného žiarenia.
·
Napr.
koncentrácia CO2 pred 300 rokmi bola 0,030 %, v súčasnosti je 0,035
% ….
Schematické znázornenie uhlíkového cyklu
Dôsledok skleníkového efektu -
globálne otepľovanie
·
dôsledky globálneho oteplenia asi o 40C:
·
mení celková
cirkulácia atm. a následne dochádza k posunu klimatických pásiem,
·
topeniu
ľadovcov v Antarktíde, Arktíde a v Grónsku,
·
zvýšeniu
hladiny svetového oceánu o
·
malé ostrovy
(Fidži, Šalamúnové ostrovy, Seychely, Barbados, Bahamské ostrovy …
Prognóza vývinu globálneho
otepľovania
Možné
zmeny následkom zvýšenia koncentrácie CO2:.
·
Veľké ochladenie stratosféry (takmer isté) …
·
Globálne zvýšenie priem. T
na zemskom povrchu (veľmi
pravdepodobné)
·
Zvýšenie priemerných zrážok v globálnom merítku (veľmi pravdepodobné)
·
Obmedzenie zaľadnenia morí (veľmi
pravdepodobné)
·
Oteplenie polárnych oblastí v zimnom období (veľmi
pravdepodobné)
·
Letné kontinentálne oteplenie a sucho (pravdepodobné v
dlhodobom výhľade)
·
Zvýšenie množstva zrážok v pásme vyšších z. š. (pravdepodobné)
·
Zvýšenie hladiny svetového oceánu (pravdepodobné)
Vplyv
obmedzenia emisií skleníkových plynov
na globálne otepľovanie
·
Dve
skutočnosti …. vývoj skleníkových plynov v budúcnosti:
·
Konc. CO2,
NO2 a CFC … pomaly reagujú na zmeny v množstve emisií … ….dlhá životnosť v atmosfére ...
·
Þ čím ďalej … súčasný rast emisií … väčšie
obmedzenie v budúcnosti !!!
mm
Zníženie
emisií:
Skleníkový
plyn Zníženie
o (%) odhad
IPCC CO2 CH NO freon
11 freon
12 HCFC
– 22 väčší než 60 15 - 20 70 - 80 70 - 75 75 - 85 40 - 50
Nebezpečné UV - žiarenie a poruchy ozónovej vrstvy zeme
·
Ultrafialové žiarenie
(z angl. ultra violet radiation) …. 400 do 100 nm.
·
… biologický
účinok : UV-A: 400-320 nm, UV-B: 320-280 nm,
UV-C: 280-100 nm.
Gm Mm km m mm mm nm pm [ l ]
1018 1015 1012 109 106 103 100 10-3 [ nm ]
Rádiovlny I S U R g
Elektromagnetické
spektrum (I - infračervené žiarenie, S - viditeľné svetlo, R - röntgenové
žiarenie, g- žiarenie, žiarenie
U - ultrafialové).
·
zrakové orgány
napr. vtákov, včiel, múch a iného hmyzu vnímajú UV …
·
ľudské
oko nevníma UV ..… dochádza v očnej šošovke k nevratným
zákalom
·
Chemický účinok UV - žiarenia … absorbcia látkou a excitácia at. a molekúl,
® chemické procesy.
E = h.v = h.c/l
·
K biologickým
účinkom UV - žiarenia stmavnutie pokožky
následkom tvorby melanínu (pigmentu),
·
UV-B žiarenie - svetelným erythemom (sčervenanie
pokožky),
·
k popáleninám a kožným nekrózam,
· ku vzniku zhubných ochorení - melanómov (rakoviny)
Absorbcia slnečného UV - žiarenia
atmosférou vo výške
·
Ozón O3 … za n.p. plynná látka s hustotou 2,143 kg/m3
, M = 48.
·
Ozón O3 … spontánne
rozkladá O 3 O2 + O
·
stredná doba
života O3 je pri teplote 20
· V prírode vzniká ozón
· v ovzduší z dvojatómového kyslíka rôznymi fotochemickými procesmi …
· aj pri prírodných elektrických výbojoch.
· Príprava či tvorba ozónu sa deje taktiež pomocou elektrických výbojov.
·
Ozón tvorí asi
len 10-6 až 10-5 objemových percent vzdušného obalu Zeme.
·
Množstvo ozónu
vo vert. stĺpci vzduchu … Dobsonových jednotkách ( D.U.),
·
1 Dobsonova jednotka
predstavuje celkové množstvo ozónu vo vertikálnom stĺpci atmosféry, ktoré by
pri tlaku 1013 hektopascalov a pri teplote –150C vytvorilo vrstvu
hrubú
Pr.: … pri 300 D.U. by táto ozónová vrstva bola hrubá
·
Ozón má
…..okolo vlnovej dĺžky 250 nm extrémne vysokú absorbciu….
·
Z fyziologického hľadiska … vysoko jedovatým plynom, pôsobí najprv dráždivo na oči a
sliznicu. Hlavné poškodenie však nastáva pri vdychovaní …
·
Toxický účinok ozónu
spočíva v schopnosti rozrušovať dvojité väzby u organických látok.
·
k dezinfekcii,
ale je však krajne škodlivá pre rastliny … rozrušuje chlorofyl.
·
Vplyvom nadm.
NO2 a NO … nežiadúcemu zvyš. konc. troposferického ozónu.
Hlavné rakcie:
·
Vznik
jednoatómovej častice O ( reakcia (2)
prevažuje):
O2 + h.n ( < 242 nm) O
+ O
( 1 )
NO2 + h.n ( < 400 nm) NO + O
( 2 )
·
Vlastný vznik
ozónu:
O2 + O + M
O3 + M
M - tretia
neutrálna kolízna častica …..
·
Nadmerné množstvo ozónu
- v prízemných vrstvách atmosféry škodlivé …
·
Paradoxnému javu -
zvýšená konc. O3 …. má negatívnu a súčasne pozitívnu
úlohu - stav chorej atmosféry.
§
Vzniká (20 -
O2 + h.v ( < 242 nm) O + O
( 4 )
§
Tie potom
reagujú s ďalšími molekulami kyslíka.....
O2 + O +
M O3 + M
( 5 )
§
Vzniknutý ozón sa v atmosfére ďalej nehromadí, ale .....
O3 + h.v ( < 1140 nm) O2 + O ( 6 )
§
Takto
vzniknutý kyslík je (podľa energie absorbovaného fotónu) buď v základnom, alebo
v excitovanom stave....
O3 + O O2 + O2 (
7 )
Dôsledkom týchto fotochemických reakcií v stratosfére je
§
podstatné
zoslabenie toku dopadajúceho slnečného ultrafialového žiarenia,
§
a absorbcia
energie .... nárast teploty v príslušných vrstvách atmosféry.
§
Dôsledok
ľudskej činnosti .... narušovaniu štruktúry A. - ubúdanie ozónu...
§
Prirodzený
rozpad stratosferického ozónu reakciami (6) a (7) ....
§
asi 30 % na
rozpade ozónu sa podieľajú ...reaktívne zlúčeninami -radikálmi H, OH, NO, a Cl (ozn. ich X)
X + O3 = OX + O2
( 8 )
OX + O = O2 + X
( 9 )
§
X sa nespotrebuváva a reakciou (9) sa regeneruje. Jeden
radikál X ....
§
chlórofluórovodíkov (tzv.CFC látok, resp. freónov - ľahšie
ako vzduch ....
§
pôsobením UV - žiarenia uvoľňujú atómy halových prvkov
(chlór, bróm)....
§
nad
Antarktídou ...rozloha je 4-násobne
väčšia ako je rozloha USA bez Aljašky.
§
ozónová diera
označujeme miesto .... pokleslo pod 50 % normálnej hodnoty...
§
Analýza
dlhodobých meraní ... ozón ubúda s výnimkou tropických oblastí ....
§
V našich zemepisných šírkach úbytok ~ len 1,5
% za desaťročie...
§
V poslednom desaťročí .... zdvojnásobil a v zime dokonca až
6 %....
§
Úbytok celkového ozónu o 1 %
§
výskytu kožnej rakoviny o 1 až 5 % (v závislosti od
citlivosti kože),
§
očných zákalov približne o 1%.
Prognóza obnovy prirodzeného stavu
ozónovej vrstvy pri realizácii
Montrealského protokolu (1987) a
jeho úprav z Londýna (1990) a z
Kodane (1992).